V rámci prípravy zmeny financovania MŠ sú momentálne vyhodnocované pripomienky z MPK

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

V rámci legislatívneho procesu prípravy zmeny financovania materských škôl (MŠ) na normatívne, sú momentálne vyhodnocované pripomienky z medzirezortného pripomienkového konania (MPK).

Pre agentúru SITA to uviedlo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR.

Prebiehajú rozporové konania

Doplnilo, že okrem toho prebiehajú aj posledné rozporové konania so subjektmi, ktoré pripomienky k jednotlivým legislatívnym ustanoveniam uplatnili, no predmetné pripomienky neboli ministerstvom akceptované.

Rezort školstva tiež uviedol, že do návrhu zákona a ďalších súvisiacich materiálov sú postupne zapracované i pripomienky, ktoré MŠVVaM SR v rámci MPK a rozporového konania akceptovalo, alebo čiastočne akceptovalo.

Na margo toho, či ministerstvo naďalej rokuje so samosprávami a ich zástupcami, ako sú Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) či Únia miest Slovenska (ÚMS), rezort uviedol, že: „Naďalej prebiehajú rokovania o niektorých zásadných pripomienkach týchto subjektov najmä vo vzťahu k finančnému zabezpečeniu MŠ v súlade s navrhovanou legislatívnou zmenou a k finančnému zabezpečeniu škôl a školských zariadení, ktoré budú naďalej financované z výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Dotknutým subjektom boli predložené ďalšie upravené a doplnené podklady k legislatívnemu návrhu a tieto sú aktuálne predmetom vyhodnocovania z ich strany.“

Doplnil, že pri niektorých pripomienkach dospeli v rámci vzájomných rokovaní k dohode, respektíve ku kompromisu.

Dostupné dáta nie sú relevantné

MŠVVaM SR ďalej uviedlo, že konečný výsledok rokovaní zatiaľ nie je známy, vzhľadom na to, že sa ešte dodatočne analyzujú niektoré dostupné dáta, ktoré sú kľúčové pre správne nastavenie normatívneho financovania škôlok z kapitoly rezortu školstva, a tiež pre nastavenie financovania originálnych školských kompetencií z podielových daní.

„Prijatie konečného rozhodnutia sťažuje aj skutočnosť, že dostupné dáta z finančných výkazov jednotlivých samospráv o financovaní MŠ v predchádzajúcom kalendárnom roku nie sú relevantné a vykazujú známky značnej chybovosti,“ uzavrelo ministerstvo.

Agentúra SITA sa obrátila s otázkami o rokovaniach o zmene financovania MŠ aj na ZMOS a ÚMS.

„Príprava zmeny financovania materských škôl a prechod na normatívne financovanie je, z nášho pohľadu, pripravená narýchlo, bez potrebnej expertnej diskusie, nedostatočne zohľadňuje špecifiká jednotlivých samospráv, výrazne ohrozí ich financovanie a súčasne negarantuje zlepšeniu v dostupnosti, kvalite a prevádzke materských škôl. Ministerstvo opakovane argumentuje, že pripraviť túto reformu musí pre plán obnovy, čo však nie je pre nás dostatočný argument,“ uviedla ÚMS.

Nepremyslená a vynútená reforma

Dodala, že podľa ich názoru musí existovať jednoznačne identifikovaný problém, ktorý by reforma mala vyriešiť, taktiež dokázateľná kauzálna súvislosť medzi identifikovaným problémom a navrhovaným riešením, ktoré by problém malo vyriešiť.

„Toto tam ale nikde nevidíme. Naopak, obávame sa, že toto nepremyslené a vynútené zavedenie reformy poškodí všetky zainteresované strany a najviac, žiaľ, deti,“ myslí si ÚMS.

Podľa ÚMS rokovania uviazli na mŕtvom bode, a ani kompromis predstavený rezortom školstva neodstránil ich pochybnosti o reforme.

ÚMS doplnila, že ich kľúčové námietky voči reforme pretrvávajú. „V niektorých bodoch bol navrhnutý kompromis zo strany rezortu, a to zavedením prechodného obdobia. Pokiaľ však nedôjde k zmene nastavenia reformy, nemôžeme ju podporiť. Našou prioritou je chrániť záujmy a potreby obyvateľov miest vrátane tých najmladších,“ dodala únia.

