Európsku menu používame na Slovensku už 15 rokov. Ako povedal analytik J&T Banky Stanislav Pánis, je nesporné, že podnikateľskému sektoru na Slovensku, najmä firmám obchodujúcim v rámci eurozóny, prinieslo euro okamžité priame výhody.
Ide o odstránenie kurzového rizika a zníženie transakčných nákladov pri konverzii mien, v administratíve a v účtovníctve. Bežný človek si pochvaľuje najmä platenie domácou menou na dovolenkách v Taliansku či v Grécku. Celkovo je to však z ekonomického pohľadu nie tak veľké plus v rozsahu pár desatín HDP.
Michal Liday: Banková daň zásadne ovplyvní hospodárenie bánk v nasledujúcich rokoch (rozhovor)
Na druhej strane je podľa analytika často opomínané, že flexibilný menových kurz, ktorý by bol v súlade s fundamentmi, nemusí byť nevýhodou. Pôsobí ako tlmič hospodárskych šokov, bez ktorej sa môžu prejaviť na ekonomike omnoho tvrdšie. V prípade krajiny pod Tatrami sa to prejavilo napríklad v krízovom roku 2009, keď zaznamenala výrazne väčšiu kontrakciu rastu ako neeurová Česká republika s oslabujúcou korunou.
No pozitívom bolo, že euro, a de facto fixný menový kurz voči mnohým obchodným partnerom, vytvorilo tlak na rýchlejší rast produktivity, pri absencii kurzovej konkurenčnej páky. „Je však zároveň potrebné podotknúť, že posilňovanie meny urýchľuje dobiehanie životnej úrovne vyspelejších krajín. Prijatím eura si Slovensko tento kanál odpílilo,“ konštatuje Pánis.
Od prijatia eura rástla slovenská ekonomika agregátne rýchlejšie ako česká, ale pripisovať tento kredit euru by však nebolo podľa analytika správne. Aj pred jeho prijatím rástla predsa rýchlejšie. Ide o obyčajnú konvergenciu, keď menej vyspelý a chudobnejší doháňa toho bohatšieho a rozvinutejšieho. „Myslím si, že je sporné tvrdenie, že by euro výrazne priamo prispelo k zrýchleniu ekonomického rastu u nás,“ pokračuje ďalej Pánis.
Ekonomický rast
Potvrdzujú to podľa neho aj štatistiky priamych zahraničných investícií. Od prijatia eura na Slovensko neprichádzajú vo väčšom objeme ako pred ním, skôr naopak, hoci zástancovia eura očakávali presný opak.
Inak povedané, nenaplnila sa jedna z najviac deklarovaných oznamovaných výhod eura jeho protežantami. Fakty sú podľa Pánisa neúprosné – doteraz nevidieť žiadnu veľkú dekoreláciu medzi Slovenskom a okolitými krajinami strednej Európy, ktoré platia domácimi menami v oblasti trendov priamych zahraničných investícií.
Ukazuje sa teda, že euro nie je ten rozhodujúci faktor, na ktorý by počúvali zahraniční investori. Omnoho dôležitejšie je v tomto smere kvalita podnikateľského prostredia, kde sa, žiaľ, v medzinárodných rebríčkoch skôr prepadáme. Aj preto do neeurového Česka prichádzalo viac zahraničného kapitálu ako do eurového Slovenska.
V protiklade s optimistickými očakávaniami je všeobecná makroekonomická výkonnosť eurozóny dlhodobo sklamaním. „Euro za to priamo nemôže, keďže sa zaviedlo do prostredia nedostatočne zreformovaných národných hospodárstiev, kde sa mimochodom reformy stále robia len pomalým tempom. Spoločná menová politika pre také rozdielne štáty ako Nemecko a Grécko tieto problémy len prehĺbila,“ hovorí Pánis.
A v určitom momente dostala do úzkych aj ekonomickú šťuku ako Írsko. Je preto podľa analytika oprávnený skepticizmus, či náš vstup do eurozóny zrýchli z dlhodobého hľadiska rast HDP, ak sa eurozóna a jej inštitucionálne usporiadanie výrazne nezreformuje.
Chce to pripomenúť, že v histórii nemožno nájsť pozitívny príklad fungujúcej menovej únie bez toho, aby to bolo späté so spoločným štátom, teda takpovediac spoločným velením, na čo upozorňoval už v roku 1991 vtedajší šéfekonóm Bundesbanky Otmar Issing.
Cenová stabilita
Ako veľké plus eura je eurooptimistami označovaná cenová stabilita. „V skutku, inflácia u nás rástla niekoľko rokov po prijatí eura výrazne pomalšie ako pred jeho adopciou. Na druhej strane, spotrebiteľské ceny pre rôzne krízy, väčšiu globalizáciu a relatívne pomalý rast ekonomík rástli pomaly všade vo vyspelom svete až do roku 2022,“ povedal Pánis.
Následne nás euro nijako zásadnejšie podľa neho neochránilo aj pre spomalenú reakciu ECB od inflačného šoku v minulom a predminulom roku. Je samozrejme otázne, či by inflácia nebola bývala pri potenciálne oslabujúcej sa korune ešte vyššia. No na druhej strane pri prudérnej menovej politike by kurz nemusel oslabiť, skôr naopak, čo by malo potenciál tlmiť inflačné tlaky. Je však nejasné, aký štýl menovej politiky by preferovala NBS.
Za eurovú výhodu sú považované aj zásadné štrukturálne reformy a konsolidácia verejných financií, ktoré museli vlády vykonať, aby nás vôbec do euroklubu prijali. „Isteže, no tieto opatrenia mohli byť uskutočnené v prípade zodpovedných vlád aj bez prijatia eura. Na druhej strane si možno však položiť otázku, či by sa to naozaj v slovenskej politickej realite stalo bez externého tlaku,“ pokračoval analytik.
