Reforma vzdelávania učiteľov, podporné opatrenia a inklúzia, ako aj efektívnejšie a spravodlivejšie prijímacie pohovory na stredné školy boli tri hlavné témy rokovania zástupcov Slovenskej komory učiteľov (SKU) s ministrom školstva Tomášom Druckerom (Hlas-SD).
Prítomní boli aj štátni tajomníci, generálni riaditelia sekcií a riaditeľky Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) a Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVaM).
„Slovenská komora učiteľov ďakuje ministrovi a ďalším zúčastneným za efektívny prístup, dodržiavanie dohôd a konštruktívny dialóg. Budeme napäto očakávať, ako sa naše rokovania pretavia do skutočných zmien v prospech škôl a školských zariadení, resp. pedagogických a odborných zamestnancov,“ uvádza SKU.
Nízka kvalita profesijného rozvoja
V súvislosti so vzdelávaním pedagógov považuje SKU situáciu za dlhodobo neudržateľnú. „Pretrváva nízka kvalita profesijného rozvoja, neexistuje kontrola tejto kvality, s blížiacim sa rokom 2026 sa zvyšuje zhon za príplatkami, sme svedkami slabej praktickej prípravy budúcich učiteľov, nejasného a formálneho aktualizačného vzdelávania, a iné,“ uvádza komora.
Školstvo nikdy nebolo prioritou žiadnej z Ficovej vlád, tabuľkové platy sa podľa Gažovičovej nezvýšili ani tento rok
Ministerstvo si podľa nej uvedomuje predmetné nedostatky a má snahu viaceré jej návrhy realizovať. Ide napríklad o podporu zamestnávania absolventov bakalárskeho štúdia a započítanie tohto času do pedagogickej praxe. SKU to oceňuje, poznamenáva ale, že žiadne opatrenie bez zvýšenia mzdového ohodnotenia pedagógov neudrží absolventov v školách dlho.
Výzva na zvýšenie kvality vysokoškolskej prípravy učiteľov
Apeluje tiež na zvýšenie kvality vysokoškolskej prípravy učiteľov, požaduje väčšie zameranie na prax aj doplnenie nových tém, ako je napríklad inklúzia.
„V oblasti vzdelávania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov navrhujeme, aby sa od septembra 2026 zrušil príplatok za profesijný rozvoj a systém vzdelávania sa zjednotil s ostatnými rezortmi – stanoví sa povinný rozsah vzdelávania (napr. 50-100 hodín za 5 rokov) a k tomu budú napojené vzdelávacie účty, kde na príslušný počet hodín vzdelávania bude mať učiteľ aj finančnú garanciu od štátu,“ uvádza ďalej SKU.
Zdôrazňuje ale, že nik by nemal platovo klesnúť, a teda je potrebné zvýšenie platov tak, aby „nikto o financie neprišiel a tí učitelia, ktorí medzičasom realizovali akreditované vzdelávania a plánujú ich uplatniť na príplatky od 2026, budú od povinnosti na 5 rokov oslobodení„.
Inklúzia je najkrehkejší článok reforiem
Pokiaľ ide o inklúziu a podporné opatrenia, je inklúzia podľa SKU najkrehkejší článok reforiem. Komora poznamenala, že je to pomerne mladá reforma, považuje ju za slabo pripravenú, živelnú a nekoncepčnú. Zdôraznila, že inklúziu a humanistický prístup vo vzdelávaní podporuje, no musia byť postavené na dátach a je potrebné zavádzať ich postupne a premyslene.
„Spustenie reformy podporných opatrení a poradenského systému zatiaľ funguje skôr na papieri. Nedošlo k žiadnemu väčšiemu posunu a vidíme, že opatrení je nedostatok a bez jasného kľúča,“ myslia si v SKU. Poradenský systém považujú za podfinancovaný, sú toho názoru, že je potrebná markantná debyrokratizácia i zlúčenie čiastkových procesov do jednotného systému podpory.
Kresťanskí demokrati stoja za učiteľmi, podporujú ich tichý protest za vyššie platy a lepšie pomery v školstve
„V praxi vzniká chaos, dieťa na konci dostane roztrieštenú podporu, ktorá sa navyše ešte predražuje,“ uvádza komora a navrhuje prepojenie a zjednodušenie systémov.
„Najvážnejší problém je nulová snaha ministerstva o implementáciu, kampaň a poradenstvo školám – školy si už zvykli, že píšu do SKU alebo Inklucentra,“ tvrdí SKU s tým, že systém nemôže takýmto spôsobom fungovať a rezortu školstva ponúka spolu s Inklukoalíciou svoje skúsenosti a advokáciu v tejto oblasti.
Prijímacie pohovory na stredné školy
Treťou témou, na ktorú komora pri stretnutí poukázala sú prijímacie pohovory na stredné školy. Opakovane apelovala na zjednodušenie procesu, zároveň označila za problematické ich živelné nastavenie, ktoré vníma ako dlhodobý problém.
„Štát platí každoročne za Testovanie 9, ale stále vlastne nevieme účelne využívať jeho výsledky. Hoci toto testovanie validne meria výstup žiaka zo ZŠ v matematike a slovenskom jazyku, väčšina stredných škôl ho nevyužíva na tento účel (resp. ho využíva len doplnkovo) a robí si súčasne opätovne, ani nie po 2 mesiacoch, testy z toho istého obsahu,“ uvádza SKU a apeluje na ministerstvo školstva, aby už neurčovalo profilové predmety na prijímacích skúškach.
Drucker predložil v Bruseli návrhy na podporu konkurencieschopnosti Európy vo vzdelávaní, zamerať sa chce aj na rozvoj vidieckych oblastí
Pohovory by si podľa nej mali nastaviť školy spolu so zriaďovateľmi na základe profilu absolventa, a kritériá postaviť na oblastiach, ktoré sú pre ňu kľúčové. Komora tiež apeluje na to, aby sa známky čoraz menej považovali za objektívne kritérium, keďže ide o vysoko subjektívne kritérium.
„Štát by mal zároveň stredným školám ponúknuť kvalitnú metodickú a supervíznu činnosť, ktorou by ich naučil a vzdelal pri validnej tvorbe a nastavení kritérií v prepojení na profil absolventa. Aktuálny systém je aj veľmi nespravodlivý pre žiakov cudzincov,“ dodáva SKU.