Na Slovensku je školstvo častým predmetom diskusie, a bohužiaľ sa otvára aj téma, či naše školstvo nezaostáva za realitou. Kým deti si bežne vypomáhajú umelou inteligenciou pri písaní domácich úloh a učitelia čoraz častejšie využívajú AI na prípravu hodín, systém ako celok ešte len hľadá cestu, ako sa s touto technologickou revolúciou vyrovnať.
Nie je to len otázka nových nástrojov, ale aj postoja. Niektorí učitelia umelú inteligenciu vítajú ako užitočného pomocníka, iní v nej vidia hrozbu, ktorá môže oslabiť tvorivé myslenie žiakov.
Kde je pravda? Ako by sa školy mali adaptovať na éru AI a čo všetko to znamená pre učiteľov aj študentov? O tom sme sa rozprávali s odborníkom na vzdelávanie Jurajom Hipšom.
Ako sú slovenské školy pripravené na éru umelej inteligencie a sú pedagógovia dostatočne vzdelaní na prácu s týmito nástrojmi?
Treba otvorene povedať, že digitálna gramotnosť učiteľov je veľmi rozdielna. Máme učiteľov, ktorí sa v týchto veciach naozaj vyznajú, ale máme aj obrovské množstvo učiteľov, ktorí majú problémy so základnou digitálnou gramotnosťou a deti ich dávno v tých veciach predbiehajú.
Umelá inteligencia je niečo úplne nové a čas učiteľov sa tomu bráni a bojí sa toho. Je to spôsobené aj tým, že nemajú digitálne zručnosti, ktoré k tomu potrebujú. My sa dnes už nemôžeme rozprávať o tom, či bude umelá inteligencia súčasťou vzdelávania a školstva, alebo nie. My musíme diskutovať, ako ju rozumne a bezpečne v rámci školstva využívať. A neexistuje, že ju budeme na školách vyčleňovať alebo zakazovať.
Bude potrebné potom prispôsobiť osnovy, výučbu tak, aby lepšie reflektovali prítomnosť umelej inteligencie v každodennom živote žiakov?
Už aj dnes je mnoho učiteľov a učiteliek, ktoré umelú inteligenciu v rámci vyučovania využívajú. Samozrejme, je to na školách zatiaľ vo veľmi malom merítku.
Časť učiteľskej verejnosti využíva umelú inteligenciu aj na prípravu vlastných vyučovacích hodín, napríklad testov. To sú všetko veci, ktoré im výrazne uľahčujú robotu a vidia, že umelá inteligencia nemusí byť nepriateľ, ale práve naopak, že im pomáha pri práci. A mnohé veci, ktoré predtým museli robiť naozaj dlho a zabralo to veľa času, zrazu spraví umelá inteligencia za pár minút.
Ja sám som si skúšal vytvoriť test pre žiakov, trvalo to naozaj chvíľu. Máme učiteľov, ktorí to už používajú aj priamo na hodinách. My sme dnes, čo týka umelej inteligencie, len na úplnom začiatku. A dnes vidíme, že umelá inteligencia sa každým mesiacom radikálne vyvíja.
Tento rozhovor bude o rok určite neaktuálny, pretože umelá inteligencia bude niekde úplne inde. Ak ju školy nebudú začleňovať do vzdelávania, tak v tej chvíli tá škola nereflektuje reálny život.
To je ako po roku 2000, keby si školy povedali, že my nejdeme riešiť nejaké počítače.
Áno, alebo ako keby si školy povedali, že vždy sme písali atramentovým perom a takto to proste bude. A to isté bude s umelou inteligenciou. Veľakrát sa hovorilo o umelej inteligencii, že to je niečo mechanické a nie je to kreatívne. Lenže dnes sa ukazuje, že umelá inteligencia je aj vysoko kreatívna.
Poviem príklad, videl som pani učiteľku, ktorá umelú inteligenciu používa na hudobnej výchove a skladajú tam skladby. A tie skladby sú dobré. Na druhej strane treba povedať, že je skvelé, ak aj hudobná výchova prebieha naozaj tak, že deti reálne spievajú, vynikajúca vec je školský orchester, pretože tie vzťahy medzi deťmi žiadna umelá inteligencia nenahradí. Zároveň, ale môže byť výborný nástroj na motiváciu a podporu.
Ako by sa mali školy postaviť k tomu, že za deti už umelá inteligencia dokáže napísať referáty alebo aj bakalárske práce? Treba zmeniť filozofiu zadaní?
To, čo sa týka plagiátorstva alebo opisovania, to sa dialo už aj pred umelou inteligenciou. Všetci, čo robíme v školstve, vieme, že bežne sa napríklad používa stránka referaty.sk, odkiaľ si žiaci a žiačky sťahujú pripravené texty, takže to nie je žiadna novinka. Umelá inteligencia je naozaj len ďalším krokom a my sa tomu nevieme vyhnúť.
My dnes máme problém už nie to rozlíšiť, či text napísala umelá inteligencia alebo človek, ale máme problém rozlíšiť, kto vytvoril danú fotku alebo video. Umelá inteligencia pred nás stavia nové výzvy a jednou z nich je, aké úlohy budeme zadávať deťom. Budeme sa teraz tváriť, že umelá inteligencia im v tom nevie pomôcť?
Musíme si ako učitelia a učiteľky uvedomiť, že umelá inteligencia im tie texty napísať vie. A našou úlohou je potom spraviť také zadania, aby do nich žiak vnášal niečo svoje. Odhaliť, či napísala prácu umelá inteligencia, je v tejto chvíli podľa mňa nemožné. Ešte pred rokom existovali softvéry, ktoré to robili. Dnes už aj keď sledujem napríklad zahraničné univerzity, je obrovský problém takúto vec zistiť.
