Ekonomická neistota vo svete od roku 2012 výrazne narástla, pričom globálne ekonomické šoky a neistota sú čoraz frekventovanejšie a intenzívnejšie. Vyplýva to z analýz textov publikovaných Economist Intelligence Unit (EIU) a ďalších zdrojov, na ktoré upozorňujú analytici úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska (NBS).
Neistota komplikuje ekonomické rozhodovanie
„V období rokov 2016-2020 prispievali k globálnej neistote najmä Brexit, obchodná vojna USA s Čínou a následne pandémia,” uvádzajú analytici NBS. Dnes je dominantným faktorom podľa nich vojna Ruska na Ukrajine, ktorá vysvetľuje až tretinu globálnej neistoty.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Táto zvýšená neistota veľmi komplikuje ekonomické rozhodovanie a prináša nižší hospodársky rast. Rozhodnutia, ako je kúpa domu na hypotéku či investície do nových projektov, môžu byť v období veľkej neistoty odložené či zmenené.
Rôzne možné scenáre budúceho vývoja
Podľa prieskumu Global Reinvention Survey až 47 % manažérov firiem uviedlo, že na to, aby prežili, musia výrazne obnoviť svoje podnikanie aspoň raz za tri roky. „Neustála transformácia vplýva na procesy i šťastie ľudí na pracovisku,“ dopĺňajú analytici. Podľa prieskumu Gallup, až 62 % zamestnancov sa v roku 2023 cíti v práci odovzdane a „potichu opúšťajú firmu“.
Slovensko má za sebou štyri stratené roky, náš finančný majetok je stále pod úrovňou spred pandémie
V eurozóne priniesla vojna na Ukrajine ekonomické šoky porovnateľné iba s pandémiou, ktoré svojou silou a časovou blízkosťou nemajú v novodobej histórii obdobu. Napriek tomuto vývoju indikátory systémového stresu alebo stresu na finančných trhoch poslednú dekádu nevykazujú vyššie hodnoty. To môže naznačovať, že ekonomiky sa postupne stávajú odolnejšími voči takýmto šokom.
Neistota tiež komplikuje predpovedanie budúceho vývoja pre centrálne banky a vlády. „Rozhodovanie je v takomto prostredí náročnejšie, pretože centrálna banka vidí zahmlený obraz budúcnosti, čo môže spôsobiť nepresnosti v predpovedaní inflácie a ekonomiky,” uvádzajú experti z NBS.
Centrálne banky a vlády musia preto rozhodovať na základe prichádzajúcich dát a pozerať sa na rôzne možné scenáre budúceho vývoja, aby odvrátili najhoršie možné scenáre.
