Univerzita Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach od ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislava Gröhlinga (SaS) očakáva v roku 2022 predovšetkým pomoc pri vytváraní lepšieho obrazu o kvalite slovenských univerzít. Uviedol to v odpovedi pre agentúru SITA jej hovorca Tomáš Zavatčan.
Univerzita Komenského (UK) v Bratislave chce zasa obnovenie dôvery a Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave konštruktívnejší prístup formou dialógu s reprezentáciami vysokých škôl, vrátane väčšej ochoty načúvať argumentom ľudí z vysokoškolského prostredia.
Rektor Technickej univerzity v Košiciach (TUKE) Stanislav Kmeť priblížil, že šéf rezortu by mal v roku 2022 presadzovať priority vysokého školstva, zmeniť kvantitu i kvalitu jeho financovania.
Vytvorenie lepšieho obrazu
Ako vysvetlil hovorca UPJŠ Tomáš Zavatčan, pomoc pri vytváraní lepšieho obrazu o kvalite slovenských univerzít očakávajú z dôvodu, že tento stav sa podľa nich nezlepší bez efektívneho a najmä dostatočného finančného zázemia tých univerzít, ktoré reprezentujú SR v medzinárodných rankingoch.
„Prepad vo financovaní o takmer 50 miliónov eur za dva roky je zlou vizitkou ministra a jeho vzťahu k vysokým školám. Je to zlá vizitka politikov k vysokoškolskému vzdelávaniu vôbec. Takéto zníženie financovania môže mať devastačné dôsledky aj na tie najvýkonnejšie subjekty,“ zhodnotil.
Zároveň poukázal na to, že k najvýznamnejším výzvam bude patriť transformácia vysokých škôl cez zavedenie legislatívnych zmien plánovaných v novele zákona o vysokých školách.
Poznamenal, že tá bude prínosom vtedy, ak novela nebude schválená len pre novelu, ale bude schválená v takom znení, ktoré pozitívne zasiahne život na univerzitách. Medzi najvýznamnejšie výzvy zaradil aj zmysluplné čerpanie fondu obnovy a EŠIF pre rozvoj slovenských vysokých škôl.
Obnovenie dôvery
Hovorkyňa UK Lenka Miller dodala, že výzvou v tomto roku by malo byť hlavne obnovenie vzájomnej dôvery, ktorú proces prípravy novely vysokoškolského zákona čiastočne naštrbil.
„Veríme však, že ministerstvu sa podarí presadiť proklamovaný cieľ podporovať tie súčasti nášho vysokoškolského systému, ktoré sa snažia pracovať kvalitne. Pozitívnym reformám sa nebránime, chceme byť stále lepší,“ doplnila.
Najväčšou výzvou roka 2022 bude podľa nej ukázať, že je v spoločnom záujme všetkých, aby sa na Slovensku robila kvalitná veda, aby sa pritiahli tí najlepší študenti aj prednášajúci, a aby sa dosahovali výsledky, ktoré sú prínosom pre celú spoločnosť.
Hovorca STU Juraj Rybanský zároveň podotkol, že pre ministerstvo by v roku 2022 mali byť prioritou skutočné reformy, ktoré vysoké školstvo potrebuje na to, aby sa zastavil pokles úrovne vzdelávania a Slovensko neprichádzalo o desaťtisíce mladých talentov, a ktoré naozaj pomôžu všetkými očakávanému zvýšeniu kvality našich vysokých škôl.
Cieľ reformy
„Cieľom reformy vysokého školstva na Slovensku musí byť vytvorenie prostredia a legislatívnej podpory pre zdravú súťaživosť a diferencovanosť, orientáciu na kvalitu, výkonnosť a zodpovednosť voči spoločnosti a vytvorenie podmienok, ktoré umožnia slovenským univerzitám obstáť a zvyšovať prestíž v medzinárodnej konkurencii,“ konštatoval rektor TUKE Stanislav Kmeť.
Vníma, že k uvedenému by významne prispela aj výraznejšia podpora špičkových tímov a pracovísk, pravidelnosť výziev pripravených na uchádzanie sa o nové projekty podporené zo štrukturálnych fondov, ako aj hospodárska a sociálna stabilita našej krajiny.
Kmeť zároveň upozornil, že odchod mladých talentov zo Slovenska je alarmujúci. Výzvou v roku 2022 preto môže byť intenzívnejšia internacionalizácia a tvorba nových strategických partnerstiev a prilákanie šikovných mladých ľudí zo zahraničia na štúdium na vysokých školách na Slovensku.