Už niekoľko rokov v našej spoločnosti platí heslo: Lepšie s vysokou školou ako bez nej. Lenže, väčšina absolventov, najmä humanitných odborov, sa nevie uplatniť v praxi. Na čo je im potom vysokoškolské vzdelanie?
Práve humanitné smery študuje polovica všetkých vysokoškolákov a ročne sa my, daňoví poplatníci, na toto štúdium skladáme 250-timi miliónmi eur. Nemal by som nič proti tomu. Ak by ich štúdium následne prinieslo uplatnenie. Dnes to tak, žiaľ, nie je. A preto sa začína uvažovať o rekvalifikácii už raz vyštudovaných mladých ľudí.
Keďže mám blízko k tancu, neodpustím si ešte jednu poznámku, ktorá s ním priamo súvisí. Príprava mladých ľudí na život nekríva totiž iba na vysokých školách, je to už aj na strednom stupni vzdelania.
Zoberme si tanečné konzervatóriá. Zrejme väčšina z vás nevie, že na Slovensku ich máme dvanásť. Dobre čítate, až tucet. Pritom štyri sú štátne a osem je súkromných. Ročne vyprodukujú približne osemdesiat tanečných profesionálov. Ale kde majú po skončení školy tancovať? Doma v obývačke? Tí, ktorí sú šikovnejší, automaticky odchádzajú do zahraničia. Zvyšok sa v našich baletných či iných tanečných súboroch nedokáže uplatniť. Štát nevytvára pre tento odbor takmer žiadne podmienky. Zrušil sa balet v Prešove, postupne sa zlikvidoval balet na Novej scéne v Bratislave, vo všetkých divadlách znižujú počty tanečníkov.
V troch baletných súboroch, ktoré zostali, nemôžu tancovať všetci. A rovnako, chýba štátna inštitúcia v oblasti súčasného tanca. Áno, máme Štúdio tanca v Banskej Bystrici, ale v ňom je iba minimálny počet pracovných miest. Preto si myslím, že treba urobiť bilanciu, zrátať si za a proti. Otázka, či malé Slovensko potrebuje štyri štátne konzervatóriá, je potom úplne zbytočná.
Ak rodičia majú sen, aby ich dieťa bolo profesionálnym tanečníkom a vyberú mu súkromnú školu, aj napriek tomu, že možnosť uplatnenia je nízka, je to ich vlastné rozhodnutie. Ale prečo sa máme všetci skladať na štúdium ďalších desiatok tanečníkov, ktorých budeme po vyštudovaní opäť musieť preškoliť, pretože sa nedokážu „tanečne“ uplatniť.
Celý systém školstva potrebuje ráznu reformu. Nebojím sa povedať nahlas, že štát by mal prísnejšie regulovať počet študentov na jednotlivých školách. V minulosti platilo: dobre sa učíš, máš výborný priemer známok, pôjdeš na gymnázium a odtiaľ na vysokú školu.
Dnes nám chýbajú remeselné odbory, nie je o ne záujem, a potom nemá kto opraviť práčku, vymaľovať či položiť strechu na dome. Aj remeselné smery sú nesmierne potrebné. Suma sumárum – podporujme študijné odbory, ktoré sú perspektívne z pohľadu vývoja nášho hospodárstva a ich absolventi si dokážu nájsť prácu, na ktorú sa pripravovali štúdiom.
Autor: Imrich Béreš, predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne.
Natívny článok