Jedným dychom je potrebné podľa neho dodať, že členstvo v eurozóne v ostatných rokoch paradoxne dalo priestor pre zásadnejšie zhoršenie sa stavu verejných financií, keď nás trhy netrestali a boli voči nám pomerne zhovievavé vzhľadom k fiškálne rozšafnosti.
Je možné, že ak by sme mali vlastnú menu, medzinárodní investori by jej oslabením a vyššími úrokmi za pôžičky rýchlejšie tlačili tvorcov hospodárskych politík k múru konsolidácie a reforiem. To by zamedzilo až takémuto nelichotivému stavu verejných financií, v ktorom sa nachádzajú dnes.
Často spomínanou pridanou hodnotou eura pre Slovensko bol pokles nákladov kapitálu, úrokových sadzieb či lacnejšie refinancovanie slovenského dlhu až do nedávnej minulosti.
Je sporné, akou mierou k tomu prispelo euro. Prakticky až do začiatku roku 2022 existoval sekulárny býčí dlhopisový trh s poklesom úrokových sadzieb na rekordné úrovne a mnohé krajiny si požičiavali so záporným úrokom. Inak povedané, pokles nákladov kapitálu by nastal u nás s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote aj bez eura.
Objektívne je však potrebné podľa Pánisa zdôrazniť, že dnes si vďaka euru požičiavame na trhoch podstatne lacnejšie ako Česká republika, Poľsko či Maďarsko. V tomto smere sa euro aktuálne ukazuje ako výhoda.
Rôzne štúdie ukazujú, že menová únia by mala zlepšiť zahraničný obchod medzi jej členmi vďaka zníženiu nákladov na jeho realizáciu a kurzovej stabilite. Aj Slovensko videlo rast obchodnej výmeny s krajinami eurozóny. Zdá sa však, že ide najmä o zásluhu spoločného trhu a nie eura ako takého. Najmä pri pohľade na dynamicky rastúci obchod medzi eurovým Nemeckom a neeurovou Českou republikou.
Obmedzený priestor
Do určitej miery je mínusom účasti v eurozóne podľa analytika strata nezávislej, na mieru našej ekonomiky šitej, menovej politiky. Je potrebné podotknúť, že v podmienkach malej, vysoko otvorenej ekonomiky s liberalizovaným pohybom kapitálu, akou je Slovensko, má táto politika limitovaný priestor na ovplyvnenie cenovej a ekonomickej stability.
Na druhej strane príklad Španielska alebo Írska však ukázal, že univerzálna menová politika ECB má veľký potenciál prispieť k poškodeniu makroekonomického prostredia, nadmernému zadlžovaniu a k bubline na realitnom trhu.
„Helma“ eura, extrémne uvoľnená menová politika ECB v nedávnej minulosti a záväzok zachraňovať štáty eurozóny zároveň znížili reformné úsilie členských krajín pri absencii tlaku trhu na vlastnú menu. To sú rastúce makronáklady, ktorých finálny účet stále nepoznáme oproti pomerne malým mikrovýhodám z už zmienených transakčných úspor. Je otázne, čo na miskách váh prevažuje.
Po 15 rokoch eura možno konštatovať, že Slovensku príliš nepomohlo, ani neublížilo. „Je otázne konštatovanie, že s eurom je na tom malá otvorená ekonomika lepšie ako by bola s korunou za inak nezmenených podmienok. Euro nás však ukotvilo na „západe“ a z tohto uhľa pohľadu bolo pre nás skôr politickým ako ekonomickým prínosom,“ pokračuje Pánis.
„Dovolím si tvrdiť, že euro pripomína vypísanú put opciu mimo peňazí, za ktorú inkasujeme malú opčnú prémiu, no môže byť zdrojom extrémnych problémov, ktoré sa môžu prejaviť v dlhšom časovom období. A na záver dodávam, že euro považujem v prvom rade ako politický projekt, nástroj na unifikáciu Európy. Nie ekonomický projekt,“ doplnil analytik.
Z jedného uhľa pohľadu teda vníma adopciu eura, ktoré nás prilepilo k „západu“ ako jeden z najlepších krokov našej hospodárskej politiky, keď sme pred jeho prijatím museli urobiť mnoho reforiem, i keď žiaľ reformné úsilie potom ochladlo, a konsolidovať verejné financie, ktorých stav sa paradoxne aj vďaka euru zásadne zhoršil.
„Hoci tieto opatrenia mohli byť uskutočnené v prípade zodpovedných vlád aj bez prijatia eura, možno si položiť otázku či by sa to v slovenskej politickej realite naozaj stalo bez externého tlaku. Zrejme nie alebo by to prišlo omnoho neskôr, keď by bola ekonomika v zúfalej situácii,“ skonštatoval Pánis.
Z iného uhľa pohľadu považuje analytik prijatie eura za jeden z nesprávnych krokov hospodárskej politiky Slovenska. Predstavovalo veľkú zmenu so zanedbateľnými ekonomickými prínosmi na mikroúrovni a stále rastúcimi makronákladmi, ktorých konečný účet nikto nepozná.
Jednoducho eurozóna nefunguje dobre ani v dobrých ekonomických časoch a má na míle ďaleko od optimálnej menovej oblasti. Vznikajú tým rôzne nerovnováhy a mnohé viedli k rastu populizmu naprieč kontinentom so všetkými negatívami s tým spojenými. „Euro ako také je ako dom bez strechy, ktorý je skvelý, len kým svieti slnko. V skutku, pri každej hospodárskej kríze v Európe nastupujú obavy, že menová únia sa rozpadne,“ dodal Pánis.
