Stavebná produkcia bude podľa analytikov zrejme klesať aj v ďalších mesiacoch. V septembri medziročne klesla o 4,7 percenta, pričom sektor prehĺbil aj zaostávanie za hodnotami spred pandémie na 23,4 percenta. Stavebníctvo podľa analytičky 365.bank Jany Glasovej patrí k tým odvetviam, ktoré boli pandémiou veľmi silno zasiahnuté.
Stavebná produkcia zažila počas krízy prudký pokles, z ktorého sa doteraz nespamätala. Mnohé stavebné spoločnosti pristúpili počas krízy k okresávaniu investícií alebo odložili plánovanú výstavbu na neskôr.
Slovenské stavebníctvo zostáva pod tlakom, okrem cien zápasí aj s nedostatkom materiálu či robotníkov
„Očakávame, že podobný klesajúci trend bude pokračovať aj v ďalších mesiacoch a stavebná produkcia bude medziročne slabšia, pričom to bude mať na svedomí hlavne surovinová kríza,“ povedala pre agentúru SITA Glasová.
Dôsledkom surovinovej krízy vo svete je podľa nej aj nedostatok mnohých stavebných materiálov. Ich ceny prudko rastú, a to predražuje rekonštrukcie, opravy bytov a domov, ale zvyšuje aj ceny novostavieb.
Stavebníctvo trápia rýchlo rastúce ceny
Sektor stavebníctva bojuje s nedostatkom viacerých materiálov potrebných na výstavbu, či rekonštrukcie. Ide predovšetkým podľa Glasovej o oceľ, hliník a iné druhy kovov a taktiež o plasty, z ktorých sa vyrába napríklad polystyrén, či rôzne plastové rúry a potrubia.
Stavebníctvo trápia aj rýchlo rastúce ceny cementu, dreva, skla a tiež vysoké ceny ropy, ktorá sa využíva nielen na prepravu, ale je napríklad aj vstupnou surovinou pri výrobe asfaltu. „Môžeme povedať, že všetky tieto suroviny si pripísali cenový rast aj o niekoľko desiatok percent,“ skonštatovala analytička.
Z údajov Štatistického úradu SR je vidieť, že ceny stavebných materiálov rastú aj u nás. Od júla dosahuje ich rast dvojcifernú hodnotu a v septembri predstavoval 18,2 percenta. A zdražovanie sa týka aj stavebných prác, ktoré boli v septembri medziročne drahšie o osem percent.
Výstavba budov má vrchol za sebou
Stavebníctvo bude podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka v najbližších mesiacoch zápasiť aj s nedostatkom pracovnej sily, či zvýrazňujúcim sa cenovým tlakom, ktorý sa prejavuje zvlášť citeľne práve pri stavebných komponentoch.
Z pohľadu dopytu po stavebných prácach by sa mal podľa neho pomaly zotavovať najmä menší segment výstavby infraštruktúry, ktorý bude čoraz viac ťažiť z dočerpávania finančných zdrojov z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia EÚ fondov, s koncom čerpania v roku 2023.
Stavebníctvo eurozóny v júni oslabilo, najstrmší prepad malo Slovensko
„Naopak, väčší zo segmentov stavebníctva, výstavba budov, má s najväčšou pravdepodobnosťou svoj cyklický vrchol nateraz za sebou a medziročný rast produkcie tu bude pravdepodobne zdvíhať skôr len bázický efekt,“ poznamenal Koršňák.
Problémy na strane nízkej ponuky bytov síce môžu podľa neho generovať novú výstavbu, väčšina developerov však najskôr bude naďalej vyčkávať na zmenu stavebného zákona a previs dopytu nad ponukou na trhu bude naďalej tlačiť skôr na ceny rezidenčných nehnuteľností.
