Počas víkendu sa mení čas, keď si v nedeľu 30. marca o druhej hodine posunieme hodinovú ručičku na trojku. Analytik finančných trhov XTB Tomáš Vranka uvádza, že historicky sa posun času zaviedol na úsporu energie, no v súčasnosti je jeho význam otázny.
Moderné úsporné žiarovky a zmeny v štruktúre práce znižujú jeho efektivitu. Posun času môže dokonca zvýšiť spotrebu energie, keďže ľudia vstávajú skôr a viac kúria.
Problémy môže posun času spôsobovať aj v logistike či na finančných trhoch. Najmä keď jednotlivé štáty či ekonomické celky neposúvajú čas naraz. Týka sa to napríklad Európy a USA, ktoré posúvajú čas niekoľko týždňov od seba.
„To môže vyvolať komplikácie a zvýšené náklady na synchronizáciu logistiky a obchodných operácií,“ uviedol analytik.
Záver je teda v dnešnej dobe podľa neho relatívne jednoznačný. Zimný, ale najmä letný čas, môže mať niekoľko výhod v oblasti úspory energie, ekonomiky či zdravia ľudí. Hlavným argumentom však bola v minulosti úspora energie, ktorá je už dnes zanedbateľná, ak nejaká vôbec je.
Problémom je podľa analytika najmä posun času 2-krát ročne, ktorý spôsobuje problémy nielen v prirodzenom fungovaní ľudí, ale aj na trhoch, v doprave, logistike či v iných službách. „Ideálnym riešením by bolo vybrať jeden z časov, z môjho pohľadu letný a nespôsobovať komplikácie posunom, ktorý je realizovaný v odlišných častiach sveta ešte aj rozdielne,“ dodal Vranka.
Ako sa lepšie adaptovať?
Endokrinologička Anastázia Komárová z Nemocnice Agel Zvolen vysvetľuje, ako zmena času ovplyvňuje hormonálny systém a čo môžeme urobiť pre lepšiu adaptáciu. Melatonín a kortizol sú dva dôležité hormóny, ktoré riadia náš denný rytmus. Prechod na letný čas môže narušiť cirkadiánny, teda prirodzený biologický rytmus tela, ktorého súčasťou sú aj hormóny melatonín a kortizol.
„Melatonín, známy ako hormón spánku, sa tvorí najmä v tme a pomáha nám zaspať. Posun o hodinu dopredu znamená, že večer bude dlhšie svetlo, čo môže oddialiť jeho produkciu a spôsobovať problémy so zaspávaním,“ vysvetľuje Komárová.
Naopak, kortizol, ktorý ovplyvňuje hladinu energie a prebúdzanie, môže byť v prvých dňoch po zmene času v nesúlade s novým režimom. „Ráno sa môžeme cítiť unavenejší a ospalejší, keďže telo ešte nie je úplne prispôsobené novému režimu,“ dodáva odborníčka.
Aby sme minimalizovali negatívne dôsledky posunu času, odborníci odporúčajú niekoľko opatrení. Medzi najznámejšie patrí postupná zmena spánkového režimu, v rámci ktorej je vhodné už niekoľko dní pred posunom času ísť spať o 15 až 30 minút skôr, aby si telo postupne zvyklo na nový režim.
Vo veľkej miere pomáha aj obmedzenie modrého svetla, ktoré potláča tvorbu melatonínu. Aspoň hodinu pred spaním by sme sa mali vyhýbať svetlu z obrazoviek mobilov, počítačov či televízora.
Prirodzenému svetlu sa však, naopak, nevyhýbajte. Pobyt na dennom svetle v ranných hodinách podporuje synchronizáciu biologických hodín a správnu produkciu kortizolu. Rovnako dôležitý je aj pohyb na čerstvom vzduchu a vyvážená strava, ktoré môžu pomôcť telu lepšie sa vyrovnať s posunom času.
„Väčšina ľudí sa na nový režim adaptuje v priebehu niekoľkých dní, no u citlivejších jedincov môže tento proces trvať dlhšie. Ak problémy so spánkom pretrvávajú dlhšie, je dobré poradiť sa s lekárom, pretože príčina nemusí byť iba v zmene času,“ uzatvára Komárová.
