Na stole je novelizácia zákona o vysokých školách, ktorá by mala čoskoro smerovať na rokovanie vlády.
Zmeny by mohli vstúpiť do platnosti v prvých mesiacoch budúceho roka. Čo táto novela prinesie pre samotné vysoké školy, ale aj pre ich študentstvo ozrejmil v rozhovore pre agentúru SITA štátny tajomník ministerstva školstva Róbert Zsembera.
V rozhovore sa dozviete napríklad aj to, ako na pripravované zmeny reagujú vysoké školy. Štátny tajomník rezortu školstva tiež priblížil plánované zmeny v oblasti financovania vysokých škôl, či záverečných prác.
Drucker: Sieť stredných škôl čaká významná zmena, samosprávne kraje predložili 67 optimalizačných projektov (video)
Pán Zsembera, aké sú hlavné body pripravovanej novelizácie vysokoškolského zákona a aké sú jej ciele?
Cieľom novely zákona o vysokých školách je vyriešiť tie najzásadnejšie, nazvime to, sporné body alebo aj praktické problémy, s ktorými sme sa pri implementácii poslednej novely stretli v praxi. Konzultovali sme to samozrejme s tými, ktorých sa to najviac týka, s vysokými školami. Čo im spôsobuje problémy, a čo by chceli upraviť tak, aby sa to zjednodušilo.
Môžem vypichnúť pár príkladov. Jedným z nich je kreovanie správnej rady univerzít, kde časť bude po novom menovať minister a časť bude voliť akademický senát. Samozrejme z okruhu subjektov, ktoré sú oprávnené navrhovať. Následne si obe strany vyberú potrebný počet na uvoľnený počet miest v správnej rade a prebehnú všetky tie tortúry, ktoré sú s tým spojené, verejné vypočutie a následne potvrdenie, že dotyční budú vymenovaní.
Riešime aj odstránenie duplicít v schvaľovacích a rozhodovacích procesoch. Sú to niektoré predpisy, ktoré dnes zbytočne, alebo navyše, schvaľovali viaceré vnútorné orgány vysokých škôl. Toto chceme zjednotiť. Tým posilníme aj strategickú úlohu správnej rady, a naopak akademickú samosprávu zase v otázkach, ktoré sa týkajú konkrétne ich.
Môžeme sa baviť aj o obsadzovaní funkčných miest docentov a profesorov. Tam to chceme zásadne zjednodušiť, otvoriť priestor, aby nám zo zahraničia mohli prichádzať na tieto miesta renomovaní vedci, odborníci a nebudeme vyžadovať ani napísanie habilitačnej či inauguračnej práce, ani pedagogické pôsobenie.
Dokonca otvárame funkčné miesta tak, že sa na príslušný odbor môžu hlásiť aj ľudia, ktorí nemajú inauguráciu alebo habilitáciu, alebo ani PhD. v tom odbore, v ktorom by mali pôsobiť. Pretože dnes je už tá pestrosť, alebo tá paleta odborov taká široká, že napríklad možno aj na, myslím si, odbor sociálnej práce už potrebujete odborníkov z iných odborov, aby vám mohli zabezpečovať celý tento obeh.
Určite chceme riešiť, a riešime, aj otázku majetku. To znamená, chceme posilniť pôsobenie alebo funkciu rektora vo vzťahu ku krátkodobým nájmom a výpožičkám a podobne. Chceme zrušiť také nezmyselnosti, ako to, že jeden meter štvorcový na nápojový automat musela schvaľovať správna rada. To je absolútne neefektívne. No a ešte tam máme veľmi dôležitú vec pre študentov, o ktorej sa určite budeme baviť.
Je to možnosť cezhraničnej akreditácie študijných programov a aj hodnotenia jednotlivých vysokých škôl zahraničnými agentúrami, v ktorých portfóliu je zabezpečovanie kvality vzdelávania.
Aké konkrétne praktické dopady tejto novely môžeme očakávať, ktoré prinesie napríklad v oblasti akademickej samosprávy, internacionalizácie vysokých škôl, a podobne?
Napríklad je to možnosť k tým majetkom. Vysoké školy budú môcť, a to doteraz nemohli, napriamo svoj majetok predávať, alebo ho dávať iným verejným inštitúciám, kde patria samozrejme aj iné verejné vysoké školy, alebo Slovenská televízia a rozhlas. Takže všetky tieto možnosti budú mať aj smerom k VÚC, či k obciam.
Jedným z takých konkrétnych príkladov bolo, keď v Martine teraz pri výstavbe nemocnice pozemky patrili Univerzite Komenského a muselo sa ísť zdĺhavým vyvlastňovacím procesom, čo je naozaj veľmi dlhá tortúra. Takto sa to bude môcť urobiť napriamo medzi nemocnicou a vysokou školou, konkrétne Univerzitou Komenského.
