BRATISLAVA 11. februára (WebNoviny.sk) – Takmer 16 hodín trvala mimoriadna schôdza parlamentu, na ktorej poslanci riešili situáciu učiteľov a zdravotných sestier. Vo štvrtok predpoludním sa začala na tretíkrát, keďže pri prvých dvoch hlasovaniach parlament nebol uznášaniaschopný. Zo Smeru-SD sa v oboch prípadoch prezentovalo iba desať poslancov, opozícia nemala dosť hlasov, aby otvorila schôdzu.
Pri treťom hlasovaní predseda parlamentu Peter Pellegrini konštatoval, že sa zaprezentujú všetci prítomní poslanci za Smer-SD, čo sa aj stalo. Poslanci zároveň schválili program schôdze. Na Pellegriniho návrh parlament odsúhlasil, že rokovať sa bude aj po 19:00 až do prerokovania programu a potom sa bude hlasovať.
Spor sa pri mimoriadnej schôdzi strhol o balkón parlamentu —> VIAC V TOMTO ČLÁNKU.
Prijali Rašiho návrh
Parlament v piatok nadránom neschválil opozičné uznesenie k riešeniu situácie v zdravotníctve. Uznesenie malo smerovať k prijatiu opatrení na ochranu práv pacientov a na stabilizáciu postavenia zdravotných sestier a zdravotného systému ako celku so zameraním na zníženie zadlženia.
Predseda výboru pre zdravotníctvo Richard Raši (Smer-SD) podal návrh uznesenia, v ktorom parlament konštatuje, že v súčasnej situácii je dôležité, aby sa dôvera pacientov k zdravotníckym pracovníkom posilňovala a ozdravenie slovenského zdravotníctva pokračovalo. „Je to špecifický rezort a treba rátať s tým, že niektoré benefity sa zúročia až po dlhšom čase,“ citoval návrh Raši. Za uznesenie hlasovalo 80 poslancov, proti boli dvaja, zdržalo sa 45 a jeden nehlasoval.
Ďalší škandál: VšZP platí masérovi ročný plat 250 sestier
Masér Kostka má denný zisk 5000 eur, tvrdí Beblavý
Fico sa od kliniky Kostka dištancuje, špeciálny kód odobrali
Podľa Rašiho návrhu ďalej parlament žiada vládu, aby v záujme pacientov a aj zdravotníckych pracovníkov pokračovala v prísne nastavených podmienkach DRG systému a dodržiavania schváleného harmonogramu. DRG systém musí byť prioritou aj budúcej vlády, je významným ekonomickým stabilizačným prvkom. Podľa schváleného uznesenia by mala vláda pri eHealth-e dbať na to, aby sa nestalo to, čo v minulosti, kedy bolo spúšťanie takmer na dva roky zastavené.
Okrem iného tiež požaduje každoročné prideľovanie potrebných kapitálových výdavkov nemocniciam na ich rekonštrukciu a zvýšenie benefitov pre pacientov, vykonávanie auditov nemocníc, či zachovanie sociálne únosnej liekovej politiky.
Opozícii neprešiel ani návrh na riešenie situácie v školstve
Poslanci neprijali ani návrh opozície na uznesenie k riešeniu krízovej situácie v školstve a opatrenia na dlhodobé a udržateľné zlepšenie školstva. Poslanci Pavol Abrhan (KDH), Richard Vašečka (OĽaNO) a Martin Poliačik (SaS) v ňom navrhovali, aby Národná rada vyjadrila vážne znepokojenie s tým, že vláda dlhodobo ignoruje problémy v školstve.
Súčasťou opozičného návrhu uznesenia bolo tiež upozornenie, že vzdelávanie je jedným zo základných pilierov vyspelého štátu, pričom slovenské školstvo trpí nedostatkom systémových zmien a jeho podfinancovaním. Poslanci v návrhu tiež žiadali vládu, aby bezodkladne rokovala so zástupcami Iniciatívy slovenských učiteľov a prijala opatrenia na ukončenie štrajku.
Žiadali tiež, aby vláda preverila financovanie projektov v rezorte školstva. Poslanci chceli od vlády aj návrh novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorou by zaviedla možnosť získavať kredity pre učiteľov overením kompetencií a zrušila by sedemročnú obmedzenú platnosť kreditov.
V poslednom bode tiež žiadali vládu, aby predložila legislatívny návrh so záväzkom ministerstva školstva každoročne vypracovať výročnú správu o stave školstva a predkladať ju NR SR. Cieľom návrhu uznesenia bolo reagovať na krízovú situáciu v slovenskom školstve. Iniciatíva slovenských učiteľov totiž vyhlásila 25. januára štrajk učiteľov.
