Zriadenie národnostnej školy v Rakúsoch len prehĺbi segregáciu rómskych detí, PS apeluje na prijatie riadnych opatrení (video)

• aktualizované 17. júla, 18:20

Zriadenie národnostnej školy v Rakúsoch v okrese Kežmarok podľa poslankyne za hnutie Progresívne Slovensko (PS) Ingrid Kosovej prehĺbi segregáciu rómskych detí. Na tlačovej besede uviedla, že to považuje skôr za legitimizáciu segregácie a prostriedok na to, ako sa vyhnúť pokute od EÚ za porušovanie rasovej smernice. Uviedla tiež, že ministerstvo školstva túto školu vydáva za prostriedok desegregácie.

Nebezpečný experiment

„Ministrove slová sú v rozpore s memorandom iniciatívy, pod ktoré sa podpísalo aj jeho ministerstvo. De facto sa ním akceptuje vytváranie takzvaných národnostných škôl všade, kde je väčšinová populácia rómskeho pôvodu, čo umožní samospráve stavať školu v tesnej blízkosti osady. To je v súčasnosti zakázané,” vysvetľuje Kosová.

Podotkla však, že memorandum zároveň umožňuje zákaz obísť a deklaruje pri tom, že tento postup je v súlade s princípmi desegregácie. Tento „nebezpečný expriment“ podľa Kosovej právne neobstojí ani u Európskej komisie a bude mať negatívne dopady na rómske deti.

Reálne desegregačné opatrenia

Kosová vyzvala ministerstvo, aby namiesto skratiek, ktoré segregáciu prehĺbia, dôsledne implementovalo reálne desegregačné opatrenia, na ktoré má prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR aj eurofondov. Ide napríklad o integrovanie rómskych detí do zmiešaných kolektívov, s ktorým by s podľa Kosovej malo začať už v predškolskom veku.

„Je tiež nevyhnutné zavrieť problémové čisto rómske školy či spustiť takzvané autobusovanie detí. Pomôcť môže aj zavádzanie doučovaní, aby deti dokázali prekonať znevýhodnenie vyplývajúce z predchádzajúceho nedostatočného vzdelania. Je toho veľa, čo môže ministerstvo robiť,“ vraví poslankyňa.

Ekonomický a hodnotový dopad

Kosová zdôraznila, že mnohí chápu, aké dopady má segregácia na životy rómskych detí. Poukázala na to, že im segregácia znižuje šance na uplatnenie na trhu práce a vymanenie sa z chudoby. Uviedla, že šance rómskych detí narodených v chudobných rodinách vyštudovať vysokú školu sú menšie než jedno percento.

Zdôraznila, že na to dopláca celá spoločnosť, a to ako ekonomicky, tak aj hodnotovo. Kosová ocenila, že už predošlá vláda sa zaviazala k hľadaniu riešení segregácie na Slovensku. Aj minister Tomáš Drucker (Hlas-SD) deklaroval, že sa plánuje v tejto oblasti angažovať. Poslankyňa v tejto súvislosti vyjadrila prekvapenie nad tým, že rezort školstva prednedávnom avizoval zriadenie národnostnej školy v Rakúsoch.

Systémový krok

Rezort školstva sa voči Kosovej tvrdeniam dôrazne ohradil, označil ich za nezodpovedné a neúctivé voči národnostným menšinám na Slovensku. Ministerstvo upozornilo i na to, že vlani v decembri predstavilo komplexný projekt desegregácie, ktorý postupne napĺňa. Podpora vzniku tejto školy je podľa ministra systémovým krokom.

„V žiadnom prípade však nie je náhradou iných opatrení smerujúcich k desegregácii slovenského školstva, ktoré presadzujeme. Každý kto tvrdí opak, si jednoducho vymýšľa,” zdôraznil.

Vyučovanie rómskeho jazyka

Rezort školstva pripomenul, že v rámci projektu desegregácie bola zverejnená aj Metodická príručka desegregácie vo výchove a vzdelávaní, súčasťou je aj monitoring segregácie, príprava skríningu niektorých detí zaradených do špeciálnych škôl či národný projekt z európskych prostriedkov, ktorý chce podporiť desegregáciu vo vyše desiatke lokalít na Slovensku. Podľa Druckera si eliminácia desegregácie vyžaduje flexibilitu i spoluprácu so samosprávami.

„Dôvodom štátnej intervencie v Rakúsoch je, že v súčasnosti na Slovensku neexistuje ani jedna verejná základná škola s plnohodnotným vyučovaním rómskeho jazyka. To ukazuje, že ide o systematický problém, nie o individuálne zlyhania či rozhodnutia obcí,“ uvádza ministerstvo.

Pilotný projekt

Drucker skonštatoval, že sme v situácii, v ktorej chýbajú kapacity a nevznikajú školy, no keď nieto škôl, nevznikajú ani kapacity. V prípade školy v Rakúsoch ministerstvo upozorňuje, že ide o pilotný projekt, má sa kreovať postupne, s prísnymi nárokmi a priebežným overovaním výsledkov.

„Chceme predísť problémom, ktoré sú pri akomkoľvek pilotnom projekte možné. Do procesu plánujeme zapojiť široké spektrum aktérov, vrátane neziskových organizácií poskytujúcich podporu pre inovatívne školy,” vraví Drucker. Zdôraznil samozrejmosť zachovania práva na voľbu školy.

Ministerstvo zlyháva

Hnutie Slovensko je toho názoru, že ministerstvo školstva zlyháva pri odstraňovaní segregácie rómskych detí. Podľa hnutia zároveň ide o dlhodobý problém.

Ako informoval poslanec Peter Pollák ml. (hnutie Slovensko), Slovensko čelí od roku 2015 infringementu z Európskej únie (EÚ). Podľa poslanca to spôsobila dvojzmenná prevádzka, vzdelávanie vo výlučne rómskych triedach alebo školách či nesprávne zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych tried.

„Počas minulého volebného obdobia sme o tomto probléme diskutovali aj v rámci EÚ, ktorá zdôrazňovala potrebu prijatia opatrení, ktoré odstránia segregáciu vo vzdelávaní. V našom hnutí sme apelovali na ministrov školstva, ktorí to mali v kompetencii, aby konali a podávali sme im aj pomocnú ruku cez našich poslancov, ktorí sa problematike venujú dlhodobo. Žiaľ, ani jeden minister si túto domácu úlohu nesplnil,“ uviedol Pollák ml.

Neovládajú slovenský jazyk

Segregovaná škola v Rakúsoch po predefinovaní na tzv. národnostnú školu ostane podľa poslanca aj naďalej segregovaná.

„Nedostatočná znalosť slovenského jazyka je hlavným dôvodom na zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych základných škôl. Ministerstvo by teda malo viac pozornosti venovať tomu, aby sa rómske deti mali možnosť naučiť slovenský jazyk a zabezpečiť, aby deti štandardného intelektu, ba dokonca nadané deti nekončili v špeciálnych školách len pre jazyk,“ doplnil Pollák.