Branislav Gröhling (SaS) nastúpil na post ministra školstva v začiatkoch prvej vlny koronavírusu, kedy bola na všetkých školách prerušená prezenčná výučba. Riešiť musel nielen zavedenie dištančnej výučby, ale aj podporu pracovných miest v materských či základných umeleckých školách.
Čeliť ale musel tiež kritike v súvislosti so získaným magisterským titulom na Bratislavskej vysokej škole práva (v súčasnosti Paneurópska vysoká škola). V rozhovore pre portál vŠkolstve.sk a tlačovú agentúru SITA minister vysvetlil, prečo sa nemieni vzdať svojho titulu a zhodnotil svoje doterajšie pôsobenie v rezorte.
Ktoré vaše priority na tento rok najviac ovplyvnila koronakríza?
Keď sme prišli na ministerstvo, hneď sme vpadli do celej problematiky koronakrízy a nebolo pripravené nič, ani po stránke legislatívnej alebo po stránke jednotlivých usmernení a manuálov. Takže naozaj tie prvé týždne sme sa venovali iba tomuto a snažili sme sa nastaviť pravidlá, aby sme vedeli nejakým spôsobom fungovať.
V prvom rade to bol portál Učíme na diaľku, prostredníctvom ktorého sme začali informovať o celom dianí, kde sme dávali pomôcky učiteľom a riešili pracovnoprávne vzťahy. Následne nás hneď zachytilo riešenie maturít a prijímacích pohovorov, takže to boli také tie prvé veci.
Zo všetkých vecí, ktoré ste urobili tento rok, ktorá reprezentuje prácu rezortu za rok 2020?
Podľa mňa je to otvorený trh s učebnicami. Po dlhých, dlhých rokoch, keď všetci rozprávali, že sa to nedá realizovať, že to nebude fungovať, sme otvorili trh s učebnicami na prvom stupni a čiastočne na druhom stupni. Učitelia si reálne vedeli a mohli vybrať učebnicu, ktorú chcú používať, nikto im to nediktoval.
Týmto spôsobom sme pomohli aj rodičom, že nemusia posielať toľko finančných prostriedkov škole. Pretože tieto finančné prostriedky sa využívali na to, aby sa kupovali učebnice, ktoré chcú používať namiesto tých, o ktorých rozhodlo ministerstvo a ktoré poslalo školám. Takže aj takýmto spôsobom sme ušetrili finančné prostriedky.
Povinné predprimárne vzdelávanie bude možné realizovať v materskej škole aj individuálne – teda doma či v alternatívnej škôlke.
Čo by ste naopak označili za neúspech roku 2020?
Jednu vec, ktorú sme mali naplánovanú a nedotiahli sme, alebo sa nedala dotiahnuť úplne do konca, bolo zjednotenie a riadenie financovania školstva. Od 2013 pán Robert Kaliňák v rámci reformy prerozdelil kompetencie školstva pod ministerstvo vnútra, kde sú špeciálne školy, osemročné a bilingválne gymnáziá. My sme aj počas krízy pocítili, že ich nevieme riadiť a usmerňovať tak rýchlo ako ostatné subjekty v školstve.
Hoci bol vytvorený aj návrh zákona, nebol predložený na rokovanie vlády a následne ani do parlamentu. Verím, že rok 2021 bude rokom, v ktorom sa táto zmena reálne podarí a „Kaliňákova bašta“ padne. Lebo je úplný nezmysel, aby sme riadili školstvo z dvoch rezortov. Úplný nezmysel.
Podporujú to všetky organizácie v rámci školského spektra a vedia, že to je dobrý krok. Tak verím, že tento krok nastane v roku 2022. Veľmi rád by som k nemu pridal ešte ďalší krok, a to je čiastočné prevzatie určitých kompetencií v rámci samosprávy, a to materské školy a školské kluby detí.
Od januára vstúpi do platnosti zákon o povinnej predškolskej výchove detí od piatich rokov. Bude v materských školách pre ne priestor?
Bude priestor pre deti. My sme nastavovali pravidlá kompletne pre všetky subjekty, ktoré sú v rámci predprimárneho vzdelávania. Momentálne sme analyzovali individuálne miesta, kde môžu byť problémy, v ktorých obciach. V rámci týchto obcí komunikujeme so starostom a následne zisťujeme aj možnosti, kde sa vie vybudovať alebo vytvoriť materská škola, aby sme to naozaj k prvému septembru zvládli.
