Zbabraná konsolidácia zhoršuje život občanom na dedinách aj v mestách. Upozornilo na Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) podľa kresťanských demokratov dáva na jednej strane samosprávam menej financií z podielových daní a na strane druhej ich tlačí do zdvíhania svojich vlastných daní a poplatkov.
„Dokonca tlačí samosprávy do toho, aby rozpúšťali svoje rezervné fondy, ktoré sú určené na veľmi zlé časy,“ upozorňuje KDH, podľa ktorého predstavitelia vládnej koalície nechcú mať silné regióny.
„Chcú mať silný štát. Túžia mať regióny, ktoré natŕčajú voči štátu ruku a budú s prosíkom chodiť na jednotlivé ministerstvá, za jednotlivými ministrami alebo predsedami strán, aby im pomohli. Chcú mať zo samosprávy lokajov,“ vyhlásili kresťanskí demokrati a doplnili, že štát ich nenechá rozhodovať o využívaní eurofondov a výsledkom je tak ich slabé čerpanie.
Prešovský samosprávny kraj dostane menej o 850-tisíc eur ročne
Situácia vo financovaní samospráv podľa KDH nie je dlhodobo udržateľná. Predseda KDH Milan Majerský upozornil, že iba v rámci podielových daní dostane Prešovský samosprávny kraj, ktorý patrí medzi najchudobnejšie, menej o 850-tisíc eur ročne.
„Ďalší mínus, okolo 4,5 milióna eur, budeme mať výpadok na zvýšenej DPH. Pričom všetky samosprávne kraje sú na tom podobne, čo sa týka výpadku príjmu,“ doplnil Majerský, ktorý je aj županom v Prešovskom samosprávnom kraji. KDH upozornilo aj na výpadky v rozpočtoch krajov, miest a obcí, ktoré bude od apríla vytvárať transakčná dať.
Pellegrini podpísal zákon o štátnom rozpočte na rok 2025. Verí, že vláda bude pozorne sledovať jeho dopad na ľudí
„Na jednej strane táto vláda dáva obciam menej financií z podielových daní a na druhej strane ich tlačí, aby zdvíhali svoje vlastné dane a poplatky. Vláda dokonca dotlačila obce a mestá do toho, aby rozpúšťali svoje rezervné fondy, ktoré sú určené na veľmi zlé časy a aby ich používali na svoj bežný chod. Je možné, že z týchto rezerv budú platené zvýšené platy pre učiteľov a iných pracovníkov v školstve. Obce totiž dostanú tento rok z podielových daní o 400 miliónov eur menej ako vlani,“ podotkol poslanec KDH Jozef Hajko.
Väčšie zapojenie samospráv do rozhodovania o eurofondoch
KDH pokračovalo, že ďalším riešením by bolo, aby sa naviazal na iný mix rôznych daní, nie iba daň z príjmov fyzických osôb, ako je tomu v súčasnosti. Vláda by podľa kresťanských demokratov mala daňový mix zostaviť tak, aby bolo obciam jasné, s čím môžu rátať tento alebo budúci rok.
„A keď nastane ďalšia vlna odovzdávania kompetencií samosprávam, potom by mal štát zostaviť nový daňový mix,“ doplnilo hnutie. Podľa Majerského presadzuje KDH aj väčšie zapojenie samospráv do rozhodovania o eurofondoch. „Ako úspešný príklad by som uviedol Poľsko, ktoré presunulo na regióny 44 percent eurofondov. Na Slovensku je tento podiel aktuálne 19 percent a donedávna bol iba 16 percent,“ informoval Majerský. Kresťanskí demokrati súčasne navrhujú aj decentralizáciu, a teda presun kompetencií a financií na samosprávy. Rovnako chcú aj zmenu spôsobu financovania samospráv, a aby boli obce motivované sa spájať.
Skutočný problém slovenských vidieckych regiónov
Riaditeľ Futuregion inštitútu pre reformu verejnej správy Daniel Kojnok informoval, že 92 percent všetkých obcí na Slovensku má menej ako tritisíc obyvateľov, 39 percent obcí má menej ako 500 obyvateľov a 19 percent obcí má menej ako 250 obyvateľov.
„Pre predstavu, Inštitút finančnej politiky vypočítal, že 56 percent rozpočtu obcí do 250 obyvateľov pohltí chod obecného úradu. Ako ekonómovi mi viac prekáža pomer výdavkov na chod úradu. Nemá to takmer nič spoločné s počtom poslancov v zastupiteľstve. Prekáža mi skôr to, že obce, ktoré vynakladajú viac ako polovicu rozpočtu na prevádzku, nemajú financie na rozvoj, investície či spolufinancovanie eurofondových projektov. To je skutočný problém slovenských vidieckych regiónov,“ zhodnotil Kojnok.
Čo by sa stalo, keby sme vystúpili z EÚ? Slovenská banková asociácia priblížila dôsledky
Súčasne vysvetlil, prečo sa obce dobrovoľne nespájajú už dnes, keď nemajú financie a na spájanie majú všetky nástroje. Je to podľa jeho slov preto, že sa táto informácia nedostáva k ich voličom. „Som presvedčený, že spájanie obcí sa nedá urobiť bez zmeny kompetencií. Vo Fínsku to robili spôsobom, že keď obec nazbierala 40-tisíc obyvateľov, tak mohla rozhodovať o určitom balíku kompetencií, a keď nazbierala 70-tisíc obyvateľov, tak dostala ďalší balík kompetencií. Spájanie prebehlo dobrovoľne,“ uzavrel Kojnok.
