BRATISLAVA 8. augusta (WEBNOVINY) – Bez podpisu podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela sa nasledujúce štyri roky neudeje žiadna zmena v národnostnom školstve ani kultúre. Širšie právomoci zabezpečí vicepremiérovi kompetenčný zákon, o ktorom bude parlament rozhodovať v septembri. „Okrem koordinačných a gestorských právomocí bude nová funkcia spojená aj s reálnymi riadiacimi a rozhodovacími právomocami,“ hovorí Chmel.
Ak Národná rada SR schváli kompetenčný zákon, slovo podpredsedu vládu pre menšiny zaváži napríklad pri rozhodovaní o národnostných múzeách. „Vicepremiér by mal isté spolurozhodovacie právomoci pri vymenúvaní riaditeľov a pri schvaľovaní koncepcie týchto inštitúcií,“ vysvetlil Chmel. Na súhlas podpredsedu vlády pre menšiny si budú musieť v konečnom dôsledku počkať aj zmeny v národnostnom školstve. Na úrade vicepremiéra vzniknú odbory národnostnej kultúry a národnostného školstva, ktoré budú s príslušnými ministerstvami v úzkom kontakte. „Tie základné kompetencie, aj keď by sa vykonávali inde, sčasti ide predovšetkým o školskú agendu, tak bez spolurozhodovacích právomocí vicepremiéra sa nemôžu realizovať,“ dodal Chmel.
Chmelov predchodca vo funkcii a súčasný šéf školského parlamentného výboru Dušan Čaplovič víta väčšie angažovanie sa vicepremiéra pre ľudské práva a menšiny. „Koľkokrát mi aj mohli vyčítať niektoré veci v oblasti menšín, ale ja som na niektoré oblasti školstva alebo kultúry nemal dosah,“ povedal agentúre SITA Čaplovič. Od kompetenčného zákona očakáva, že práva vicepremiéra zadefinuje rovnako jasne ako aj povinnosti. „Pokiaľ to bude funkčné a dobré, tak sa budem len tešiť,“ hovorí Čaplovič. Považuje za rozhodujúce, aby mal nový vicepremiér rozhodovacie právomoci vo vzťahu k ľuďom, za ktorých nesie zodpovednosť, tiež vo vzťahu k financiám či grantovým projektom.
Ťažisko rómskej politiky preniesla nová vláda z úradu podpredsedu vlády pre menšiny na ministerstvo práce, rodiny a sociálnych vecí. Čaplovič zatiaľ tento krok nechce hodnotiť. Počká si na výsledky. Problematicky však vníma, že rómsku otázku budú riešiť dva úrady. „Najideálnejšie by bolo, keby sa celá problematika včlenila do ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny,“ hovorí Čaplovič. Podľa neho by to štátu umožnilo riešiť problémy rómskej menšiny komplexne, nielen zo sociálneho aspektu.
SITA