Robili sme k tomu množstvo opatrení. Povinné predprimárne vzdelávanie bude možné realizovať v materskej škole aj individuálne – teda doma či v alternatívnej škôlke. Chceme tiež žiadať financie z Fondu obnovy na dobudovanie materských škôl, vytvorili sme projekt na zriaďovanie materských škôl v priestoroch vysokých škôl. Chceme tiež zriaďovateľov motivovať, aby materské školy zriaďovali napríklad aj v základných školách, kde majú voľné kapacity.
A čo tie subjekty, ktoré síce pôsobia na tomto poli, ale nie sú zaradené do siete?
A keďže vieme, že v predprimárnom vzdelávaní pôsobia aj ďalší poskytovatelia starostlivosti a vzdelávania, ako napríklad komunitné či firemné škôlky, detské centrá, lesné kluby a ďalší, poskytneme im pomoc a podporu tak, aby sme podchytili aj tieto možnosti a aby sa tak rozšírili kapacity materských škôl.
Je vytvorený aj samostatný register subjektov, ktoré nie sú zaradené v sieti. To znamená, že ak máte päťročné dieťa zaradené v lesnej škôlke, tak v rámci nej si bude môcť plniť tú povinnosť predprimárneho vzdelávania, aby sme ho nevytiahli z jeho kolektívu. Tieto úpravy budeme robiť následne aj v zákone. Ale tu je vytvorený tím, ktorý individuálne rieši problémy v tých niekoľko desiatok obcí, ktoré môžu mať od septembra nedostatok miest.
Univerzity hlásia vysoký záujem o projekt budovania škôlok. Otázkou je, či bude stačiť vyčlenený milión
Koľko je takých obcí?
Ide o približne 50 obcí.
Ako budete riešiť národnostné materské školy?
Je dôležité si uvedomiť, že toto sú originálne kompetencie samosprávy, ktoré si takéto školy musia vytvárať na základe dopytu reálne z terénu. My do toho nevieme zasahovať a nevieme vytvárať materské školy. Preto som aj hovoril, že na budúci rok by sme chceli otvoriť diskusiu, aby sme tú kompetenciu materských škôl čiastočne zobrali samosprávam.
K tomu však prebieha ešte diskusia so samosprávami a ministerstvom financií, lebo, samozrejme, by sa nám museli upravovať podiely financovania a tak ďalej. Momentálne vieme byť iba nápomocní k tomu, aby sme vedeli realizovať od septembra predprimárne vzdelávanie od piatich rokov.
Aby som ale priamo odpovedal na vašu otázku, ak príde takáto požiadavka zo strany samospráv, tak, samozrejme, že ju budeme riešiť a budeme sa snažiť byť nápomocní, aby sme vedeli vytvárať aj takéto materské školy.
Počas nášho posledného rozhovoru na konci školského roka ste uviedli, že chcete, aby súčasťou testov boli od budúceho školského roka aj otázky na rôzne témy a problémy spoločnosti, napríklad názory na extrémizmus, kvalitu školy, vzdelávania… Platí to?
Áno. Naša inštitúcia pracuje na tom, aby doplnila do týchto otázok, ktoré sa budú vypĺňať online ešte ďalšie otázky na jednotlivé témy, ktoré či už nás ako ministerstvo školstva alebo následne aj štát ako taký aj spoločnosť zaujímajú. Verím, že stihneme tento termín, že budú do neho tieto otázky začlenené. Ak nie, tak to budeme vedieť robiť ako samostatný prieskum.
Chceli by sme odpilotovať v roku 2022 online externé maturity.
Napomohla koronakríza v rozbehnutí digitalizácie školstva alebo procesy spomalila?
Skôr by som povedal, že poukázala na to, v akom biednom stave sa nachádza digitalizácia školstva a v akom stave sa nachádza aj kompetencia vzdelávania niektorých učiteľov v oblasti digitalizácie. My sa na to pozeráme komplexne. Máme pripravených niekoľko krokov, ktoré sa už realizujú.
Jedno je, samozrejme, vybavenie škôl. Na to budú využívané, či už naše prostriedky v rámci tých šiestich miliónov eur, ktoré sme už posielali školám na základné vybavenie. Následne to bude dvakrát po 20 miliónov eur, kde budeme fázovať v rámci prvého a druhého stupňa základných škôl, stredných škôl, či už učiteľov alebo následne prepočítaných na počet žiakov, ďalej vytváranie učebníc a poskytovanie digitálnych prostriedkov.