Školské kluby detí majú zostať

Predseda ZMOS Jozef Božik pre agentúru SITA uviedol, že 8. júla odchádzali zástupcovia miest a obcí z rokovaní s ministrom Tomášom Druckerom (Hlas-SD) s tým, že by mal byť spracovaný variant, ktorý bude predložený na ďalšom rokovaní. To by malo byť opäť za účasti šéfa rezortu školstva.

„Momentálne sa bavíme o možnosti, ktorá hovorí o tom, že by peniaze, ktoré by mali byť použité z originálnej pôsobnosti na prenesený výkon štátnej správy, boli len vo výške koeficientov, tak ako je stanovený rozpočet,“ priblížil a vysvetlil, že to znamená, že prostriedkov by sa tak odobralo menej, ako bolo pôvodne plánované.

„S tým, že potom každá samospráva, individuálne, tak ako doteraz, si bude, v zmysle možností, materské školy dofinacovávať,“ uviedol.

Dodal, že sa dohodli i na jednej dôležitej veci, a to že v týchto zmenách nebudú zahrnuté školské kluby detí a tieto ostanú ponechané ako originálna pôsobnosť samospráv. Riešiť sa teda budú len materské školy.

Jasne zohľadnený koeficient

Na ďalšie rokovanie 20. augusta by mal byť podľa Božika predložený návrh, v ktorom bude jasne zohľadnený len koeficient, ktorý by mali mestá a obce na materské školy dávať. „Hoci všetky mestá a obce dávajú ďaleko viac,“ poznamenal.

Dodal, že následne bude závisieť od rozhodnutia každej samosprávy, koľko prostriedkov navyše dá. „Čiže ide o taký kvázi kombinovaný prístup,“ dodal šéf ZMOS.

„Pokiaľ bude ten materiál ako sme sa na ňom dohodli, tak prostriedky o ktoré prídeme sa spätne vrátia. Nie v režime originálnej pôsobnosti, ale v prenesenom výkone štátnej správy,“ vraví Božik.

Dofinancovanie bude na samosprávach

Podotkol, že dofinancovanie bude na samotných samosprávach. Uviedol tiež, že toľko, koľko im štát dával doteraz, toľko by malo ísť teraz na prenesený výkon štátnej správy.

„Potom bude jasne rozlíšené, že peniaze, ktoré sme ako samosprávy doteraz dostávali, v žiadnom prípade nepokrývali tie náklady, ktoré my vynakladáme na fungovanie materských škôl,“ uviedol.

Objem prostriedkov, ktoré by z režimu originálnych kompetencií mohli prejsť do režimu preneseného výkonu štátnej správy, by podľa Božika mohol byť rádovo v desiatkach miliónov eur.

Financované z podielových daní

Podľa pripravovanej novely by mali byť materské školy financované takzvaným normatívom na počet žiakov a prejsť by mali pod štát. V súčasnosti ich financujú samosprávy, pod ktoré aj patria, a to z podielových daní.

„Únia miest Slovenska vidí zásadný problém v tom, že štát samosprávam zoberie časť podielových daní určený pre aktuálny počet detí. Po roku 2026 očakávame pokles záujmu o umiestnenie detí do materských škôl v dôsledku znižujúcej sa pôrodnosti na Slovensku. Mestá však prídu o tieto peniaze natrvalo,“ namietala ÚMS.

Zástupcovia miest vyjadrili názor, že zmena by znížila fiškálnu slobodu miest a kritizovali aj stanovenie maximálnej výšky príspevku na 1,5 percenta priemernej mzdy v okrese, a rovnako vnímajú i rozdielny prístup štátu k obecným a súkromným materským školám.

Pôvodný návrh bol neprijateľný

Pred niekoľkými týždňami sa vyjadrili, že návrh nepodporia, pokiaľ nebudú poznať konkrétne dopady na rozpočty miest.

ZMOS sa približne v polovici júna tiež vyjadril, že návrh v podobe, v akej bol predložený do MPK je pre nich neprijateľný.

Vystríhal vtedy pred dopadmi na rozpočty samospráv, ale aj pred znižovaním kvality predprimárneho vzdelávania.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie MŠVVaŠ Ministerstvo školstva vedy výskumu a športu SRÚMS Únia miest SlovenskaZMOS Združenie miest a obcí Slovenska