Prečo sú ženy lepšími transformačnými líderkami a prečo je to dobré pre firmu? Podľa dát ženské zbrane ako empatia a kreativita prinášajú zisk aj kompetentnejšie vedenie tímu.
Muži vládnu svetu – minimálne v politike i v biznise. Podľa rôznych štatistík na jednu ženu na pozícii CEO pripadá až 17 mužov. V roku 2020 bolo vyhlásených len 5% generálnych riaditeliek na celom svete a z 500 najväčších spoločností v rebríčku Fortune 500 len 41 vedú ženy. Je to značný nepomer nielen vzhľadom na to, že tvoria polovicu populácie. Dlhoročné výskumy ukazujú, že manažérky pomáhajú zvyšovať produktivitu, posilňujú spoluprácu, inšpirujú k oddanosti organizácii a zlepšujú spravodlivosť, uvádza American Psychological Assocaton. Ženskosť si s úspechom vôbec neprotirečí, práve naopak. Brzdí ho skôr mylné presvedčenie, že ako líderky sa musia presadiť mužskými spôsobmi.
Muži rozprávajú viac
Na úvod niekoľko faktov, proti čomu ženy ako šéfky tímov stoja. V štúdii z Brigham Young University a Princeton University, kde v skupine takmer 500 ľudí výskumníci simulovali bežnú situáciu – ako rozdeliť peniaze získané z pracovnej úlohy, muži na porade hovorili o 75% viac ako ženy. Rozhodnutia sa pritom líšili v závislosti od zapájania sa žien do debaty. To znamená, že majú čo povedať a ak tak urobia, mení to verdikt celej skupiny. Problém je kdesi inde. Ženy, ktoré počas stretnutí mlčali, si mysleli, že nemajú dobré nápady, nechceli pôsobiť hlučne a agresívne, alebo sa báli, že sa mýlia. Nie je to pritom len o Imposter syndróme alebo nízkom sebavedomí, ale o zaužívanom chápaní kompetentnosti, úspešnosti a líderstva z mužského pohľadu.
Ženy vo veku 35 až 43 rokov zarábajú o 200 eur menej než muži, zaostávajú za nimi po návrate z materskej dovolenky
Dvojitá dilema: Rázna či láskavá?
Tradičná rodová predstava dostáva ženy na líderských pozíciách do niekoľkých dilem. „Mám byť rázna a riskovať, že budem pôsobiť tvrdo? Alebo radšej jemná a vnímaná ako neistá?“ Toto lavírovanie dostalo v pracovnej psychológii aj pomenovanie „double-bind dilemma“, teda dilema dvojitej väzby. Od žien sa súčasne očakáva jedno aj druhé, no zároveň jedno druhé vylučuje. Ak manažérka prejaví starostlivosť a emócie, vníma sa ako slabá, ak je rozhodná a ambiciózna, nikto ju nemá rád. Podľa portálu Catalyst, platformy pre rovnosť príležitostí žien v pracovnom prostrední, sa tak ženy na vedúcich postoch považujú buď za kompetentné alebo láskavé, zriedkavo oboje naraz.
Kritériá mužov ženy vyčerpávajú
Ďalšou výzvou je reálne zvládnuť tím plný mužov, a to aj podriadených. V tvrdom biznis svete sa im mnohé líderky reflexívne prispôsobujú v jazyku, správaní i štýlom riadenia, aby zapadli, boli rešpektované a zodpovedali spoločenským normám. „Fakt, že žena pracujúca v čisto alebo prevažne mužskom kolektíve od seba očakáva, že sa bude správať ako muž – teda preberie mužský model riadenia a núti sa do mužského rozmýšľania, ktorý je od ženského úplne odlišný – vnímam ako nástrahu. Nejde o to, ktorý zo spôsobov je správny, ale o to, aby bol pre daného človeka autentický,“ hovorí Iveta Kirschner, biznis koučka z BE NEW CULTURE.
Snažiť sa vyhovieť mužmi stanoveným kritériám úspešnosti znamená pre ženu zvýšenú, priam obrovskú záťaž – psychickú aj energetickú – a oberá ju o prirodzený drive. V praxi to znamená, že ženy bývajú v práci dlhšie a pracujú dvakrát viac, aby kompenzovali stereotypné predstavy ostatných o nich ako líderkách, uvádza Catalyst. Ženy navyše často zažívajú tlak na výkon i dokonalosť v neriedenej forme – majú mať super výsledky, zároveň byť sympatické, prípadne aj dobre vyzerať. Je to neviditeľné bremeno, s ktorým muži konfrontovaní nie sú.
