Slovensko je v počte zaškolených detí predškolského veku na chvoste Európy. Zatiaľ čo je európsky priemer na úrovni 95 percent, slovenský ukazovateľ návštevnosti materských škôl (MŠ) deťmi od štyroch rokov sa však dostáva len mierne nad 80 percent. Najhoršie je na tom Košický kraj so 70 percentami. Konštatuje to Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ SR) v správe, ktorú poskytol hovorca úradu Marek Papajčík.
NKÚ zároveň informuje, že zvýšiť počty detí v MŠ má pomôcť aj povinná predškolská výchova detí od piateho roku života. Úrad však upozorňuje, že súčasné kapacity v MŠ sú nedostatočné. Výraznejšiemu zlepšeniu situácie podľa úradu nepomáhajú ani účelové financie zo štátneho rozpočtu či európskych fondov.
Škôlka bude povinná od piatich rokov. Čím skôr majú deti prístup k vzdelávaniu, tým lepšie sa uplatnia, tvrdí odborník
NKÚ preto preveril realizáciu projektov zo strany miestnej samosprávy, ktoré súvisia s rozširovaním priestorových kapacít existujúcich predškolských zariadení.
Národní kontrolóri na základe svojich zistení upozorňujú poslancov Národnej rady SR na riziká, ktoré súvisia nielen s existenciou byrokratických prekážok pri čerpaní eurofondov, ale upriamujú pozornosť aj na výrazný nedostatok kvalifikovaných pedagogických zamestnancov, ktorých by slovenské obce či mestá v novovytvorených triedach boli schopné zamestnať.
Zaostávame za európskymi cieľmi
„Košické samosprávy boli do preverovanej vzorky zaradené preto, že na východe Slovenska je priam alarmujúca úroveň zaškolenosti mladých ľudí. Obecné materské školy navštevuje len niečo nad 2/3 detí, čo znamená, že skoro každé tretie dieťa, ktoré by mohlo škôlku navštevovať, musí sedieť doma,“ skonštatoval Ľubomír Andrassy, podpredseda NKÚ.
Materské a základné školy v bratislavskej Petržalke zostávajú zatvorené
Úrad zároveň upozorňuje, že kritický, a to len 70 percentný podiel detí v predškolských zariadeniach na východe Slovenska, sa nepriaznivo premieta do celoslovenského priemeru, ktorý sa dostal na úroveň 82 percent.
To je v rámci krajín Európskej únie (EÚ) tretie miesto od konca. SR zaostáva aj za európskymi cieľmi, ku ktorým sa prihlásila vláda SR cez dokument Europa 2020. NKÚ pripomína, že slovenský záväzok hovorí o tom, že priemerná zaškolenosť detí pred ich nástupom do základnej školy sa ešte v roku 2020 dostane na úroveň 95 percent.
Financovanie projektov je roztrieštené
MŠ primárne zriaďujú a financujú miestne samosprávy. Viac ako 3-tisíc obecných MŠ navštevuje približne 170-tisíc detí. Mestá a obce môžu kapacity existujúcich zariadení rozšíriť využitím dotácie zo strany štátu alebo vďaka európskej finančnej pomoci.
Národní kontrolóri na základe vlastných zistení a praktických skúseností zástupcov samosprávy upozorňujú vládu SR na roztrieštenosť financovania investičných projektov a tiež na rozdielne nastavenie podmienok pre získanie príspevku, ktorý poskytovali až tri ministerstvá.
Digitalizácia školstva je zanedbaná, Gröhling ohlásil ďalšiu väčšiu investíciu
Kým dotáciu zo štátneho rozpočtu poskytoval rezort školstva, eurofondové príspevky boli v gescii rezortu vnútra (OP Ľudské zdroje), respektíve rezortu pôdohospodárstva (IROP). Každý program mal inak nastavené pravidlá a kým zo štátneho rozpočtu bolo možné získať maximálne 100-tisíc eur, z európskych programov až milión.
Kontrolóri na základe rizikovej analýzy zisťovali plnenie merateľných ukazovateľov, ku ktorým sa samosprávy zaviazali pri podpise zmlúv o poskytnutí štátnych či európskych finančných prostriedkov. Jedným z významných ukazovateľov je počet novovytvorených miest. V rámci preverovanej vzorky 12 samospráv sa mala kapacita miest v zrekonštruovaných MŠ zvýšiť dvojnásobne – zo 463 na 911 miest.
Rozšírené kapacity sú nevyužité
„Skutočnosť však zaostáva za záväzkom, ktorý sú samosprávy povinné dodržať. V priemere sú totiž kapacity v rozšírených predškolských zariadeniach využívané len na 76 percent,“ priblížil predseda NKÚ. Dodal, že každá samospráva pritom v žiadosti argumentovala, že rozšírenie MŠ súvisí s vysokým počtom nevybavených žiadostí rodičov o prijatie dieťaťa do obecného predškolského zariadenia.
Podľa NKÚ bola najnižšia obsadenosť zistená v obci Drahňov, kde MŠ vďaka európskej pomoci rozšírili z 24 miest na 140, no skutočná obsadenosť dosiahla len 22 percent. Kontrolóri dopĺňajú, že toto zistenie je o to závažnejšie, že v uvedenej obci žije viac ako 80 percent obyvateľov marginalizovanej rómske komunity.
Predseda NKÚ SR Karol Mitrík adresoval Správu o výsledku kontroly členom parlamentného výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Úrad v Správe o výsledku kontroly okrem iného upozorňuje, že v prípade neriešenia rizík identifikovaných národnými kontrolórmi bude problém nedostatočných kapacít pre dosiahnutie plnej zaškolenosti päťročných detí a následne umiestňovania aj mladších detí do materských škôl pretrvávať.