Ako som spomínal, efektívnejšie riadenie vysokých škôl, to je práve odbúranie niektorých zložitých procesov. V rámci toho chceme riešiť aj podnikateľskú činnosť, aby tie nájmy nápojových automatov nemuseli riešiť správne rady, ale dalo sa to efektívnejšie z pozície rektora. Odstránenie potreby pedagogického pôsobenia a potreby mať habilitačné práce, o ktorých sme sa bavili.
V rámci zefektívnenia výberových procesov na obsadenie funkčných miest a vedúcich zamestnancov tam opäť boli veľmi dlhé tortúry k tomu, návrhov na členov výberových komisií. Toto zjednodušujeme, nebudeme čakať na rozhodnutie veľkých kolektívnych orgánov. Vedecká rada musela schváliť člena výberovej komisie. To bude v kompetencii rektora a dekanov.
No a, samozrejme, sú to tie pre mňa veľmi dôležité veci smerom k študentom, a to sú práve cezhraničné študijné programy, pretože tak sa opäť otvárame svetu. Umožňujeme, alebo zlepšujeme, atraktívnosť našich študijných programov a vysokých škôl tým, že sa budú môcť v súlade s európskymi štandardmi spolu akreditovať s inými vysokými školami v Európe.
Aké ďalšie zmeny ešte môžu najmä študenti očakávať v súvislosti s touto novelizáciou?
Táto novela ako taká, akoby som to nazval, pán minister má v regionálnom školstve dnes súbor opatrení, ktoré nazývame Nežnou revolúciou. V tomto ohľade je to veľmi podobné aj vo vzťahu k novele vysokoškolského zákona. Nejde o nejaké úplne dramatické zmeny, ktoré by teraz nabúrali celý systém, ale naozaj odstraňujeme tie veci, ktoré je potrebné opraviť.
Viac sa tými študentskými témami, ako záverečné práce, ako podpora doktorandského štúdia budeme zaoberať v ambicióznom novom zákone o vysokých školách. Tu naozaj z tohto najviac budú študenti ťažiť v prípade tých cezhraničných študijných programov, aj v rámci otvorenej internacionalizácie.
Napríklad rušíme v rámci politiky inklúzie, alebo teda zjednodušujeme, prijímacie konania a podobne. Takže budete môcť byť podmienečne prijatý na študijný program, aj keď nesplníte iné ako základné podmienky, napríklad ovládanie cudzieho jazyka. To znamená, opäť sa otvárame svetu a chceme byť atraktívni aj pre zahraničie.
Aké najprielomovejšie opatrenie podľa vás môžeme očakávať v tejto novele?
Ako som spomínal, najprielomovejšie… Ja by som skôr počkal na nové zákony vysokých škôl, majú riešiť zásadné otázky, majú zjednodušiť úplne procesy, aby boli efektívne, aby si verejné vysoké školy a všeobecné vysoké školy vedeli vo svojej pôsobnosti meniť a upravovať svoje veci.
Takže už viaceré som sa snažil vymenovať, ktoré sú pre mňa veľmi dôležité, najmä so ohľadom na študentov sú to práve tie dve veľké opatrenia. Ale vzťahuje sa to napríklad aj na obsadzovanie funkčných miest, pretože chceme, aby učili tí najlepší renomovaní, aj slovenskí, aj zahraniční, odborníci, a týmto sa ten priestor otvára.
Aké sú zatiaľ ohlasy na túto pripravovanú novelizáciu zo strany samotných vysokých škôl? Súhlasia s ňou, alebo našli sa tam nejaké veci, proti ktorým sú?
V zásade máme pozitívne ohlasy, najmä z oblasti vysokých škôl, alebo teda tých, ktorých sa to prioritne týka.
Samozrejme, dokončili sme medzirezortné pripomienkové konanie, za čo veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí podali nejakým spôsobom postrehy alebo nás upozornili na nejaké technické nedostatky, ale aj obsahové. Nám to samozrejme pomohlo – viac hláv, lepšie riešenia. Takže momentálne je vyhodnotená novela z hľadiska pripomienkového konania.
Názory sú rôzne, ale to asi vždy budú na každý nový materiál. Nikdy nenájdete úplne všeobecnú zhodu, že všetko je úplne luxusné a vyriešené so všetkým. My sme samozrejme teraz chceli pomôcť zefektívniť procesy na vysokých školách a myslíme si, že práve touto novelou to bude môcť byť úspešné.
A keď ste túto novelu pripravovali, tak ste diskutovali s vysokými školami, čiže automaticky teda môžeme počítať, že so zmenami budú súhlasiť?