Druhý krok bude digitálny správca, koordinátor, ktorého budeme ukotvovať aj v zákone. Budeme naňho poskytovať aj finančné prostriedky, aby škola mohla mať človeka, ktorý sa bude starať o kompletné digitálne vybavenie školy. Plus musíme k tomu urobiť aj vzdelávanie. Na to chceme využívať, ako som spomínal, finančné prostriedky, ale na iné organizácie než štátne, pretože my ako štát nedokážeme zabezpečiť také vzdelávanie na digitálne kompetencie.
Kto by ho mal teda zabezpečovať?
Je tu množstvo iných neziskových organizácií, ktoré robia takéto vzdelávanie, takže im budeme platiť, aby učiteľov prevzdelávali v tom, ako využívať jednotlivé zariadenie alebo metódy vzdelávania. Mal by to byť komplexný projekt v rámci celého budúceho roku, ktorý by sa začal realizovať v prvom štvrťroku.
Musíme riešiť aj pripojenie na internet, lebo vieme všetci, že to pripojenie na niektorých školách nie je kvalitné. Množstvo škôl nemá taký silný internet, aby ho vedeli využívať kompletne celé triedy. Aj pre toto sa nedá urobiť teraz celoplošne online maturita, lebo by sme nevedeli pripojiť polku žiakov a nemajú ani také vybavenie.
Kedy pripadá do úvahy online maturita?
Keď zvládneme všetky kroky, čo sa týka vybavenia, personálu, zabezpečenia školenia, chceli by sme odpilotovať v roku 2022 online externé maturity. Samozrejme, znova máme na to pripravený projekt. Aby sa všetci teraz nezľakli, že v 2022 budeme maturovať iba online. Budeme mať rôzne testovacie fázy už budúci rok, že si budú môcť skúšať tieto externé maturity. Takže aj terajší tretiaci, ktorých by sa to týkalo, budú mať niekoľko možností, aby si vyskúšali, ako to je online maturovať, ak príde ten reálny termín v 2022.
Budúcoročné maturity sa už nebudú konať spriemerovaním známok, ubezpečuje Gröhling
Dokáže ministerstvo zafinancovať školám všetko potrebné IT vybavenie?
Ak by sme chceli ísť do 100 percentnej digitalizácie vybavenia, tak sa budeme hýbať niekde v stovkách miliónov eur. Máme to nafázované, zatiaľ niekde okolo 60 miliónov eur na budúci rok. Tieto finančné prostriedky by sme chceli získavať z eurofondov a z Reactu, ktorý príde. Ďalším krokom môže byť plán obnovy, ktorý sa realizuje.
Ale, aby to nevyznelo ako také všeobecné vzdušné zámky, tak my už máme potvrdené tie finančné prostriedky z eurofondov a momentálne sa robí kvantifikácia jednotlivých skupín a vybavenie, aby sme vedeli školám zasielať digitálne prístroje a zariadenia. Toto by reálne malo nastať niekedy vo februári, marci budúceho roku.
Čo všetko stihne do konca akademického roku 2020/2021?
Myslím si, že by sme mali stihnúť vybaviť stredné školy. Učiteľov stredných škôl plus nafázovaných žiakov. Tam je to vymyslené tak, že nie je reálne, aby sme každému jednému žiakovi dali vybavenie, lebo by sme ho museli dať 700-tisíc ľuďom. A to nie je reálne ani možné, aby sme to urobili, či už zaplatili alebo získali tieto zariadenia.
Je tam však modul od počtu žiakov v danej škole. Napríklad na desať žiakov bude jedno vybavenie alebo na šesť žiakov jedno vybavenie, na štyroch žiakov jedno vybavenie, aby si takto vedeli vytvoriť aj samostatné triedy, kde sa oni v rámci rozvrhu točia.
Prieskumy o tom, koľko Slovákov verí dezinformáciám či podporuje konšpiračne teórie, priamo odkazujú na absenciu schopnosti kritického čítania textu. Nie je v tejto súvislosti na čase uvažovať o úplnej zmene spôsobu výučby na školách?
Čo sa týka čitateľskej gramotnosti, my už sme v tomto smere realizovali dva kroky. Jeden krok je otvorenie trhu s učebnicami. Teraz si bude môcť učiteľ či škola vybrať učebnice, ktoré chce používať a následne ich žiaci budú vedieť aj využívať. Ten druhý krok bolo vyhlásenie výzvy pre základné školy na podporu budovania knižníc, kde je viac ako 380-tisíc eur a dostali sme viac ako tisíc žiadostí.
