Zvyšovanie cien stavebných materiálov a výrobkov, ktoré ešte viac akcelerovala ruská agresia proti Ukrajine, naďalej potrvá. Rusko a Ukrajina sú totiž druhí a tretí najväčší vývozcovia ocele, Ukrajina a Bielorusko zabezpečovali 40 % armovacej ocele pre Európu, pričom rastúce ceny energií zdražujú energeticky intenzívne stavebné výrobky.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) o tom vo štvrtok informoval v súvislosti so stretnutím odborných skupín Zelenej dohody pre budovy, európskeho projektu zameraného na transformáciu ku klimatickej neutralite. Zväz stavbárov je koordinátorom tohto projektu na Slovensku.
Inovácie a digitálne technológie
Pre rastúce ceny aj v stavebníctve sa preto podľa stavebných podnikateľov treba zamerať na zvýšenie produktivity práce cez spriemyselnenie stavebnej výroby využitím modulárnej výstavby, ktorá už preniká aj do hĺbkovej obnovy budov, 3D-tlač, robotizáciu, využitie umelej inteligencie a autonómnych systémov.
Tieto inovácie sú závislé od implementácie digitálnych technológií v stavebníctve, ktoré na Slovensku výrazne zaostávajú a ohrozujú transformáciu odvetvia na klimaticky neutrálny sektor.
Nevyhnutná je zmena priorít
Stavebníctvo by malo byť kľúčovým sektorom pre dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050.
„Na to, aby stavebníctvo na Slovensku úspešne zohralo túto úlohu, je nevyhnutné zmeniť celospoločenské priority a priority vlády v oblasti podpory výskumu a vývoja smerom k aplikovanému výskumu a vývoju inovácií v stavebníctve. Podpora podnikateľských zámerov musí smerovať hlavne do tohto sektora, aby sa tieto inovácie dostali do praxe,“ uviedol generálny sekretár ZSPS Marek Malina.
Rast cien nehnuteľností za posledné mesiace prekročil úroveň 20 percent, ide o najväčšie zdražovanie za posledných 12 rokov
„Keďže náklady na bývanie už prekročili únosnú hranicu s negatívnym vplyvom na sociálny zmier a energetická chudoba sa stala významnou hrozbou, zvýšenie produktivity práce v stavebníctve je najvyššou prioritou na normalizovanie stavu smerom k cenovo dostupnému bývaniu,“ upozornil.
Budovy s nulovými emisiami
Rezidenčné a kancelárske budovy, ktoré zaberajú najväčšiu časť zastavanej plochy v EÚ, by sa podľa ZSPS mali transformovať na budovy s nulovými emisiami, ako aktívne prvky energetických sietí.
„Bude to vyžadovať veľa zmien, vrátane verejného obstarávania, v ktorom najnižšia cena nemôže naďalej byť jediným kritériom, a aj technologická neutralita nemôže byť mantrou,“ podotkol Malina.
