Štvrtina dospelých ľudí na Slovensku má čitateľskú gramotnosť na úrovni desaťročných detí. Ukázal to Výskum zručností dospelých z programu OECD pre medzinárodné hodnotenie kompetencií dospelých.
Na Slovensku sa v rokoch 2022 až 2023 realizoval druhý cyklus výskumu, na reprezentatívnej vzorke ľudí vo veku 16 až 65 rokov. Sledovaná bola úroveň čitateľskej gramotnosti, matematickej gramotnosti a adaptívneho riešenia problémov. Tohto cyklu sa zúčastnilo 31 štátov.
Ľudí na nízkych úrovniach pribudlo
Slovensko bolo zapojené aj do prvého merania v rokoch 2011 až 2017, konkrétne sa zapojilo v roku 2012. Výsledky ukazujú, že priemerná úroveň zručností u dospelých ľudí sa za desať rokov markantne zhoršila.
Národný projektový koordinátor Národného projektu Medzinárodné hodnotenie kľúčových kompetencií dospelých (PIAAC) Zuzana Wirtz uviedla, že 24 percent dospelých na Slovenku má nízku úroveň kognitívnych zručností. Podotkla ale, že štáty OECD mávajú tento podiel vyšší, a to na úrovni 26 percent.
Odborníci nerastú ako hríby v lese, školstvo potrebuje podľa KDH reformy – VIDEO
Zdôraznila, že za dekádu od predošlého merania skóre v čitateľskej gramotnosti na Slovensku pokleslo o 20 bodov a skóre v matematike o 15 bodov. „Zároveň sa ukázal aj nepriaznivý trend, že podiel ľudí na nízkych úrovniach sa zvýšil, kým podiel ľudí na vysokých úrovniach, kde dokážu pracovať s abstraktnými informáciami, neexplicitným významom, tak tu sa ten podiel znížil,“ priblížila Wirtz.
Dodala, že v čitateľskej gramotnosti máme na vyšších úrovniach len tri percentá ľudí, kým priemer OECD je 12 percent. V matematike je priemer OECD na úrovni 14 percent, kým na Slovensku sedem percent.
Alarmujúco malý rozdiel
Podobné skóre v matematickej gramotnosti ako Slováci mali Íri a Lotyši, v čitateľskej gramotnosti bolo dosiahnuté skóre porovnateľné s Rakúskom, Francúzskom i Chorvátskom. V prípade adaptívneho riešenia problémov zas boli slovenské výsledky podobné francúzskym, írskym a lotyšským.
„Zaujímavosťou je, že v rámci krajín V4 sme na Slovensku dosiahli významne horší výsledok ako Česi. Tí, skórovali významne lepšie,“ vraví Wirtz. Dodala ale, že Slovensko malo lepšie skóre ako v Maďarsku a Poľsku, tie sa v rebríčkoch umiestnili horšie.
Nízke skóre vykazovali ľudia v staršom veku, ale aj mladší, 25- až 34-roční. Wirtz označila za alarmujúci nízky rozdiel v skóre medzi týmito kategóriami. V čitateľskej gramotnosti išlo o rozdiel štyri body, kým v OECD bol tento medzigeneračný rozdiel v priemere 30 bodov.
Skóre pokleslo u všetkých vekových kategórií. Najväčší prepad bol ale zaznamenaný u ľudí najmladších a mladších. To bolo podľa Wirtz neočakávané.
Nízka pridaná hodnota vysokej školy
Z hľadiska vzdelania bol najvýraznejší prepad v kategórii ľudí s vysokoškolským vzdelaním, hoci za desať rokov pokleslo skóre u všetkých vzdelanostných kategórií, v porovnaní s priemerom OECD Slovensko dopadlo podstatne horšie. Za problematický označila Wirtz aj nízky rozdiel medzi ľuďmi s vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním. Išlo o 17 bodov v čitateľskej gramotnosti, kým v OECD to bolo v priemere 33 bodov.
Výsledky podľa Wirtz poukazujú na nízku pridanú hodnotu vysokoškolského vzdelania, očakávalo sa, že u mladších ľudí sa skóre zvýši na všetkých úrovniach vzdelania. V porovnaní medzi mužmi a ženami sa neukázali výraznejšie rozdiely, podobne ako v prvom cykle výskumu.
Na slovenských školách prevláda pasívne vyučovanie, Drucker zdôraznil potrebu kurikulárnej reformy - VIDEO
Riaditeľka odboru vzdelávania dospelých, sekcia stredných škôl a celoživotného vzdelávania MŠVVaM SR Ildikó Pathóová doplnila, že výskum skúmal i sociálne zázemia. Výsledky ukazujú, že na Slovensku je 18 percent pracovníkov prekvalifikovaných, kým štyri percentá ľudí sú nedostatočne kvalifikovaní na pozíciu, na ktorej pracujú. Priemer OECD je v tomto smere 23 a deväť percent.
„Na Slovensku je až 35 percent ľudí, ktorí potrebujú zlepšiť svoje zručnosti pri zaobchádzaní so zákazníkmi, klientmi, pacientmi alebo študentmi,“ uviedla Pathóová. Dodala, že 33 percent ľudí potrebuje zlepšiť svoje zručnosti pri práci s počítačom a 36 percent pracujúcich nie je prispôsobených svojmu zamestnaniu vzdelaním, lebo ich najvyššie získané vzdelanie nie je v oblasti, ktorá je pre danú prácu najdôležitejšia.