Právnická fakulta Univerzity Komenského je proti zmene sporného paragrafu, rozhodovanie nesmie podliehať emóciám

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Právnická fakulta Univerzity Komenského (PraF UK) v Bratislave nesúhlasí so zmenou paragrafu 363 Trestného poriadku. Ako uviedla univerzita v stanovisku, zmena dotknutého ustanovenia trestného poriadku môže negatívne pôsobiť na atribúty zákonnosti trestného konania.

Vysvetlili, že účelom zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní je odstraňovanie nezákonnosti rozhodnutí vydávaných v rámci prípravného konania, ako aj nezákonnosti postupu, ktorý vydaniu týchto rozhodnutí predchádzal. Stanovisko poskytol dekan PraF UK Eduard Burda.

Citlivá oblasť

„Zastávame názor, že trestné konanie tvorí mimoriadne citlivú oblasť verejného záujmu a je potrebné k nemu podľa toho aj pristupovať. Nie je totiž účelné, aby medializácia vybraných trestných konaní a spoločenský a politický tlak, ktorý je aktuálne na orgány činné v trestnom konaní vytváraný, ovplyvňovali ďalšie smerovanie trestnoprávnej úpravy. To platí o to viac, ak v dôsledku medializácie niektorých trestných konaní by malo dochádzať k znižovaniu štandardu práv priznaných osobám, voči ktorým sa vedie trestné stíhanie,“ skonštatovala PraF UK.

Podľa univerzity je totiž neprípustné, aby rozhodovanie o právnych otázkach podliehalo emóciám, politickým prianiam a aktuálnej spoločenskej nálade.

Mimoriadne opravné prostriedky sú bežné

Zdôraznili tiež, že v demokratickej spoločnosti sú rovnako neprípustné snahy o takú právnu úpravu, ktorá akoby sa snažila chrániť trestné konanie pred právom bežných ľudí, aby sa voči nim postupovalo zákonne.

Pripomenuli, že inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov ako nástroj ochrany zákonnosti nie je výnimočný v slovenskom právnom poriadku, mimoriadne opravné prostriedky sú bežné v civilnom procesnom práve, správnom práve či daňovom práve.

Príznačný pre hon na čarodejnice

„Záujem na trestnom stíhaní jednotlivca nikdy nesmie prevážiť nad záujmom vedenia trestného stíhania výlučne zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom. Ak by tomu tak nebolo, viedlo by to k snahám dosiahnuť niekoho ‚pravdu‘ za každú cenu, teda aj za cenu porušenia zákona. Takýto prístup je pri dosiahnutom stupni rozvoja spoločnosti neakceptovateľný a bol príznačným práve pre obdobie inkvizičných procesov súvisiacich s honom na čarodejnice a neskôr s politickými procesmi,“ pokračovala PraF UK.

Oslabenie možnosti preskúmania zákonnosti prípravného konania by tak podľa univerzity viedlo k narušeniu mnohých spoločenských hodnôt.

Súčasť princípov demokratického štátu

„Vedenie trestného konania zákonným spôsobom je hodnotou, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou princípov demokratického a právneho štátu, ktoré tvoria základný stavebný pilier modernej spoločnosti. V demokratickej spoločnosti totiž možno naplniť záujem na ochrane ďalších práv a právom chránených záujmov osôb výlučne prostredníctvom naplnenia atribútov zákonnosti trestného konania,“ uzavreli.

Koalícia sa minulý týždeň dohodla na zriadení pracovnej skupiny na preskúmanie a úpravu paragrafu 363 Trestného poriadku. Na základe tohto paragrafu generálna prokuratúra 31. augusta zrušila obvinenia voči podnikateľovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému šéfovi kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Ľubomírovi Arpášovi a jeho manželke Dane Arpášovej a tiež dve obvinenia voči exriaditeľovi tajnej služby Pčolinskému.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Eduard BurdaJaroslav HaščákVladimír Pčolinský
Firmy a inštitúcie Právnická fakulta Univerzity KomenskéhoSIS Slovenská informačná službaUK Univerzita Komenského v Bratislave