Rodičia sa pridávajú k štrajku, svoje deti nepošlú do školy
Nenechajte sa uväzniť v zlatej klietke a pracujte s radosťou
Učitelia prerušia štrajk, štafetu preberú vysoké školy
Štrajkujúci učitelia napísali otvorený list do Bruselu
Za desaťeurovú spájkovačku mali školy zaplatiť 117 eur
Lektor má od štátu dostávať 1600 eur za deň školenia
Národná rada namiesto opozičného návrhu prijala návrh poslanca Ľubomíra Petráka (Smer-SD). V uznesení konštatovala, že kvalitné vzdelanie je jedným zo základných pilierov každého vyspelého štátu a riešenie problémov v školstve vyžaduje pokračovanie v systémových zmenách v školstve naprieč celým politickým spektrom. Národná rada SR zároveň v uznesení konštatovala, že konsolidácia financií vytvorila systémové predpoklady pre dlhodobo udržateľné financovanie školstva a vedy na Slovensku.
Národná rada zároveň vyzýva všetky politické strany, aby deklarovali verejný záväzok prijať po voľbách spoločne v NR SR Národný vzdelávací program na roky 2016 až 2024. Národný vzdelávací program bude obsahovať ciele vzdelávania, kroky na ich dosiahnutie, časový harmonogram aj finančné zabezpečenie jednotlivých úloh. Národná rada ďalej vyzýva garantovať efektívny, spravodlivý a transparentný systém financovania školstva. Ďalej tiež vyzýva prijať v NR SR zákony o financovaní regionálneho školstva, vysokého školstva, vedy a výskumu v súlade s metodikou a odporúčaniami OECD.
Ďalším bodom je prijať v NR SR novelu zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorou sa prehodnotí systém kontinuálneho vzdelávania. Vyzýva tiež dofinancovať modernizačný dlh škôl a školských zariadení, ktorý vznikol nerovnakým prístupom pri čerpaní štrukturálnych fondov EÚ. Uznesenie ďalej vyzýva každoročne vypracovať výročnú správu o stave školstva a o plnení Národného vzdelávacieho programu na roky 2016 až 2024.
Martin Poliačik (SaS) povedal, že po mesiaci štrajku učiteľov je toto uznesenie veľkým sklamaním, v ňom nie je žiadny záväzok. „Vôbec nevieme, čo v tých novelách bude napísané. To, že prijmeme novelu, nehovorí nič,“ hovorí Poliačik.
Slovenská komora učiteľov a tiež Iniciatíva slovenských učiteľov vládu žiadajú, aby legislatívnymi opatreniami zabezpečila zvýšenie tarifných platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve od 1. januára 2016 o 140 eur. Od 1. januára 2017 následne žiadajú ďalšie zvýšenie o 90 eur. Ďalšou požiadavkou je zvýšenie rozpočtov ministerstva školstva a ministerstva vnútra na rok 2016 o 400 miliónov eur s cieľom vyrovnať existujúce rozdiely vo vybavenosti škôl didaktickými prostriedkami.
Poslednou požiadavkou je, aby vláda prijala novelu zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorou by opätovne zaviedla možnosť získavať kredity overením kompetencií, zrušila sedemročnú obmedzenú platnosť kreditov a obnovila možnosť získavať kredity za rozširujúce štúdium, štúdium v zahraničí a tvorivé aktivity.
Minister školstva Juraj Draxler v parlamente vyhlásil, že v školstve existuje politický problém. Nie je tu totiž priestor na pokojnú prácu. Draxler sa sťažuje, že už pol roka sú na ministerstve vystavovaní útokom a výzvam niečo vysvetľovať.
Svoj prejav na schôdzi ku kritickému stavu v školstve odpočtom aktivít, ktoré ministerstvo dokázalo pod jeho vedením. Spomenul pritom, že prvýkrát po 25 rokoch rekonštruovali škôlky, idú rekonštruovať školské telocvične a po voľbách začnú rekonštruovať vysokoškolské internáty.
Rovnako spomenul, že rodičia už nemusia kupovať deťom učebnice angličtiny a po mnohých rokoch začali učebnice dodávať do škôl načas. Vyzdvihol tiež prijatie zákona o duálnom vzdelávaní a zastavenie prázdninového prepúšťania učiteľov či zriadenie odboru ochrany práv v regionálnom školstve.
Vo vysokom školstve treba upraviť akreditačný systém
Aktuálny štrajk učiteľov označil Draxler ako „takzvaný štrajk“, do ktorého sa pridalo veľa zamestnancov škôl v dobrej viere, že treba niečo urobiť a ukázať, že školstvo nie je v poriadku. Na druhej strane však tvrdí, že je to neštandardná akcia. Draxler tiež kritizuje, že vo vzduchu lietajú nezmyselné čísla, koľko má vláda vyčleniť na školstvo, keďže Iniciatíva slovenských učiteľov žiada do roka 400 miliónov eur na didaktické vybavenie škôl a opoziční poslanci navrhli 150 miliónov eur ročne viac.