Diskutovali sme aj s vysokými školami, s ich zástupcami, to znamená so zástupcami Slovenskej rektorskej konferencie, Študentskej rady vysokých škôl, taktiež boli zapojení aj študenti participatívne do týchto procesov a s radou vysokých škôl, s odborovým zväzom.
To znamená, že naozaj je to veľmi široká a pestrá pracovná skupina, ktorá nám pomáhala tvoriť túto novelu. Boli tam zástupcovia školského výboru, aj osobne pani predsedníčka školského výboru. Takže verím, že to nájde aj tú podporu v zbore, ktorý je určený na schvaľovanie zákona.
V akom vstave sú v súčasnosti pripravované zmeny, a kedy môžeme očakávať, že vstúpia do platnosti?
Ako som spomínal, ukončili sme medzirezortné pripomienkové konanie. Finalizujeme text na základe pripomienok, z ktorých sme mnohé prijali. V niektorých sme si museli názor vydiskutovať, náš ministerský vo vzťahu k tomu, kto ich predkladal. Následne bude začiatkom októbra predložený materiál na vládu.
A mali by nasledovať všetky tie procesy tak, aby sme ku koncu roka mali novelu zákona vo forme, akou by mala prejsť Národnou radou SR a poprípade ešte s nejakými jemnými úpravami schválenú, tak, aby bola účinná k 1. februáru 2025.
Naozaj máme ambíciu pokračovať, ale už vo forme nového zákona o vysokých školách, pretože za tie desiatky rokov a novelizácií je, podľa môjho názoru, už potrebné zadefinovať nanovo zákon o vysokých školách, ktorý bude okrem iného reflektovať aj tie, nazvem to pripomienky a aj také problémy, s ktorými sa dnešné vysoké školstvo na Slovensku, ale aj v stredoeurópskom a európskom priestore, musí vysporiadať.
Potrebujeme viac debyrokratizácie, jednoznačne, do toho zakomponovať. Potrebujeme, aby sme boli opäť viac otvorenejší pre zahraničných výskumníkov, mohli ich efektívnejšie prijímať. Aby sme na vysokých školách mali viac ľudí z praxe, ktorí budú študentom dávať najnovšie poznatky z praxe, nie len po tej teoretickej, ale aj po tej praktickej stránke. To všetko má byť otázkou nového zákona o vysokých školách.
Ministerstvu školstva sa úspešne darí prerozdeľovať finančné prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti. O aké konkrétne projekty ide?
Keď sme nastúpili na ministerstvo školstva, tak sme zdedili v rámci investičných projektov v oblasti vysokých škôl čerpanie na úrovni jednej veľkej nuly. To znamená, že bolo potrebné zefektívniť a nastaviť procesy tak, aby sme mohli okamžite začať s doručovaním financií na vysoké školy.
To je agenda, ktorú mám v pôsobnosti. Som veľmi rád a musím konštatovať, že za tých desať mesiacov sa nám už podarilo zaviazať a adresovať viac ako 150 miliónov eur na oblasti investícií. To znamená obnovu budov, rekonštrukcie, modernizácie. V tom balíku je asi najväčšia investícia do študentských domovov v hodnote viac ako 63 miliónov eur. Takže sa už celkom masovo opravujú internáty, modernizujú.
Vláda špecificky vyčlenila financie aj na takzvaný „Šturák“ v Mlynskej doline a na Univerzite Komenského. Oba tieto výškové bloky, ktoré sú ikonou študentského bývania na Slovensku, prejdú zásadnou zmenou a obnovou, aby boli na ďalšie roky k dispozícii moderné a atraktívne priestory. To ma veľmi teší.
V rámci programu plánu obnovy boli zadefinované výkonnostné zmluvy, podporili sme konzorciá vysokých škôl, pretože veríme, že vzájomná spolupráca vysokých škôl medzi sebou v tak malom priestore, ako je Slovenská republika môže byť vo výsledku prínosná aj pre študentov, aj pre uchádzačov. Ale vo výsledku aj pre hospodárstvo prostredníctvom inovácií, pretože to by malo byť hnacím motorom vysokých škôl, okrem vedy a vzdelávania.
Zaviedli sme v rámci štipendijnej schémy novinku pre nedostatkové odbory. To znamená, že sme identifikovali také študijné odbory, ktoré trh práce a spoločnosť mimoriadne potrebuje, či už je to všeobecné lekárstvo, strojárstvo, elektrotechniku, logopédiu a podobne, ktorých potrebujeme čo najrýchlejšie dostatok. Takýto študent môže dostať 16 500 eur za trojročné štúdium. Okrem toho pokračujeme v talentových politikách, to znamená okrem iného akoby motivácie, aby na našich slovenských vysokých školách zostávali mladí ľudia študovať.
