Väčšiu zodpovednosť za kvalitu štúdia, ktorú prinášajú nové akreditačné štandardy, vysoké školy vítajú. Vyplýva to z odpovedí vybraných univerzít pre agentúru SITA. Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školy (SAAVŠ) tento týždeň zverejnila nové kritériá, ktoré bude vyžadovať od vysokých škôl.
Platiť budú od 1. septembra. Vysoké školy budú mať na zosúladenie svojich vnútorných predpisov so štandardami dva roky od dátumu ich účinnosti.
Prínos pre smerovanie a rozvoj vysokých škôl
Podľa manažéra pre vnútorný systém kvality Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici Jána Závadského sú nové akreditačné štandardy jednoznačným prínosom pre ďalšie smerovanie a rozvoj vysokých škôl na Slovensku. „Zásadnou je najmä ich komplexnosť, pretože požiadavky pokrývajú veľmi podrobne všetky aspekty vysokoškolského vzdelávania a kladú dôraz na všetky zainteresované strany na tomto vzdelávaní. Oproti pôvodným akreditačným štandardom vzniká teraz tlak na zabezpečenie kvality všetkých činností vysokých škôl,“ uviedol.
Gröhlingovo ministerstvo chce nový zákon o vysokých školách predstaviť na jeseň
Dodal, že nové štandardy sú omnoho prísnejšie a zužujú priestor pre tie školy, ktoré ich nebudú napĺňať. Presun zodpovednosti za vytváranie, schvaľovanie a úpravu študijných programov vníma ako prirodzený posun k zvýšeniu dôveryhodnosti vysokých škôl. Zároveň podotkol, že so samostatnosťou prichádza aj viac obozretnosti a rizika. UMB podľa Závadského tento tlak na kvalitu vysokých škôl víta, keďže sa problematike venuje dlhodobo. Priblížil, že po zverejnení štandardov by sa mala vytvoriť nová Rada UMB pre vnútorný systém kvality a majú ambíciu byť lídrom a príkladom dobrej praxe nielen na Slovensku, ale aj v širšom medzinárodnom meradle.
Veľká miera zodpovednosti pre univerzity
Zverejnené štandardy splnili očakávania Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach. Ako ozrejmil jej hovorca Tomáš Zavatčan, nové štandardy vychádzajú zo všeobecne prijímaných a zavedených princípov v európskom vzdelávacom prostredí a UPJŠ má podľa neho tieto princípy zapracované v interných predpisoch. „Štandardy preniesli veľkú mieru zodpovednosti na samotné univerzity, čo považujeme za správne a vítame toto rozhodnutie. Sme pripravení túto zodpovednosť na seba prevziať,“ uviedol. Dodal, že ambíciou vedenia UPJŠ je patriť medzi prvé univerzity na Slovensku, ktoré SAAVŠ posúdi.
Technická univerzita v Košiciach bola podľa slov jej rektora Stanislava Kmeťa na nové štandardy pripravená. Pred niekoľkými mesiacmi prijali dokument ustanovujúci základné postupnosti krokov aj s orientačným časovým harmonogramom jednotlivých etáp. Zriadili tiež akreditačnú radu, ktorá by mala zodpovedať za vytvorenie a zavedenie štandardov do vnútorného systému kvality školy. Presun zodpovednosti na vysoké školy hodnotí pozitívne. „Uvedomujeme si však nutnosť objektívneho posúdenia úrovne jednotlivých vysokých škôl a vytvorenie systému ohodnocovania škôl na základe dosiahnutej úrovne,“ povedal.
Hovorkyňa Univerzity Komenského v Bratislave Lenka Miller potvrdila, že oproti pôvodným štandardom došlo ku kvalitatívne presnejšie vypracovaným spôsobom hodnotenia vysokého školstva. „Univerzita pozitívne hodnotí najmä skutočnosť, že štandardy okrem odborných vzdelávacích a vedeckých požiadaviek venujú pozornosť aj morálnym štandardom a transparentnosti pedagogickej aj vedeckej práce,“ vyzdvihla.
Dôležitá je metodika hodnotenia
K štandardom sa bude môcť Žilinská univerzita v Žiline (UNIZA) kvalifikovane vyjadriť až po zverejnení Metodiky na vyhodnocovania štandardov. Ako ďalej priblížil prorektor pre vzdelávanie UNIZA Vladimír Konečný, univerzita však víta každé zvýšenie autonómie vysokých škôl, no zároveň očakáva aj zodpovedný prístup všetkých inštitúcii. Tiež príslušné vyvodenie dôsledkov a zodpovedností v prípade nečestného a nezodpovedného konania. Dodal, že na revízii Vnútorného systému zabezpečovania kvality univerzita pracuje. „Našim cieľom je mať zavedený systém zabezpečovania kvality v zmysle nových akreditačných štandardov, ktorého fungovanie je garanciou zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania orientovaného na študenta a na uplatnenie našich absolventov na trhu práce,“ uviedol.
Hovorkyňa Prešovskej univerzity v Prešove Alena Poláčková podotkla, že zverejnené štandardy sú „filozoficko-metodologickým“ dokumentom. Dôležitá tak podľa nej bude metodika hodnotenia, na ktorú bude univerzita aj reagovať.
Vysoké školy by mali zosúladiť svoje vnútorné predpisy s novými akreditačnými štandardami dva roky od dátumu ich účinnosti, teda od 1. septembra. Najneskôr do roku 2024 musia požiadať o prvú akreditáciu vnútorných systémov. Nové štandardy nahrádzajú kritéria Akreditačnej komisie, ktorá skončila v decembri 2019.