Možnosť liberalizácie prvého cudzieho jazyka sa nestretol s pochopením u Slovenskej komory učiteľov, považujú to za nesystémový krok
Rezort školstva plánuje liberalizáciu prvého cudzieho jazyka na základných školách. „Chceme, aby rodičia, ale aj školy mali na výber. Nechceme nútiť všetky deti učiť sa angličtinu ako prvý cudzí jazyk, ale aby si mohli vybrať aj z nemčiny, francúzštiny, taliančiny, španielčiny alebo ruštiny,“ povedala ministerka školstva Martina Lubyová.
Vedomosti z nemeckého jazyka sa podľa Lubyovej u študentov zhoršujú. „Nemčina je ťažký jazyk. To, že máme horšie výsledky u študentov z maturity pripisujeme tomu, že majú na ňu neskorý nábeh,“ vysvetlila.
S liberalizáciou súhlasia učitelia nemčiny aj ruštiny
Spoločnosť učiteľov nemeckého jazyka a germanistov Slovenska a Asociácia rusistov Slovenska navrhujú, aby sa žiaci už na základnej škole učili dva povinné cudzie jazyky s možnosťou výberu prvého na primárnom stupni vzdelávania. „Viacjazyčnosť prispieva k odbúravaniu etnocentrizmu,“ vysvetlili zástupcovia učiteľov nemčiny a ruštiny.
Prezidentka Asociácie rusistov Slovenska Eva Kollárová návrh Lubyovej víta. „Posledné roky som to opakovala vždy a všade, kde sa ma na to pýtali. Angličtina je veľmi potrebná, ale nech existuje čarovné slovko výber,“ povedala Kollárová.
Podľa nej hodnotná cudzojazyčná edukácia považuje jazyk za prostriedok a konečný cieľ je formovanie osobnosti. „Netreba azda dodávať, že len osobnosť za katedrou sa môže pokúsiť vychovať osobnosť v lavici. Je načase skončiť s pôsobením za katedrou, keď som o lekciu ďalej ako môj žiak. Aj rodič vždy chce predovšetkým dobrého erudovaného učiteľa,“ reagovala na fakt, že nemáme dostatok kvalifikovaných učiteľov na výučbu cudzích jazykov.
Širšie možnosti výberu
Návrh Lubyovej pozitívne vníma aj Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. „Podľa nášho názoru ide o ústretový krok smerom k vytvoreniu širších možností pre žiakov na zameranie svojho štúdia v cudzom jazyku. Samozrejme, výber prvého cudzieho jazyka sa týka najmä základných škôl. Tu zohrávajú veľkú úlohu pri rozhodovaní žiakov ich rodičia. Práve oni z rôznych dôvodov môžu uprednostniť iný ako tradičný anglický či nemecký jazyk,“ vysvetlili.
Odborári si myslia, že na Slovensku máme dostatočné množstvo kvalifikovaných učiteľov v rôznych cudzích jazykoch. „Prípadne existuje aj možnosť rozširujúceho štúdia, ktoré umožňuje získať ďalšiu kvalifikáciu. Na nové požiadavky žiakov a ich rodičov by mal flexibilne reagovať najmä riaditeľ školy,“ povedal predseda zväzu Pavel Ondek.
Nesystémový krok
Možnosť liberalizácie prvého cudzieho jazyka sa nestretol s pochopením u Slovenskej komory učiteľov. Tí považujú návrh ministerky školstva za nesystémový krok, ktorý v konečnom dôsledku môže žiakov poškodiť na domácom i medzinárodnom trhu práce. „Pracovné portály uvádzajú, že práve aktívna znalosť anglického jazyka patrí medzi najžiadanejšie tzv. hard skills – zručnosti, ktoré zamestnávateľ vyžaduje od uchádzačov o prácu so stredoškolským i vysokoškolským vzdelaním,“ vysvetlil prezident komory Vladimír Crmoman.
Základné školy začali povinne vyučovať anglický jazyk ako prvý cudzí jazyk od 3. ročníka od 1. septembra 2011. Hoci v tom čase sa v 3. ročníku učilo anglický jazyk vyše 85% tretiakov, podľa komory na mnohých školách nebol dostatok angličtinárov.
Najmenej dve hodiny týždne
Podľa štátneho vzdelávacieho programu okrem toho, že anglický jazyk je od tretieho ročníka na základných školách povinným predmetom, je škola povinná z rámca voliteľných hodín ponúknuť žiakom siedmeho až deviateho ročníka na výber druhý cudzí jazyk, a to buď nemecký, francúzsky, španielsky, taliansky alebo ruský.
Časová dotácia musí byť najmenej dve hodiny týždenne. „Riaditelia prijali ďalších učiteľov alebo zabezpečili rekvalifikáciu svojich učiteľov, aby splnili požiadavky ministerstva na kvalifikáciu učiteľov cudzích jazykov. Teraz, keď má väčšina škôl personálne i odborne zabezpečenú výučbu anglického jazyka, prichádza návrh zmeny, ktorý vnesie do zabehnutého systému v školách chaos,“ tvrdí komora.
Predseda komory Vladimír Crmoman sa pýta, ako sa bude riešiť prípadný prechod žiaka do inej základnej školy, ak sa v nej bude učiť iný prvý jazyk? Ako sa dotkne výber prvého jazyka na základných školách okolitých stredných škôl? Čo bude s rekvalifikovanými učiteľmi? Budú sa znova rekvalifikovať na iný jazyk?
Komora tvrdí, že by sa ministerstvo školstva malo poučiť zo svojich predošlých prešľapov, teda reforiem či zmien šitých horúcou ihlou a uvedomiť si, že nekompetentné a nepripravené zásahy do zavedeného systému sú krokom späť.
Lubyová pre vysvetlenie povedala, že zmeny budú dobrovoľné. Možnosť jazykového výberu plánuje ministerka zaviesť od budúceho školského roka.
Najväčší záujem je o anglický jazyk
Podľa údajov o počtoch žiakov učiacich sa cudzí jazyk k 15. septembru 2017, ktorý je dostupný na webovej stránke Centra vedecko-technických informácií SR https://www.cvtisr.sk/, sa 165 457 žiakov na prvom stupni ZŠ učilo anglický jazyk, na druhom stupni to bolo viac ako 200 000 žiakov. Nemčina učarovala 80 498 žiakom, ruština 33 627 a francúzština 1 619. Španielsky jazyk sa učilo v minulom školskom roku 766 žiakov a taliansky jazyk 115.
Na všetkých typoch stredných škôl bol najväčší záujem o anglický jazyk (113 693 na stredných odborných školách, 2 055 na konzervatóriách a 72 602 na gymnáziách). Po angličtine nasledovala nemčina, ktorú sa učilo na všetkých stredných školách 84 736 žiakov. Najmenší záujem bol o taliančinu. V školskom roku 2017/2018 sa ju učilo len 1 804 stredoškolákov.