Zvyšovanie daní na Slovensku výrazne ohrozuje konkurencieschopnosť ekonomiky krajiny. Uviedli to ekonómovia z MESA10, ktorí vypracovali analýzu v rámci projektu „Čo dostávam za svoje dane“.
Ten detailne mapuje daňové systémy Slovenska a okolitých štátov, pričom upozorňuje na rastúce daňové zaťaženie a upadajúcu konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky.
Zistenia hĺbkovej analýzy
„V uplynulých mesiacoch sme realizovali hĺbkovú analýzu daňových systémov Slovenska a susedných krajín, ako aj vplyvu navrhovaných daňových zmien na konkurencieschopnosť Slovenska a ekonomický rast. Zistenia nie sú potešujúce a návrhy vlády neprispejú k zlepšeniu situácie, ale skôr naopak,“ uviedol výkonný riaditeľ MESA10 Ján Marušinec.
Pokračovanie konsolidácie bude náročnejšie a bolestivejšie. Rozpočtová rada upozorňuje na jej nedostatočnú transparentnosť
Ekonómovia z MESA10 upozorňujú na nízky rast slovenskej ekonomiky, ktorý nás v životnej úrovni stavia za susedné štáty. Dôvodom je slabý rast produktivity práce a nízke investície. Rast HDP je ťahaný domácou spotrebou, čo nie je dlhodobo udržateľné.
Nie sme atraktívni pre investície
Slovensko okrem toho aj zápasí s deficitom bežného účtu platobnej bilancie, podobne ako Grécko počas dlhovej krízy. „Slovensko nie je atraktívne pre investície a jeho daňový systém trestá vzdelaných a úspešných,“ varuje ekonomický analytik MESA10 Tomáš Meravý.
Podnikatelia kritizujú spôsob prípravy vládneho konsolidačného balíčka, je netransparentný a v rozpore s princípmi právneho štátu
Rovnako upozorňuje na najvyššiu sadzbu dane z príjmov právnických osôb spomedzi krajín V4, ktorú vláda plánuje zvýšiť na 22 %. „Ak si na druhú misku váh dáme napríklad kvalitu dopravnej infraštruktúry, je otázne, ktorá firma bude za týchto okolností ešte ochotná investovať na Slovensku,“ dopĺňa Meravý.
Najväčší kameň úrazu
Analytici tiež upozorňujú, že prudké zvýšenie základnej sadzby DPH by Slovensko posunulo na európsku špičku vo výške DPH, s navrhovanými 23 % ho prekonáva iba šesť členských štátov EÚ.
Slovensko čaká v budúcom roku nižší ekonomický rast, RRZ pre konsolidačný balíček znížila svoj odhad
„Najväčším kameňom úrazu je však extrémne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Slovenskí zamestnanci platia neúmerne veľa na daniach a odvodoch, najmä ak majú vyšší než priemerný plat. Progresivita zdanenia práce je u nás vyššia než vo väčšine susedných štátov, čo vedie k tomu, že Slovák z ceny práce odvedie štátu citeľne viac než zamestnanec na rovnakej pozícii v zahraničí,“ zdôrazňuje Meravý.
Podľa výsledkov analýzy, daňovo-odvodové zaťaženie priemerného platu začínajúceho programátora v Bratislave činí 45,2 %, kým v neďalekej Viedni odvádza začínajúci programátor 40,9 %. „Kto bude chcieť za týchto okolností ešte na Slovensku pracovať a platiť dane?“ uzatvára výsledky štúdie Tomáš Meravý.
