BRATISLAVA 5. júna (WebNoviny.sk) – Dekani piatich slovenských fakúlt zaslali ministerke školstva otvorený list k zákonu o pedagogických a odborných zamestnancoch.
Ako agentúru SITA informovala Anna Komová z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, dekani v otvorenom liste zdôrazňujú, že doplňujúce pedagogické štúdium a rozširujúce štúdium majú realizovať len vysoké školy, nie organizácia zriadená ministerstvom, ako je to v predmetnom zákone.
Vzdelávanie bez väzby na vedecký výskum
„Je neprípustné, aby obsah, ktorý je súčasťou vysokoškolskej prípravy učiteľov, realizovala organizácia nižšej úrovne, ktorá navyše nepodlieha nezávislej akreditácii ako vysoké školy. Požiadavku na vlastnú výskumnú činnosť organizácia zriadená ministerstvom tiež nespĺňa a nebude spĺňať. Ak pripustíme vzdelávanie učiteľov bez väzby na vedecký výskum, vytvárame tak nebezpečný precedens, ktorý bude mať negatívny dopad na kvalitu vzdelávania v regionálnom školstve. Navyše profesori a docenti majú toto vzdelávanie garantovať z pozície vlastnej vysokej školy, nie cez paralelný pracovný pomer,“ objasňujú dekani. V predmetnom zákone je za poskytovateľa tohto štúdia okrem vysokej školy stanovené aj Metodicko-pedagogické centrum, čo je organizácia ministerstva školstva.
Ministerka Lubyová nevylučuje možnosť financovania športu prostredníctvom daňových úľav
Dekani poukazujú tiež na fakt, že aj atestácie majú realizovať len vysoké školy. „Atestácia je štátne overenie profesijných kompetencií vymedzených profesijným štandardom a vedie k zaradeniu do vyššieho kariérového stupňa. Je neprípustné, aby atestačnou organizáciou bola organizácia nižšej úrovne ako vysoká škola a takáto organizácia nemá realizovať ani predatestačné vzdelávanie,“ vysvetľujú dekani. V zákone je totiž uvedené, že atestácie môže organizovať atestačná organizácia, ktorou je organizácia zriadená ministerstvom školstva.
Semináre k inovovanému obsahu
Dekani taktiež zdôrazňujú, že Metodicko-pedagogické centrum by sa malo orientovať najmä na metodickú pomoc a na podporu učiteľom, nie na činnosti, ktoré primárne patria do portfólia vysokých škôl.
Riešenie vidia napríklad v podobe organizovania seminárov k inovovanému obsahu vzdelávania a učebným materiálom či prípravy otvorených hodín na výmenu praktických skúsenosti medzi učiteľmi.
Sto kilometrov od Lisabonu vypukol lesný požiar, s ohňom bojovali stovky hasičov
„Naše fakulty majú dlhoročné skúsenosti s výchovou budúcich učiteľov predovšetkým pre stredné školy. Okrem pregraduálneho vzdelávania sme vždy realizovali aj rôzne typy postgraduálneho vzdelávania, doplňujúce a rozširujúce štúdium. Aj v kontexte aktuálneho zákona sme pripravení prevziať na seba výhradnú zodpovednosť za doplňujúce a rozširujúce štúdium i za atestácie,“ dodávajú dekani.
Zároveň očakávajú, že aj oprávnené náklady, ktoré sú spojené s profesijným rozvojom poskytovaným vysokou školou, budú súčasťou dotácie zo štátneho rozpočtu.
Zákon nemá potrebnú kvalitu
Pod otvorený list ministerke školstva Martine Lubyovej sa podpísali dekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave Daniel Ševčovič, dekan Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave Peter Fedor, dekan Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach Gabriel Semanišin, dekanka Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach Oľga Orosová a dekan Filozofickej fakulty UK v Bratislave Marián Zouhar.
Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch schválil parlament 2. apríla. Prezident ho vetoval s tým, že zákon nemá potrebnú kvalitu na to, aby sa stal funkčnou súčasťou vyváženého a stabilného právneho poriadku. Zákonodarcovia prelomili veto prezidenta 10. mája.
Prístup učiteľov k riešeniu problémov je nekonštruktívny, tvrdí ministerstvo školstva
Podľa ministerstva školstva sa zákonom mení kreditový systém či prístup k atestáciám. Vychovávateľom sa tiež znížia úväzky o dve hodiny týždenne, posilní sa kariérové poradenstvo a zavedú sa opatrenia na ochranu učiteľov pred sociálno-patologickým správaním.
Proti zákonu protestovali desiatky učiteľov. Od 29. apríla do 7. mája každý deň hodinu stáli pred parlamentom. Zákon totiž podľa nich okliešťuje kreditový systém, ďalšie vzdelávanie učiteľa a je dokonca v rozpore so zákonom o celoživotnom vzdelávaní. Diskriminované sú podľa nich napríklad učiteľky materských škôl, ktoré môžu získať maximálne trojpercentný príplatok.
Agentúra SITA požiadala o stanovisko aj rezort školstva.
