Máte maturanta, ktorý sa chystá na vysokú školu doma, alebo dokonca v zahraničí? Hoci mnohí študenti už účty v bankách majú, kde dostávajú od rodičov vreckové, alebo im tam chodí príjem z brigád a pod., len málokedy to stačí na pokrytie študijných nákladov – internát, škola, učebné pomôcky, cestovanie, strava a pod.
Ako sa však zhodujú odborníci, rodičia si to často uvedomia, až keď dieťaťu balia kufre na internát. Výsledkom je významný zásah do rodinného rozpočtu, vo väčšine prípadov nevýhodné zadlženie. Pri nízkopríjmových rodinách hraničiace s nezvládnutím. Hoci sa tomu dá predísť.
Najlepšie je sporiť
Ako hovorí garant pre sektor úverov a kapitálového trhu spoločnosti Universal maklérsky dom Marek Sokol, závisí prioritne od finančných možností domácnosti. No v každom prípade platí, že začať so sporením pre dieťa je najideálnejšie už pri jeho narodení. „Tak si vytvorí domácnosť dostatok času, počas ktorého sa peniaze môžu zaujímavo zhodnocovať, a vytvárať tak potrebný majetok na financovanie či už ubytovania, cestovania alebo štúdia,“ konštatuje Marek Sokol.
Výška sporenia závisí od vopred stanoveného cieľu, investičného horizontu, či povahy investora. „Vo všeobecnosti však platí, čím viac času máme k dispozícii, tým nižšiu sumu nám stačí mesačne odkladať. Napríklad, ak by sme dieťaťu chceli odovzdať sumu 20 000 eur k 18. narodeninám, potrebovali by sme sporiť iba približne 40 eur mesačne,“ spresňuje odborník.
Sporenie na bežnom účte z pohľadu investovania nemá žiadnu výhodu, nakoľko sa peniaze časom znehodnocujú v závislosti od výšky inflácie, pričom tieto účty bývajú častokrát ešte aj spoplatnené mesačným poplatkom. „Samozrejme, ak by sa jednalo o príliš krátke investičné obdobie, napríklad do jedného roka, tak pokojne si môžeme peniaze odkladať aj na bežný bankový účet. V opačnom prípade jednoznačne odporúčam využiť investičné produkty, ako sú napríklad ETF podielové fondy, ktoré dosahujú zaujímavé výnosy a z pohľadu poplatkovej štruktúry sú naozaj výhodnou alternatívou,“ prízvukuje Sokol.
Štipendium či pôžička?
Ak však začínate riešiť náklady na štúdium až po prijatí svojho dieťaťa na vysokú školu, do úvahy spadajú najmä dve možnosti – štipendium, prípadne pôžička. „Ideálna situácia by bola v prípade, že by sa podarilo získať na takéto financovanie štipendium, ktoré poskytne samotná škola. Na to sa však uplatňujú prísne podmienky, a teda štipendium nie je jednoduché získať,“ hovorí Marek Sokol.
Na druhej strane, niektoré školy, ako aj iné finančné inštitúcie majú k dispozícii aj tzv. študentské pôžičky, ktoré sa poskytujú za zvýhodnených podmienok. „Ďalšou alternatívou je bankové financovanie, napríklad prostredníctvom spotrebiteľského úveru, pri ktorom treba rátať s vyššími úrokmi,“ podotýka.
Výhoda tzv. študentskej pôžičky ponúkanej napríklad samotnou univerzitou spočíva hlavne vo zvýhodnenej úrokovej sadzbe oproti bankovým inštitúciám, pričom najväčšia výhoda je v tom, že túto pôžičku môže študent začať splácať až po ukončení štúdia, a teda sa môže naplno venovať vzdelávaniu. „Ďalšou alternatívou sú bankové pôžičky, avšak v tomto prípade je nevyhnutné, aby do úverovej zmluvy vstúpila aj osoba, ktorá dosahuje overiteľný príjem, aby bolo úver vôbec možné poskytnúť,“ konštatuje.
V takomto prípade, ak sa jedná napr. o spotrebiteľský úver, je to vo väčšine prípadov bez dokladovania účelu. „Prostriedky tak môžu byť použité na čokoľvek, v tomto prípade na financovanie štúdia, a to bez ohľadu na to, či bude študent študovať doma alebo v zahraničí,“ dodáva Sokol.
O štúdium je záujem
Viac ako stotisíc mladých ľudí zo Slovenska sa snaží dopracovať k vysokoškolskému titulu. Domáce verejné vysoké školy navštevuje podľa údajov Centra vedecko-technických informácií SR vyše 80-tisíc študentov denného a takmer 14-tisíc externého štúdia. Ide o tých na I. a II. stupni, doktorandov je takmer 5-tisíc. Ďalšie tisíce študentov navštevujú súkromné vysoké školy a zabúdať netreba ani na ľudí, čo sa vzdelávajú v zahraničí. V cudzine študuje približne 32-tisíc mladých zo Slovenska, len v Česku je ich podľa Inštitútu vzdelávacej politiky takmer 21-tisíc.
„Aj tieto čísla ukazujú, že vysokoškolské štúdium naberá na popularite. Rast podielu vysokoškolsky vzdelaných ľudí potvrdzuje i posledné sčítanie obyvateľstva. Náklady spojené so získaním titulu sú tak niečím, na čo by mal pamätať prakticky každý rodič uvažujúci zodpovedne nad budúcnosťou svojho dieťaťa,“ upozorňuje analytik online investičnej platformy Portu Marek Malina.
Štúdium pýta tisícky eur ročne
Náklady na štúdium sa môžu zásadne líšiť, významný vplyv má na ne predovšetkým cena ubytovania a v prípade súkromných univerzít aj školné. Najlacnejšie je navštevovať školu v mieste svojho bydliska, v opačnom prípade je nutné počítať s nákladmi na internát, prípadne prenájom bytu. Vysoká inflácia v uplynulom období sa podpísala aj na ich cene.
Napríklad, v Bratislave mesačná cena za internát po úprave cenníkov v januári bežne presahuje sumu 100 eur. Keďže zdražovaniu sa nevyhlo ani stravovanie, mesačné výdavky na jedného študenta, ktorý navštevuje školu mimo svojho bydliska, sa najčastejšie hýbu v intervale 400 až 800 eur mesačne.
„Tým sa náklady na päťročné štúdium môžu vyšplhať na približne 20-tisíc eur aj v prípade, ak mladý človek žije pomerne skromne. Ak si platí ubytovanie v komerčnom podnájme, prípadne sa častejšie stravuje v reštauráciách, celkové náklady na štúdium môžu byť o desaťtisíce eur vyššie,“ približuje Marek Malina.
Top univerzity sú násobne drahšie
Osobitnou kategóriou z hľadiska nákladov sú tí, ktorí chcú študovať na prestížnych univerzitách. Počítať je potrebné nielen so školným vo výške desiatok tisíc eur, ale i vysokými nákladmi na život, na ktoré svojich študentov upozorňujú aj samotné univerzity. Napríklad, britský Oxford pýta školné vyše 30-tisíc eur ročne a náklady na život počas deviatich mesiacov výuky odhaduje na 14- až 20-tisíc eur.