Minister tvrdí, že v školstve je vypätá atmosféra a existuje podpora nátlakových akcií. Školstvo však podľa neho potrebuje systémové technické zmeny. Draxler spomenul napríklad potrebu štandardizovaných testov na meranie vedomostí. Zastavil sa tiež pri Štátnej školskej inšpekcii, ktorá podľa neho doteraz kontrolovala skôr papiere, no potrebuje viac legislatívnej aj materiálnej podpory, aby mohla prejsť na nový systém intervenčnej politiky.
Na Slovensku tiež máme podľa Draxlera málo mechanizmov zisťovania, čo sa v školách deje. Nemáme dobrý systém kontinuálneho vzdelávania. V učebnicovej politike potrebujeme podľa ministra čiastočne otvoriť trh, aby na každý predmet boli aspoň dve kvalitné knihy. Vo vysokom školstve treba upraviť akreditačný systém, aby sme neakreditovali študijné programy, ale študijné odbory.
Vašečku vystúpenie ministra sklamalo
Richard Vašečka (OĽaNO) uviedol, že ho vystúpenie ministra sklamalo, keďže neodpovedal na žiadosť, aby v rozprave podal informáciu o krokoch vlády na zlepšenie situácie v školstve a o výsledkoch rokovania so zástupcami Iniciatívy slovenských učiteľov. Lucia Nicholsonová (SaS) sa pýta, prečo minister školstva nehovorí o predražených európskych projektoch a podozrivých verejných obstarávaniach, keď o nich hovorila Európska komisia v decembri. „Prečo nehovoríte o tom, že ignorujete varovanie Európskej komisie, ktorá hrozí zastavením financovania cez eurofondy?“ pýta sa Nicholsonová.
Pavol Abrhan ž KDH uviedol, že ho sklamala poznámka o tom, že nie je priestor na pokojnú prácu. Podľa Abrhana mala vláda tri a pol roka času na pokojnú prácu, pričom bola sama vo vláde. V regionálnom školstve však neurobila nič. „Hovoríte, že treba zásadné systémové zmeny. Čo ste teda robili osem rokov vo vláde?“ pýta sa Abrhan, ktorý kritizuje, že vládna strana znova prichádza len so sľubmi. Eugen Jurzyca (SaS) pripomenul, že táto vláda síce zvýšila platy učiteľom, ale urobila to nesystémovým spôsobom, keďže na to zobrala peniaze dôchodcom z druhého piliera.
Zdravotníctvo a školstvo sú zlyhaním Smeru, tvrdí Bugár
Predseda strany Most-Híd Béla Bugár vyhlásil, že zdravotníctvo a školstvo sú zlyhaním Smeru. Ako dodal, na schôdzi sa nedá očakávať zmena postoja či priznanie zodpovednosti strany Smer za neutešený stav, v ktorom sa oba rezorty nachádzajú. Bugár zároveň pripomenul, že za posledných 10 rokov, osem rokov riadil Smer túto krajinu a preto nesú zodpovednosť za výsledky.
Podľa Bugára sa predstavitelia Smeru správajú k obidvom skupinám štrajkujúcich – k učiteľom aj k sestričkám, ako k nepriateľom štátu, čo je neprijateľné. Pripomenul tiež, že bývalý minister školstva Dušan Čaplovič sľuboval vyššie platy učiteľov a učitelia teda teraz chcú len splnenie sľubu. „Štrajk učiteľov, dnešná schôdza a všetko, čo na nej odznie, majú význam len vtedy, ak výsledkom bude dohoda na dlhodobej vízii pre rozvoj školstva, vzdelávania a vedy, vrátane jeho financovania a odmeňovania pedagogických zamestnancov,“ povedal Bugár.
Nezaradený poslanec Viliam Novotný uviedol, že na platy učiteľov podľa vlády nie sú peniaze, ale na astronomické ceny za splachovače a sifóny sú. Mrhanie verejnými zdrojmi sa podľa neho za ministra školstva Juraja Draxlera ešte zhoršilo. Poslanec Alojz Hlina dodal, že by sa mal upraviť zákon o verejnom obstarávaní tak, aby súťaže pri obstarávaní v školstve a zdravotníctve mali iný režim a boli viac kontrolované.
Smer spravil mnohé opatrenia pre pacientov, tvrdí Čislák
Minister zdravotníctva SR Viliam Čislák si nemyslí, že vláda urobila v rezorte málo pre ľudí. „Urobili sme mnohé opatrenia, ktoré smerujú k pacientovi,“ povedal poslancom počas mimoriadnej schôdze Národnej rady SR. Ako vysvetlil poslancom, ide o viaceré opatrenia, ktoré majú stransparentniť systém.
