Regionálne rozdiely vo vzdelávaní sa nemusia vyrovnať len pomocou škôlok. Pomôcť môžu aj asistenti učiteľov, špeciálni pedagógovia či zabezpečenie mimoškolskej aktivity. Vyplýva to z odpovedí politických strán, ktoré v posledných prieskumoch presiahli päť percent preferencií.
Agentúra SITA im položila otázku, ako by vyrovnali regionálne rozdiely medzi školami. So záverom, že výsledky na slovenských školách ovplyvňuje socioekonomické zázemie prišla aj analytička z Inštitútu finančnej politiky Ľuba Habodászová, ktorá sa zaoberala celoslovenským testovaním deviatakov.
Potvrdila tak závery medzinárodného testovania PISA 2018 Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Rozdiely sa ukázali aj v minuloročnom testovaní piatakov, najlepšie výsledky dosiahli žiaci okresu Bratislava I a medzi najmenej úspešnými žiakmi boli žiaci z okresu Gelnica.
Prenos dobrej praxe medzi školami
Využívanie asistentov učiteľa, špeciálnych pedagógov či psychológov na vyrovnanie regionálnych rozdielov odporúča viacero strán. Navrhuje to napríklad strana Za ľudí, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Sme rodina, koalícia Progresívne Slovensko/Spolu či Smer-sociálna demokracia (SD). Strana Za ľudí by školám chcela pomôcť aj ozdravnými programovými grantami.
Väčšina politických strán by ponechala možnosť výberu hodnotenia žiakov školám
„Veľký dôraz budeme klásť aj na prenos dobrej praxe medzi školami naprieč celým Slovenskom. Jednotlivé školy sa od seba vedia často veľa naučiť a môžu aplikovať dobrú prax vo svojich regiónoch,“ uviedla strana.
Podľa kandidátky Sme rodina Adriany Pčolinskej by sa mala prehodnotiť existujúca sieť škôl a prehĺbiť spolupráca medzi školami a Centrami pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
Deťom sa venujú aj po vyučovaní
Expert na školstvo strany Sloboda a solidarita (SaS) Branislav Gröhling poukázal na to, že existujú školy, ktoré regionálne rozdiely zmazávajú. „Kľúčom je to, že sa venujú deťom aj po škole a pomáhajú im zlepšovať sa,“ priblížil. Podotkol, že v Bratislavskom kraji učiteľom preplácajú hodiny po vyučovaní.
Podľa kandidáta KDH Martina Šmilňáka by sa školské kluby mali zabezpečiť tak, aby ich mohli navštevovať všetci žiaci. SaS navrhuje, aby sa školám neposkytli po celoslovenských testovaniach len výsledky ale aj metodická podpora pre každú školu, ako môžno zlepšiť úroveň vedomostí svojich žiakov.
Bývanie a zásady nediskriminácie
Odborníci strany Progresívne Slovensko/Spolu Juraj Hipš a Vladimír Šucha riešenie regionálnych rozdielov medzi školami nevidia iba v školstve, ale aj v adresovaní širších problémov. Radia sem napríklad dostupnosť bývania či zásady nediskriminácie.
Učitelia zo ZŠ Hurbanova v Martine po protestoch a štrajku proti riaditeľke stiahli svoje výpovede
Pre učiteľov chcú kvalitnejšiu prípravu či kontinuálne vzdelávanie. Tieňový minister hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Miroslav Sopko riešenie vidí vo vytváraní regionálnych vzdelávacích politík, ktoré by vychádzali z osobitostí každého kraja.
Martin Beluský zo strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko si myslí, že v tomto smere je veľmi dôležité najmä to, aby budúca vláda vedela garantovať, že školstvo bude skutočne zadarmo a bez skrytých doplatkov.
Povinné predprimárne vzdelávanie
Slovenská národná strana uviedla, že zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania pre päťročné deti od roku 2021 by malo pomôcť situáciu zmeniť. Deti by sa tak mohli vďaka tomu lepšie začleniť v prostredí základných škôl.
Hovorca strany Smer-SD Ján Mažgút odpovedal, že okrem pomoci podporných tímov, finančného odmeňovania by podporili aj zavedenie predprimárneho vzdelávania, ktoré by vytvorilo lepšie podmienky pre osobnostný rozvoj detí v ďalšom období. To by malo byť podľa neho povinné od troch rokov.