Pripomienky k vysokoškolskému zákonu sa týkali výkonnostných zmlúv aj schvaľovania majetku akademickým senátom vysokých škôl. Uviedol to počas rokovania vlády minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS).
Zároveň dodal, že o ďalších pripomienkach plánujú diskutovať na pôde Národnej rady SR.
Minister tak chce vyriešiť aj posledné pochybnosti, ktoré by mohli byť v rámci akademickej samosprávy, spravovania majetku či správnej rady.
Výkonnostné zmluvy má schvaľovať vláda
Gröhling priblížil, že výkonnostné zmluvy, ktoré ministerstvo uzatvorí aj so súkromnými vysokými školami, bude schvaľovať vláda.
Dostane tak posledné slovo na to, s akými kritériami a v akej finančnej alokácii sa výkonnostná zmluva so súkromnou školou uzatvorí.
Novela vysokoškolského zákona má zvýšiť transparentnosť pri obsadzovaní vedúcich funkcií na vysokých školách
V rámci druhej pripomienky ministerstvo znížilo sumu, od ktorej bude môcť akademický senát spolu so správnou radou rozhodovať o majetku univerzity. Z 800-tisíc eur sa to znížilo na 510-tisíc eur.
Ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová (Za ľudí) na tlačovom brífingu počas rokovania vlády podotkla, že pre ich stranu bolo dôležité zachovanie akademickej slobody.
Parlament by mal upraviť právo veta
Pripomienky mali k transparentnosti správnej rady a k schvaľovaniu rozpočtu súkromných škôl.
Podľa nej by predstavená novela mohla kvalitu vysokých škôl znížiť, pretože všetky kompetencie týkajúce sa financií dáva do rúk ľuďom v správnej rade, ktorí vykonávajú danú funkciu popri svojom zamestnaní.
Podnikatelia sa v prieskume vyjadrili k úlohe štátu pri riadení vysokých škôl, väčšina je za jej posilnenie
V parlamente by sa malo upraviť právo veta na členov správnej rady tak, aby tam neboli ľudia, ktorí s akademickým životom majú minimálne skúsenosti.
Remišová tiež zdôraznila, že nesúhlasia s riadením vysokých škôl ako firiem, pretože na Slovensku sa to neosvedčilo.
Súkromné školy sú najproblematickejšie
„Keď sa v súčasnosti pozrieme na vysoké školy, sú to práve súkromné vysoké školy, ktoré sú najproblematickejšie. Väčšina z nich funguje ako firmy, v zásade boli založené na dosahovanie zisku a v niektorých prípadoch predávajú diplomy svojim absolventom bez akéhokoľvek tlaku na kvalitu,“ zhodnotila.
Vláda na svojom stredajšom rokovaní schválila novelu zákona o vysokých školách, ktorá má zvýšiť transparentnosť pri obsadzovaní funkcií dekana, rektora či člena správnej rady verejnej vysokej školy.
Ministerstvo neakceptovalo viac ako dve tretiny pripomienok k novele vysokoškolského zákona
Cieľom novely je aj systémová zmena riadenia verejných vysokých škôl, so zámerom jeho modernizácie.
Medzi ďalšie zámery patrí zjednotenie štandardnej dĺžky štúdia študijných programov v dennej a externej forme na prvom stupni, druhom stupni a študijných programov spájajúcich prvý a druhý stupeň.