Rieši už aj ministerstvo školstva aktívne otázku umelej inteligencie?
Práve minulý týždeň ministerstvo školstva robilo webinár o umelej inteligencii, takže pomaličky áno. Ale netreba čakať na spásu, čo povie ministerstvo. Je dôležité, aby si školy a učitelia povedali, ako chcú s umelou inteligenciou začať pracovať.
V Čechách funguje vynikajúca iniciatíva AI Detem, ktorá poskytuje vynikajúcu podporu učiteľom, ako využívať umelú inteligenciu vo vyučovaní v praxi. Na Slovensko robí výborný program Komenského inštitút, ktorí práve spoluprace s AI Detem.
Aj my tu na Slovensku dnes máme učiteľov, ktorí už s umelou inteligenciou pracujú. Napríklad prvá laureátka ceny Učiteľská osobnosť Slovenská Zuzana Tkáčová je v tomto naozaj jedna zo špičiek, ktorá umelú inteligenciu už dávno používa a učí aj učiteľov, ako to môžu aj oni využívať vo svojej praxi.
Myslíte si, že nadmerné používanie umelej inteligencie môže oslabiť kritické myslenie a tvorivosť študentov, či naopak vidíte v AI potenciál ako užitočný nástroj na podporu učenia?
Umelá inteligencia môže učiteľom naozaj výrazne pomôcť. My sme dnes na začiatku, ale ja si od umelej inteligencie sľubujem, že môže pomôcť všetkým deťom k dobrým vzdelávacím výsledkom takzvaným personalizovaným učením. Už dnes existujú programy, ktoré pomáhajú deťom s učením v rôznych predmetoch, slovenčina, matematika, cudzie jazyky.
Súčasťou týchto programov je už aj umelá inteligencia, ktorá sleduje, v čom žiak robí chyby a pomáha mu tie chyby opravovať, pričom sa sústreďuje na to, čo mu nejde a dáva mu nové a nové podnety, aby sa v tom zlepšoval.
Na druhej strane, učitelia a učiteľky sa naozaj nemusia báť, že by prišli o prácu, pretože kľúčová vec pri vzdelávaní je vzťah dieťaťa s dospelým človekom, ktorému dôveruje a ktorého má rád. Tento vzťah s dieťaťom umelá inteligencia nahradiť nevie, a preto bude kľúčovou úlohou učiteľov a učiteliek vytvoriť v školách pozitívne, bezpečné prostredie, budovať dobré vzťahy. Umelá inteligencia tam má slúžiť na to, aby pomáhala so vzdelávaním. Ale nikdy nenahradí učiteľov.
Akú úlohu by mali zohrávať rodičia pri vedení detí k zodpovednému používaniu nástrojov umelej inteligencie?
Mnohokrát sú tie deti oveľa ďalej ako rodičia, učitelia a učiteľky. Ja sám to vidím pri mojich dcérach, ktoré už majú 20 rokov, a keď niečo potrebujem, tak sa pýtam ich a vyriešia to za pár sekúnd. Učitelia by si mali naozaj v tomto priznať, že tá nová generácia je technologicky a digitálne značne zdatnejšia.
Vôbec nepovažujem za hanbu spýtať sa: „Ako to robíš ty?“, „Ako vyhľadávaš tie informácie?“ Napríklad, a to je dôležité pre umelej inteligencii, ako sa zadávajú prompty, teda ako sa správne tej umelej inteligencie pýtať. Na školách častokrát vidím študentov, ktorí sú násobne ďalej ako učiteľ.
Našou úlohou ako dospelých je upozorňovať ich aj na riziká umelej inteligencie. Upozorňovať práve na to, že tá umelá inteligencia môže šíriť aj konšpirácie, môže dávať odpovede, ktoré nie sú pravdivé. My musíme spochybňovať to, že to, čo nám povie umelá inteligencia, je vždy 100% pravda a ukázať deťom, ako si overiť zdroje informácií.
Dnes dokáže umelá inteligencia vyrobiť tzv. deepfake videá, ktoré sú naozaj čím ďalej dokonalejšie. Úloha dospelých je vysvetliť dieťaťu: „Poďme si povedať kontext, ako to video vzniklo, kto ho zverejňuje, s akým zámerom mohlo byť zverejnené.“
Čím ďalej, tým viac ľudí sa učí využívať ju aj pri svojej práci, aj keď na začiatku to väčšina odmietala. Ľudia však zistili, že im to dokáže pomôcť a nemusia sa báť, že prídu o prácu.
Ten strach z umelej inteligencie ako niečoho nového je prirodzený, ono sa tiahne celou históriou ľudstva. Počas priemyselnej revolúcie, keď prichádzali prvé stroje, tak ľudia sa báli, že prídu o prácu. Väčšinou sa stane to, že časť pracovných miest zanikne, vzniknú nové.
Umelá inteligencia spustila zásadnú zmenu na pracovnom trhu. Na školách v súčasnosti pripravujeme žiakov na budúcnosť a na povolania, ktoré dnes ešte neexistujú. Deti, ktoré teraz majú napríklad 9 až 10 rokov, mnohé z nich budú o 15 rokov pracovať v povolaniach, ktoré dnes vôbec nepoznáme. Čiže my musíme deti učiť takým zručnostiam, ktoré budú vedieť využiť v týchto povolaniach. Sú to tzv. future skills.