Niektoré politické strany by školám ponechali možnosť výberu medzi slovným hodnotením a známkovaním, iné skôr preferujú výlučne slovné hodnotenie. Vyplýva to z ich odpovedí pre agentúru SITA na otázku, od akého ročníka by sa mali podľa nich žiaci známkovať. SITA oslovila všetky politické strany, ktoré sa v poslednom prieskume agentúry Ako, zverejnenom 7. februára, umiestnili nad hranicou piatich percent.
Napríklad vo Fínsku, ktoré patrí k najúspešnejším krajinám na poli vzdelávania, môžu byť záverečné hodnotenia žiakov do siedmeho ročníka slovné.
Známky sú jednoduchšie
„Výhodou slovného hodnotenia je, že konkrétne pomenuje slabé a silné stránky žiaka a môže navrhovať zlepšenia. Známky sú zase jednoduchšie, priamočiarejšie, a preto pre mnohých rodičov zrozumiteľnejšie,“ vysvetlil odborník na školstvo strany Sloboda a Solidarita (SaS) Branislav Gröhling. SaS spolu s hnutím Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a koaličnou stranou Progresívne Slovensko (PS)/Spolu by školám ponechali možnosť rozhodnúť sa, či žiaka oznámkujú alebo slovne ohodnotia.
Odborníčka na vzdelávanie hnutia Sme rodina Adriana Pčolinská podotkla, že sú za zavedenie plošného slovného hodnotenia žiakov na prvom stupni základných škôl. Podľa nej by nemalo slúžiť iba ako referencia úrovne znalosti, no malo by poskytnúť žiakom širšie informácie. Tím Za ľudí zdôraznil, že prvé tri ročníky sú pre budovanie vzťahu dieťaťa k učeniu sa kľúčové. „Potrebujeme v nich preto zrušiť známkovanie a čo najviac znížiť stres z merania a porovnávania, ktorému je dieťa vystavované,“ vysvetlil a doplnil, že dieťa vie naň konkrétnejšie zareagovať.
Motivačný prostriedok
Otvorenie diskusie o tom, akým spôsobom komplexne hodnotiť žiaka, je podľa Slovenskej národnej strany (SNS), ktorá zaslala odpovede cez Tlačový odbor Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, potrebné. Podotkli, že učitelia často namietajú, že známky nie sú obsažné, no komplexnejšie formy hodnotenia vnímajú ako komplikované či zaťažujúce. „Známky sú len prostriedkom, ktorý má poskytovať pri procese vzdelávania spätnú väzbu a má byť tak motivačným prostriedkom,“ priblížil kandidát za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) Martin Šmilňák. Dodal, že KDH je pripravené podporiť upustenie od známkovania, ak na to vzdelávací systém zabezpečí dostatočné nástroje.
Martin Beluský zo strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) vníma otázku známkovania detí od istého ročníka ako podružnú tému. Podľa neho je potrebné sa zamerať na iné oblasti školstva ako je zlepšenie postavenie učiteľa či odbúranie administratívy. Hovorca strany Smer – Sociálna demokracia Ján Mažgut uviedol, že možnosť,„neznámkovať“ žiakov v prvom ročníku, ktorú momentálne školy majú, je plne vyhovujúca. Podľa neho vedomosti žiakov, respektíve ich nedostatok, nie je spôsobený stresom z hodnotenia, ale úrovňou výchovno-vzdelávacieho procesu. Doplnil, že sa musia prijať vecné opatrenia na zlepšenie kvality vzdelávania a nie hľadať zástupné marketingové témy.
Slovné hodnotenie do štvrtého ročníka
Na Slovensku sa slovne môžu hodnotiť žiaci prípravného, nultého ako aj prvého až štvrtého ročníka. Žiaci môžu dosiahnuť v hodnotení veľmi dobré, dobré, uspokojivé či neuspokojivé výsledky.
Fínsko je krajina s dlhodobo vynikajúcimi výsledkami v medzinárodných hodnoteniach, napríklad v testovaní PISA Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Po nástupe do škôl prvých šesť rokov nie sú fínske deti hodnotené známkami. Fínsky vzdelávací systém žiakov celoplošne netestuje. Jediná národná skúška sa koná v poslednom ročníku na strednej škole formou centrálne organizovaných testov. Ako sa uvádza v publikácii, ktorú zostavil kolektív autorov z Univerzity Tomáše Bati v Zlíne Analýza současných systémů sledování a hodnocení kvality a efektivity ve vzdělávaní, fínsky systém kladie vysoké nároky na pedagógov v roli hodnotiteľa.