Ghosting sa už netýka iba randenia, vyparujú sa aj zamestnanci
Ženskosť je konkurenčná výhoda
V skutočnosti „mužské“ nielenže nemusia byť, ale ani by nemali – v záujme vlastného psychického zdravia, kariérneho postupu i profitu celej firmy. Pozrime sa, ako sa darí spoločnostiam, v ktorých čele hrajú prím typické vlastnosti pripisované ženám. V prieskume 61 % opýtaných ľudí s vysoko empatickými šéfmi uviedlo, že sú v práci často alebo vždy inovatívni, v porovnaní s iba 13 % ľudí s menej empatickými vedúcimi pracovníkmi. A inovácie a zanietenosť personálu firme vždy prináša zisk. Z ďalšieho prieskumu portálu Catalyst dokonca vyplynulo, že rodové predsudky firme vyslovene škodia. Aj samotní muži, ktorí cítili veľký tlak na maskulinné správanie, ako jedinú cestu ako sa stať v práci úspešnými, zažívali o dve tretiny nižšiu úroveň pocitu pohody a well-beingu. Dokonca aj výskumy z ríše zvierat, konkrétne šimpanzov bonobo, ukazujú, že alfa vodcom skupiny býva najempatickejší člen.
Samy sebou
Double-bind dilema je teda falošná, ženy si nemusia vyberať buď-alebo, lebo môžu byť oboje. Empatiou, korunovačným klenotom ženskosti, totiž firma získava – na obrate, vzťahoch, know-how aj inováciách. Sociálne zručnosti sú popri profesných druhou z kľúčových opôr skutočnej kompetencie lídra. Ako to vyzerá, ak žena vedie „sama zo seba“ a autenticky? Napríklad v národnom prieskume Pew Research Center z roku 2008 sa ženy umiestnili lepšie alebo rovnako dobre ako muži v siedmich z ôsmich vlastností dôležitých pre vedenie – považovali ich za čestnejšie, inteligentnejšie, súcitnejšie, spoločenskejšie a kreatívnejšie. „Ženy majú mnoho predpokladov, aby boli minimálne také úspešné a vedeli tak dobre riadiť ako muži. Vedomostne a osobnostne silná žena dokáže s prehľadom rozhodovať, stojí nohami pevne na zemi a vie sa oprieť o vedomosti a skúsenosti, ktoré má,“ hovorí Iveta Kirschner.
Prínos žien na manažérskych postoch je aj v tímovej dynamike a v riešení konfliktov. Zatiaľ čo muž rieši problém ako úlohu, žena často vycíti aj napätie medzi ľuďmi. „Ak sa to naučí pomenovať a nezľakne sa emócií, dokáže ich pretaviť do lepšej spolupráce,“ dodáva odborníčka.
Transformačný leadership
Podľa biznis koučky Ivety Kirschner, či už žena alebo muž, dobrý líder má zodpovednosť vyplývajúcu z role manažéra nielen v podobe dosiahnutých čísel, dochádzky a reportovania. „Byť dobrým lídrom neznamená byť človekom najmúdrejším a najlepším, ale aj vedieť pochopiť silné a slabé stránky ľudí vo svojom tíme, správne ich kombinovať, motivovať, vytvárať správne systémy a správne hodnoty.“
Rozvoj osobnosti a sociálnych zručností je základným prostriedkom, ako to dosiahnuť – byť na vedúcej pozícii autentická, využiť svoj plný potenciál aj potenciál tímu a eliminovať stres. To je aj cieľom prístupu k riadeniu založenom na rozvoji osobnosti – transformačného leadershipu. „Transformačný leadership patrí medzi inovatívne formy riadenia. Mnoho úspešných svetových lídrov sa venuje osobnostnému rozvoju a svojej transformácii do hĺbky – pracuje na mentálnej, telesnej a citovej úrovni, so svojím postojom, vedomím, ale aj podvedomými vzorcami. Jedným z pilierov transformačného leadershipu je vedenie príkladom,“ oboznamuje biznis koučka. Pre zaujímavosť, podľa metaanalýzy 61 štúdií z roku 1992 sa u žien líderiek prirodzene prejavuje viac transformačných štýlov vedenia.
Koučing ako cesta opäť k sebe
Stať sa dobrou líderkou a nájsť ten správny balans medzi „ráznou a láskavou“ sa dá (opäť) naučiť správnym koučingom. Nejde o žiadnu ezoterickú terapiu, ani liečenie duše, ale tréning myslenia a rozhodovania. Líderkam pomáha získať nadhľad, určiť si hranice, pomôcť identifikovať svoje silné a slabé stránky, viesť ľudí bez zbytočného vyčerpania a stresu a hlavne byť samy sebou. „Ženy vo vedúcej pozícii by mali koučovať a viesť iné ženy, ktoré majú skúsenosti v oblasti koučovania mužov aj žien, chápu rozdiely prístupu ženy a muža a takisto rozdiely v ich rozmýšľaní. V koučovacích programoch je dobré priniesť aj témy ako práca na vnútorných hodnotách, na osobnosti muža a osobnosti ženy,“ hovorí odborníčka. Ako dodáva, pokiaľ je žena vnútorne stabilná, má dobrý motív a know-how, dokáže hotové zázraky. Vie byť empatická, chápavá, ale aj všestranná a zručná a zároveň praktická. Vedie svoj tím nielen vzorom, výkonom, láskavou autoritou, ale aj nadhľadom, pretože má schopnosť vnímať drobné detaily, ktoré v manažovaní spravia obrovský rozdiel. „Ženskosť jej na úspechu neberie, práve naopak,“ uzatvára Iveta Kirschner.
