Zadlženosť Slovenska opäť rastie, NKÚ upozorňuje na slabé čerpanie eurofondov aj rastúce výdavky na dôchodky

Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na neudržateľné verejné financie.
NKÚ, Najvyšší kontrolný úrad SR
Tabuľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel

Slovensko vlani patrilo medzi rýchlejšie rastúce ekonomiky EÚ, keď rast HDP dosiahol 2,1 % a prekonal priemer EÚ aj susedné Česko a Maďarsko. Napriek tomu sa štrukturálna nerovnováha príjmov a výdavkov prejavila v pokračujúcom zadlžovaní krajiny.

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR vo svojom stanovisku k štátnemu záverečnému účtu za rok 2024 upozorňuje, že deficit verejnej správy sa medziročne zhoršil už druhý rok po sebe a dosiahol 5,3 % HDP, čo je štvrtý najhorší výsledok v EÚ. Hrubý dlh verejnej správy stúpol na 14 328 eur na obyvateľa.

Daňové príjmy zaostali za plánom

Celkové príjmy verejnej správy dosiahli 54,8 mld. eur, o 1,3 mld. viac oproti rozpočtu, najmä vďaka vyšším nedaňovým príjmom, príspevkom na sociálne zabezpečenie a grantom.

Daňové príjmy však zaostali za plánom, najmä pre nižší výber DPH a spotrebných daní. Slovensko naďalej nevie podľa NKÚ efektívne čerpať eurofondy. Z programového obdobia 2021 – 2027 sa do konca roka 2024 vyčerpalo len 388,1 mil. eur, čo je 3 % z alokácie.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Výdavky na dôchodky a zadlženosť v zdravotníctve

Rast ekonomiky ťahala spotreba domácností, podporená stabilným trhom práce, miernejšou infláciou a predzásobením pred zvýšením DPH. Významný vplyv na udržateľnosť verejných financií mali podľa NKÚ výdavky na dôchodky, ktoré dosiahli 10,5 mld. eur a medziročne vzrástli o 14,8 %. Sociálna poisťovňa vykázala deficit, ktorý musel byť vyrovnaný historicky najvyšším štátnym transferom v sume 2,72 mld. eur a presunmi z iných fondov.

Zdravotníctvo naďalej zápasí s rastúcou zadlženosťou, ktorá presahuje 2 mld. eur. NKÚ upozorňuje, že problémom nie je nedostatok zdrojov, ale ich netransparentné prerozdeľovanie a vplyv lobistických skupín. Významný tlak na verejné financie vytvára aj modernizačný dlh v zdravotníctve, doprave a životnom prostredí.

Rast príjmov tlmilo aj nízke čerpanie z Plánu obnovy

Pozitívom boli vyššie príjmy verejnej správy, priaznivý vývoj na trhu s emisnými kvótami a vyššie dividendy zo štátnych podnikov. Naopak, slabší makroekonomický vývoj a nízke čerpanie z Plánu obnovy tlmili rast príjmov.

Slovensko za 20 rokov členstva v EÚ prijalo 25,6 mld. eur, no čerpanie eurofondov je dlhodobo slabé. V roku 2024 sa najviac prostriedkov využilo z ukončovaného obdobia 2014 – 2020. NKÚ varuje, že miliardové schodky v dôchodkovom systéme a zdravotníctve ohrozujú udržateľnosť verejných financií a prenášajú bremeno na budúce generácie.

Firmy a inštitúcie: Najvyšší kontrolný úrad SRSociálna poisťovňa

Ďalšie k téme

Odporúčané