Taktiež poukázal na to, že vláda znížila doplatky za lieky, či znížila tempo zadlžovania nemocníc. Nefunkčnosť systému platieb za diagnózu (DRG) vysvetlil Čislák auditom v roku 2012, po nástupe Smeru-SD. Kontrola totiž ukázala viaceré nedostatky a pochybenia. Minister informoval, že od začiatku tohto roka je DRG systém v ostrej prevádzke. Poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti uvidí úhradu za hospitalizačný paušál v systéme DRG, avšak platba za ukončenú hospitalizáciu bude, podobne ako doteraz, zmluvne dohodnutá na daný rok s príslušnou zdravotnou poisťovňou.
K elektronizácii zdravotníctva (eHealth) Čislák poznamenal, že bolo veľmi veľa vecí, ktoré bolo treba nastaviť, pričom chýbala dokumentácia, legislatíva či infraštruktúra. „Do konca februára, verím, že sa mi podarí predstaviť projekt, ktorý sme spustili,“ dodal k eHealthu.
Informácie o ohrození zdravotnej starostlivosti v niektorých nemocniciach vníma šéf rezortu ako poplašné správy. „Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v tejto chvíli je pre každého pacienta a zdravotníka bezpečné,“ ubezpečil Čislák. K mzdám minister opätovne uviedol, že od začiatku tohto roka išlo na mzdy zdravotníckych pracovníkov 55 miliónov eur.
Čislák opozíciu nepresvedčil
Vystúpenie ministra nepresvedčilo opozičných poslancov. Tí žiadali komplexnú informáciu o stave dlhu v zdravotníctve a o opatreniach zameraných na jeho elimináciu. Rovnako chcú informáciu o riešení prípadov, ako sú Klinika Kostka, teta Anka, pochybný nájom nového sídla Všeobecnej zdravotnej poisťovne, kauza piešťanské CT a o strategických zámeroch vlády v oblasti profesijného a sociálneho stabilizovania zdravotných sestier.
„“Vy maľujete svet podľa Smeru. Vy hovoríte o tom, že vediete permanentný dialóg so sestrami. So sestrami vo výpovediach nerokujete od septembra o oprávnených požiadavkách. Hovoríte, že situácia v zdravotníctve sa zlepšuje, kde, v ktorých nemocniciach, o čom rozprávate? Chodíte vôbec do nemocníc, rozprávate sa s pacientmi? Hovoríte o transparentnosti, už ste prešetrili ‚tetu Anku‘? Už ste odvolali šéfa Všeobecnej zdravotnej pre kauzu ‚masér‘?“ odkázal poslanec Viliam Novotný.
Poslanec Pavol Zajac z KDH sa ministra opýtal, či sa nehanbí. „Občania na Slovensku chceli počuť z vášho vystúpenia, ako je zabezpečená zdravotná starostlivosť v slovenských nemocniciach, keď vo výpovedi je 500 vysokošpecializovaných sestier. Občania na Slovensku toto chceli počuť,“ reagoval Zajac.
Predseda Mostu-Híd Béla Bugár sa zameral vo faktickej na tvrdenie ministra o znižovaní dlhu nemocníc. „Ak hovoríte o tom, že znižujete zadlženosť nemocníc, tak len za vašej vlády vzrástol dlh nemocníc o 250 miliónov eur,“ vysvetlil.
„Čo sme sa dozvedeli z vystúpenia ministra? Dozvedeli sme sa, že všetko je v poriadku, že všetky kauzy sú len pseudokauzami a čakajú nás svetlé zajtrajšky,“ zhodnotil Ivan Uhliarik z KDH. Zároveň pripomenul, že schôdza je okrem iného aj o tom, aby sa spoločnosť dozvedela aká je situácia v nemocniciach, z ktorých odišlo najviac sestier. „Poplašná správa je to, čo hovoríte, že zdravotná starostlivosť je v nemocniciach zabezpečená,“ dodal Uhliarik vo faktickej poznámke.
Nedostatok prostriedkov na zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov, ktorým argumentuje Čislák, odôvodnil Jozef Mihál (SaS) legislatívnou zmenou zdravotných odvodov, ktorá platí od 2. januára tohto roka. Ako vysvetlil, novela zrušila zdravotné odvody z dividend akcionárov. „Navŕtali ste do zákona dve diery. Toto bola prvá. Druhá, že zdravotné odvody sa neplatia z likvidačného zostatku. Vy ste vedome urobili dve diery do zákona, o to je menej zdrojov. Aj preto, vážené sestry, nemôžete mať vyššie platy,“ odkázal Mihál.