Predstava je spojenie aj s modelovou školou, ktorú budeme predstavovať v januári. Chceli by sme, aby sa pretvárali triedy, aby sa podporoval iný spôsob vzdelávania, rozloženia lavíc a farebnosti, ale aby sa takýmto spôsobom žilo aj na chodbách, kde môžu byť vytvorené, či už čitateľské krúžky alebo čitateľské miesta alebo priestory na učebnice, knižnice a tak ďalej.
V novele predstavíme, ako žiak ukončuje vzdelanie základnej školy bez ohľadu na to, akým spôsobom študoval.
Najviac žiakov v rizikovej skupine v čitateľskej gramotnosť doma používa iný jazyk ako je ten vyučovací. V školách so slovenským vyučovacím jazykom sa spravidla slovenčina neučí aj ako cudzí jazyk. Nepomohlo by práve rizikovej skupine žiakov, ak by sa zaviedla slovenčina ako cudzí jazyk?
O tejto téme diskutujeme. Ja vám teraz nepoviem ani áno, ani nie, ale bude to otázka nasledujúcich týždňov. A ak sa tak rozhodneme, tak to budeme ukotvovať v zákonoch. Ale v rámci toho otvoreného trhu s učebnicami sme investovali celoplošne aj do učebníc národnostných menšín, takže tie neboli vylúčené, tam sa dokonca navyšoval finančný príspevok.
Žiakom s mentálnym znevýhodnením bolo plánované umožniť študovať na stredných školách odbory, ktoré by mali byť zmysluplnejšie a mali by mať väčšie uplatnenie. Ako to bude v praxi vyzerať?
Toto je už reálne ukotvené v novele školského zákona, ktorá pôjde do medzirezortného pripomienkového konania. Takže toto sa naozaj reálne udeje už od 1. septembra 2021. V novele predstavíme, ako žiak ukončuje vzdelanie základnej školy bez ohľadu na to, akým spôsobom študoval. Toto je základný predpoklad k jednotnému prístupu pre všetkých žiakov a dáva to rozmer aj pre druhošancové vzdelávanie fyzických osôb bez ukončenia základnej školy. Možnosť platí aj pre špeciálne školy.
Teda aké odbory si budú môcť títo žiaci vybrať?
Ak žiak ukončí základné vzdelanie, tak si vyberá akýkoľvek odbor. Uchádzač bude prijatý až po splnení kritérií na prijatie.
Mohli by teda študovať čokoľvek, čo by chceli?
Čokoľvek, čo zvládnu absolvovať a čo škola aj umožní v rámci individuálneho vzdelávacieho plánu.
V júni po tragédii vo Vrútkach ste na stretnutí so samosprávnymi krajmi povedali, že by sa mala vypracovať metodika, ako sa správať v kritických situáciách? V akom je to stave?
Toto je v gescii Štátneho pedagogického ústavu. Tam prebiehali tieto diskusie a boli vytvárané samostatné manuály, ktoré boli zasielané školám. Školy si ich mali pretaviť do svojich interných pokynov. My sme vtedy diskutovali o tom, že by sa školy vybavili nejakou bezpečnostnou technikou alebo iným vybavením. To sme po dohode so samosprávami nechali na ich pleciach, pretože ony samé uznali, že poznajú najlepšie svoje školy, najlepšie vedia, akým spôsobom to majú robiť. A nech by sme urobili akékoľvek opatrenia, nikdy neviete na sto percent zabezpečiť všetky školy.
Kauza Kollárovej diplomovky je kopancom do zadku nielen pre vládu, podľa študentov nastal čas nabrať odvahu
Ministerstvo dlhodobo vykonáva kontroly na vysokej škole v Skalici, v tejto súvislosti sa hovorilo aj o jej zrušení. V akom je to momentálne stave?
Nehovorilo sa o zrušení jednotlivých škôl. Ja som vždy hovoril, že budeme preverovať kvalitu jednotlivých škôl. My ako ministerstvo máme určite obmedzené kompetencie. Množstvo týchto kompetencií má akreditačná agentúra. My budeme robiť novelu vysokoškolského zákona, ktorá by mala byť už v prvom štvrťroku, aj pre to, aby sme mali aj výraznejšie kompetencie v rámci kontroly.
