Rozvíjať kritické myslenie je podľa učiteľov dôležité, v praxi však prevláda výklad pred tabuľou. Vyplýva to z júnového prieskumu občianskeho združenia Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica a agentúry Focus medzi učiteľmi druhého stupňa základných škôl na tému Základné zručnosti pre 21. storočie z pohľadu učiteľov, ktorého výsledky agentúre SITA zaslala Jana Strižová z globálnej komunikačnej spoločnosti Grayling. Na prieskume sa zúčastnilo 523 učiteľov druhého stupňa základných škôl.
„Výsledky prieskumu predovšetkým odrážajú reálny stav v spoločnosti. Učitelia síce teoreticky vedia, čo je správne pre rozvoj kľúčových zručností u žiakov, v praxi však mnohé z tvrdení neaplikujú,“ vysvetlil expert na vzdelávanie a zakladateľ Komenského inštitútu Juraj Hipš.
Alarmujúci fakt
V rámci opýtaných učiteľov 55 percent prezentuje názor, že učiteľ má okrem vzdelávania dbať aj na to, aby žiakom sprostredkoval názory a politické postoje k dôležitým spoločenským otázkam.
Dokonca až 93 percent respondentov súhlasilo s tým, že výchova k občianstvu umožňuje ľuďom robiť vlastné rozhodnutia a prevziať zodpovednosť za vlastný život a komunitu, v ktorej žijú. Na druhej strane, iba 31 percent učiteľov so svojimi žiakmi na hodinách na túto tému diskutuje.
Ministerstvo školstva považuje kritiku Gröhlinga za ďalší pokus o dehonestáciu ich práce
Prieskum ďalej ukazuje, že 80 percent učiteľov sa síce prikláňa k názoru, že pre Slovensko by bolo najlepšie rozvíjať a zlepšovať ďalej demokraciu a jej inštitúcie, alarmujúci je však fakt, že až jeden z piatich opýtaných prejavil autoritárske tendencie.
Títo učitelia sa domnievajú, že pre Slovensko by bolo najlepšie prejsť na taký politický systém, ktorý by zabezpečil v krajine väčší poriadok, hoci aj za cenu odstránenia niektorých slobôd a koncentrácie moci v rukách silného vodcu.
Práca v skupinách a kreatívny prístup
Čo sa týka otázok kooperatívneho učenia, ukázalo sa, že 89 percent opýtaných súhlasí s názorom, že učenie v skupinách, kde členovia medzi sebou spolupracujú na dosiahnutí cieľa, posilňuje pozitívny vzťah medzi študentmi z väčšinového a menšinového, napríklad národnostného, prostredia. Prax však poukazuje na rozpor, keďže až 58 percent učiteľov nepracuje počas vyučovania so svojimi žiakmi v skupinách vôbec alebo len občas.
Slovensko má podľa OECD rezervy v spolupráci učiteľov, ale Crmoman hovorí o nekvalitných zákonoch
Väčšina učiteľov má pozitívny názor aj na kreatívny prístup k vyučovaniu. Napríklad až 95 percent z nich súhlasí s názorom, že učiť kreatívne znamená urobiť hodinu čo najzaujímavejšou.
Aj napriek týmto tvrdeniam, v praxi až 58 percent učiteľov najčastejšie využíva výklad látky „spred tabule“ alebo „spoza stola“ a 33 percent číta text preberanej látky z knihy resp. pripravených poznámok a žiaci si pritom robia zápisky.
Kontinuálne vzdelávanie učiteľov
Prieskum sa v jednej zo svojich častí zameral aj na kontinuálne vzdelávanie učiteľov a mieru, do akej sú ochotní prijímať spätnú väzbu na svoju prácu. 83 percent z nich považuje ďalšie vzdelávanie a rozvoj svojich profesionálnych zručností za dôležité. Rovnako súhlasne (92 percent) sa vyjadrili aj k názorom na spoluprácu.
Na druhej strane však prax ukazuje, že učitelia pracujú skôr uzavreto vo svojich triedach. Prítomnosť kolegu na vyučovaní či spätnú väzbu považuje za bežnú len 13 percent pedagógov.
Učitelia vítajú otvorenie trhu s učebnicami, ale pripravovaný model nepovažujú za dostatočný
„Ak chceme žiakov, mladých ľudí, viesť ku kritickému mysleniu a formovať v nich zručnosti potrebné pre ich ďalší vývoj a tiež zdravé formovanie spoločnosti, je potrebné venovať sa rovnako aj rozvoju týchto zručností u samotných učiteľov a urobiť také systémové nastavenia, ktoré by im dali priestor a čas na realizáciu tejto zmeny,“ vysvetlil lektor kritického myslenia z Komenského inštitútu Ondrej Gažovič.
Rozvoj kľúčových zručností
Občianske združenie Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica sa aktívne venuje otázkam vzdelávania a slovenskému školstvu. Živica uskutočnila prieskum v rámci projektu People to People Slovakia, ktorý na Slovensku spravuje British Council Slovensko.
„V rámci tohto projektu sme sa zameriavali práve na iniciatívy, ktoré podporujú rozvoj kľúčových zručností, ako je aj kritické myslenie. Schopnosť vyhodnocovať prijímané informácie, hľadanie súvislosti a formulovanie vlastných argumentov je potrebné rozvíjať už u najmladšej generácie. Ide totiž o zručnosti a kompetencie potrebné nielen pre dnešný svet, ale najmä pre budúcnosť. Učitelia sú tí, ktorí odovzdávajú našim deťom poznatky a formujú ich postoje, preto je dôležité poznať ich názory a preferované spôsoby výučby, motivovať ich k pozitívnej zmene,“ priblížila ciele prieskumu projektová manažérka British Council Slovensko Alena Štefániková.
Cieľom Komenského inštitútu je poukazovať na významné problémy v slovenskom školstve a prostredníctvom praktických riešení, realizovaných priamo učiteľmi, ukázať možné cesty ich postupného prekonania.
