Univerzita Komenského (UK) v Bratislave vyjadruje vážne obavy o budúcnosť slovenského vysokého školstva. Uviedla to Martina Mášiková z UK po pondelkovom zasadnutí zástupcov a zástupkýň akademickej obce UK.
Zúčastnilo sa na ňom aj Vedenie UK, predsedníctvo Akademického senátu UK, dekani a dekanky fakúlt UK, predsedovia akademických senátov fakúlt a ďalší predstavitelia univerzity. Z pondelkového zasadnutia vzišli dve uznesenia zástupcov akademickej obce UK.
Univerzita zároveň víta snahu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR revidovať zákonné pravidlá fungovania vysokých škôl v Slovenskej republike tak, aby sa tieto pravidlá spružnili a umožnili čo najširšiu autonómiu vysokých škôl.
Naklonení ústupku
Predstavitelia univerzity však naďalej dôrazne trvajú na tom, že niektoré prvky pripravovanej novely zákona o vysokých školách ohrozujú súčasný model fungovania akademickej samosprávy verejných vysokých škôl, ktorý považujú za funkčný a zmysluplný.
V záujme hľadania konsenzu medzi akademickým a politickým prostredím UK v krajnom prípade súhlasí s takou právnou úpravou, ktorá by umožňovala správnej rade nezáväzne sa vyjadrovať ku kandidátom na rektora, a to takým spôsobom, aby akademický senát ako predstaviteľ zastupiteľskej vnútrouniverzitnej demokracie nebol rozhodnutím správnej rady nijako viazaný.
Univerzita Komenského sa zaradila k najlepším v rámci V4, predbehla aj Masarykovu v Brne
V druhom uznesení vyjadrila UK záujem aj naďalej sa vyjadrovať ku globálnym celospoločenským témam, obzvlášť vtedy, ak majú dopad na slovenské vysoké školstvo.
„V tejto súvislosti vyjadrujeme znepokojenie nad súčasnou trajektóriou vývoja verejných financií v Slovenskej republike, najmä so zreteľom na rast cien energií, pohonných hmôt, miery inflácie a výšky štátneho dlhu. Dôrazne upozorňujeme na fakt, že tieto externality majú a budú mať podstatný vplyv aj na rozpočty vysokých škôl a verejných inštitúcií vôbec,“ píšu predstavitelia univerzity.
Hegera vyzývajú na riešenie situácie
Vo verejnom priestore doposiaľ podľa nich zaznievali snahy o istú mieru kompenzácie negatívnych dopadov týchto makroekonomických ukazovateľov len vo vzťahu k domácnostiam a fyzickým osobám.
„Súčasná ekonomická situácia, umocnená krízou vyvolanou v dôsledku pandémie, však predstavuje významný zásah aj do hospodárenia vysokých škôl a ohrozuje tak nielen možnosť rozvoja vedy, výskumu či vzdelávania, ale aj bazálny chod týchto inštitúcií,“ prízvukuje vedenie UK.
Gröhlingovo ministerstvo navrhuje schváliť dohovor o uznávaní vysokoškolského vzdelávania
Ministerstvom avizované zníženie objemu finančných prostriedkov pre verejné vysoké školy na rok 2022 o 27 miliónov eur vnímajú ako vážnu hrozbu pre napĺňanie základného poslania vysokých škôl.
Vyzývajú preto predsedu vlády SR Eduarda Hegera (OĽaNO) na „urgentné riešenie neudržateľnej finančnej situácie na verejných vysokých školách, ako aj verejných inštitúciách ako takých“.