Jedna vec, ktorá sa už realizuje v týchto dňoch, je zosumarizovanie všetkých požiadaviek v rámci auditu vysokých škôl, ktorý budeme spúšťať v januári. Je tam množstvo vecí, ktoré reálne buď budeme kontrolovať my alebo rôzne inštitúcie, alebo budeme požadovať od vysokých škôl, aby nám dali tieto informácie.
Tento zhluk informácií budeme používať na nastavovanie výkonnostných zmlúv, čo by mal byť reálny nastroj ovplyvňujúci smerovanie vysokej školy. Je veľmi dôležité povedať, že vysokoškolské prostredie je akademická pôda so svojimi vlastnými pravidlami. Povedzme veľmi otvorene, že ministerstvo školstva je iba poštár, ktorý tam posiela peniaze, a to nie je úplne správne, lebo určité právomoci by štát mal mať na to, aby ovplyvňoval vysokoškolské prostredie.
Medzičasom sa medializovali aj informácie o možných pochybeniach v súvislosti s udeľovaním titulov na bratislavskej vysokej škole Sv. Alžbety. Zaoberá sa rezort aj konkrétnym podnetom v tejto súvislosti?
Spustili sme kontroly vysokých škôl. Toto je znova otázka, že viete procesne skontrolovať veci. Oni budú správne, ale takú tú morálnu časť celého tohto problému, to už bude musieť vyriešiť, či už verejnosť alebo záujem študentov, ktorí si budú vyhodnocovať, či budú chcieť ísť na jednotlivé školy alebo nie.
Na ktorých konkrétne školách prebieha táto kontrola?
V roku 2020 prebiehala kontrola zo strany ministerstva na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici. Predmetom bolo dodržiavanie zákona o vysokých školách. V súčasnosti neprebieha zo strany ministerstva kontrola na žiadnej inej vysokej škole. V prípade prijatia akéhokoľvek podnetu na vysokú školu sa ním bude ministerstvo ihneď zaoberať.
Odvolávania rektora STU nepovažuje prezidentka Čaputová za štandardné, zváži všetky okolnosti
Tento rok rezonovali v médiách problémy na Slovenskej technickej univerzite, napríklad odvolanie jej rektora. Aký mala situácia na STU vplyv na váš postoj a legislatívny zámer s vysokými školami?
Celá situácia v rámci STU poukázala na slabosti vysokoškolského zákona. My sa aj na základe tohto reálneho príkladu budeme snažiť nejakým spôsobom opravovať a dávať rôzne právomoci iným subjektom, aby sme také niečo v budúcnosti, nie že úplne odstránili, lebo to nedokážeme nikdy, ale čo najviac minimalizovali.
Jednou z káuz roku 2020 boli aj diplomové práce vysokopostavených predstaviteľov koalície. Študentská rada vysokých škôl v súvislosti s novelou, ktorá má vstúpiť do platnosti 1. januára, vyzvala všetkých politikov, ktorí vedia, že pri písaní záverečnej práce podvádzali, aby sa dobrovoľne vzdali titulu. Medializovaná bola aj vaša diplomovka. Vzdáte sa svojho titulu?
Ja sa ho nebudem vzdávať kvôli tomu, že som päť rokov chodil do školy, absolvoval som jednotlivé skúšky, štátnice, všetko som vydokladoval. A ak boli nejaké pochybnosti v rámci mojej prace, kde neboli správne citácie alebo ostatné náležitosti, je mi to veľmi ľúto, ale v smernice, ktorá bola v rámci vysokej školy, som splnil všetky kritéria, ktoré tam boli stanovené.
Mali by sa vzdať titulu Igor Matovič a Boris Kollár?
Ak by som mal odpovedať politicky, je to otázka prioritne na nich, že či áno alebo nie. Táto možnosť v rámci zákona je.
Dôležité je stále opakovať, že vysokoškolské štúdium nie je o diplomovej práci, ale je o piatich rokoch štúdia, robenia skúšok a jednotlivých prác, ktoré tam musíte absolvovať. Aj tú diplomovú prácu predchádzajú štátnice, kde musíte urobiť skúšky.
My sa budeme snažiť do budúcna rozširovať celú databázu, ktorá funguje až od roku 2012 v rámci overovania originality jednotlivých prác a výrokov, ktorú budú vysoké školy používať. U nás je táto databáza ešte stále úzka. V Českej republike ju majú omnoho širšiu. Budeme sa ju preto snažiť rozširovať, aby sa takéto veci do budúcna nestávali.