Vírus afrického moru ošípaných (AMO) prirovnávajú veterinári k ebole. Šíri sa veľmi rýchlo a má aj rýchly priebeh. Nakazené zviera hynie do niekoľkých dní vo veľkých bolestiach, prežije to v priemere len jeden z desiatich kusov. Poľnohospodári však robia niektoré chyby, ktorými nevedomky pomáhajú šíriť túto chorobu. Liek ani očkovanie na ňu neexistuje, jediné, čo môžeme urobiť, je pomôcť zastaviť jej šírenie. Prinášame najčastejšie chyby a aj návod, ako sa im vyvarovať a čo robiť, aby sme k šíreniu choroby prasiat neprispievali.
Neprevážajte svine do iných regiónov
Nedávno sa na sociálnej sieti rozšírila správa, že niektorí súkromní chovatelia z obcí v ochrannom pásme jednoducho naložili svoje ošípané na vozidlo a odviezli ich inam. Či už je to fáma alebo fakt, je to mimoriadne nerozumný nápad. Ak je už zviera nakazené, týmto spôsobom sa choroba len rozšíri ďalej. Veterinári budú všetky ošípané monitorovať a v prípade potreby likvidovať. Registrované chovy bude ministerstvo pôdohospodárstva odškodňovať.
Len registrovaní chovatelia môžu požiadať o odškodnenie za africký mor ošípaných, tvrdí Matečná
Registrujte svoje ošípané
Pomerne častá chyba, ktorej sa chovatelia dopúšťajú. Každú jednu sviňu treba nahlásiť na miestny úrad regionálnej veterinárnej správy. Proces registrácie je pomerne jednoduchý, stačí na úrad priniesť vyplnené tlačivo. Bez registrácie je totiž veľmi ťažké monitorovať stav ošípaných v regióne, čo len prispieva k nekontrolovateľnému šíreniu moru. Kompletný návod na registráciu svojej ošípanej a aj prípadnej zabíjačky nájdete aj na našich stránkach v tomto článku:
Chystáte zabíjačku? Návod krok za krokom, ako ju nahlásiť úradom
Pozor na krmivo
Ak si myslíte, že vás sa AMO netýka, lebo žijete v inom okrese, vyvedieme vás z omylu. Vírus moru ošípaných sa totiž dokáže prenášať aj krmivom. Úplne stačí, ak sa na poli zdržiavali nakazené diviaky. Ministerstvo pôdohospodárstva preto varuje všetkých chovateľov pred potravou, ktorá bola vypestovaná v dotknutých oblastiach. „Aj zbytky po ovocí, či zelenine z neohradených polí môžu byť infekčné. Nedávajte ošípaným napríklad melónové šupy, kukuricu, zemiaky, či zbytky zeleniny, pri ktorých si nie ste 100% istí o tom, že boli vypestované v oblasti zabezpečenej proti prístupu diviakov,“ varuje ministerstvo na sociálnej sieti.
Slama až po štyroch mesiacoch
Ak sa na poli pohybovali nakazené diviaky, mohli na úrode nechať chorobu. Vírus AMO je totiž pomerne odolný a zvláda prežiť aj mimo tela zvieraťa. Pozor teda aj na slamu, ktorú dávate sviniam ako podstielku. Ako odporúča ministerstvo, slama musí byť uskladnená v izolovanom priestore, kde sa nemôže dostať diviak. Inak hrozí nákaza aj vašim domácim prasiatkam.
Dodržiavajte hygienu
Vírus môžete do chlieva doniesť aj vy, na svojom oblečení a topánkach. Ak sa pohybujete po poliach, lúkach a lesoch (čo je vzhľadom na profesiu poľnohospodára veľmi pravdepodobné), môžete mať na sebe tento nebezpečný vírus. Pred vstupom do chlieva sa teda prezlečte, prezujte a umyte si ruky. Platí to pre všetkých chovateľov aj mimo dotknutých oblastí. Diviak totiž dokáže denne prejsť desiatky kilometrov a nikdy nemáte istotu, že nešiel tou istou cestou pred vami.
Vždy tepelne upravujte bravčovinu
„Vírus AMO dokáže zničiť len tepelné opracovanie. Dať výrobok kúpený v zahraničí do mrazničky Nepomáha! Infekčný bude aj po viac ako roku!“ varuje ministerstvo pôdohospodárstva. V praxi to znamená, že klobásky z prípadne nakazených ošípaných treba poriadne uvariť, rovnako ako všetko mäso, ktoré sa chystáme konzumovať. Vysoké teploty dokážu vírus zničiť. Hoci sa nepotvrdilo, že je AMO nebezpečný pre človeka, môžeme takto nechtiac rozbehnúť novú vlnu nákazy.