Máme veľtrhy vzdelávania, určite vo verejnosti sú už známe, ale aj medzinárodné veľtrhy, kde sa naše vysoké školy vo veľkom zúčastňujú. A máme veľmi pozitívnu spätnú väzbu a dobré výsledky, že sa im darí nadväzovať spoluprácu. To vo výsledku bude prepojené aj na zlepšovanie a zatraktívňovanie aj v mobilitách študentov. Potrebujeme ich dostávať von za skúsenosťami, zručnosťami, ale potrebujeme, aby sa nám nakoniec vracali späť po štúdiu, aj v rámci neho, na Slovensko.
Máme audit internacionalizácie na vysokých školách, to znamená, v ktorých oblastiach internacionalizácie majú silné, a v ktorých slabé stránky, kde sú výzvy a príležitosti. A toto je prakticky všetko, o čo sa snažíme, aj v rámci financií z plánu obnovy a odolnosti, ale aj našich financií. Rovno poviem, že asi najviac som rád za to, že hneď po nástupe do vlády sa nám podarilo aj v súlade s programom vyhlásením vlády a koaličnou dohodou navýšiť o 120 miliónov eur financovanie vysokého školstva na Slovensku, ktoré bolo naozaj veľmi slabé.
A nehovorím, že dnes je to úplne ideálne, potrebujeme stále zlepšovať výkonnosť vysokých škôl, aj prostredníctvom zvyšovania financií. A bez mála k dnešnému dňu evidujeme, že sme celkovo v rámci investičných aktivít, aj zvyšovaním rozpočtu, dali do vysokého školstva za desať mesiacov viac ako štvrť miliardy eur.
Čo ministerstvo školstva plánuje do budúcnosti? Aké ďalšie opatrenia a zmeny môžeme očakávať?
Plánujeme zmenu metodiky financovania vysokých škôl. Tá by mala prejsť zásadnou revíziou, a teda by malo ísť o novú metodiku, ktorá sa v princípe opäť zjednoduší, bude taká prehľadnejšia. Sú tam niektoré koeficienty, ktoré teraz nebudem do detailov vysvetľovať, ale už zanikli s nánosom času.
To znamená, sú už také, ktoré úplne neodrážajú dnešnú dobu. Budeme sa viac sústrediť, a budeme akcentovať, kvalitu výstupov. To znamená, že už nebudeme finančne hodnotiť odborné výstupy na vysokých školách, ale čisto vedecké výstupy. Je to aj európsky, aj svetový trend.
Zároveň tým chceme pomôcť našim vedcom na vysokých školách. Nemám rád ten systém čiarkovania. To znamená počty publikácií, len robte, robte, čiarkujte a dostávate na to nejaké peniaze. Toto tomu má pomôcť, pretože chceme vedecké výstupy, nie len tie odborné. V metodike bude novinkou, že chceme posilniť financovanie tvorby učebníc, didaktických materiálov a podobne.
To znamená prepojiť naše vysoké školy aj v oblasti pedagogiky so strednými a základnými školami. Ale aj vysokoškolské učebnice, aby študenti mali k dispozícii vždy najnovšie študijné materiály. V rámci novely, alebo už v rámci, ako spomínam, ambície nového zákona o vysokých školách, prakticky máme ako keby rozhodnutú otázku záverečných prác. Určite pôjdeme tým smerom, že v takom stave, ako ich dnes poznáme, písanie záverečných prác už nebude, alebo teda skončí v takomto poňatí.
Dolaďujeme nejaké technikálie, ktoré nám umožňujú nastaviť nový systém, nový proces, a chceli by sme ísť systémom čo odbor, čo fakulta. Nech si vyberú konkrétne vysoké školy, konkrétne fakulty a odbory, ako má vyzerať záverečná práca ich študenta.
Napríklad niekde na technických odboroch možno zostane písanie nejakých textov, niekde sa pripojí napríklad na lekárskych, to možno bude chorobopis, ktorý bude musieť byť opísaný nejakým spôsobom. Čiže prejdeme zásadnou revíziou záverečných prác, aby to bolo opäť aj atraktívnejšie pre našich študentov a najmä zmysluplnejšie pre dnešnú dobu.
Máme tu umelú inteligenciu, ktorá významne zasiahla aj do procesu vzdelávania. Na vysokých školách sa s tým našťastie veľmi rýchlo vedeli vysporiadať formou prijatia predpisov, ktoré upravujú, ako postupovať a ako zapracovať výsledky umelej inteligencie, a tú pomôcku do záverečných prác, ale aj všeobecne nejakých ročníkových a priebežných výstupov.
Musíme sa venovať doktorandom, pretože potrebujeme viac zatraktívniť ich prijímanie a ich počet na vysokých školách, a to nám aj OECD celkom vytýka, že máme na vstupe málo doktorandov. S tým musíme pracovať, pretože v niektorých odboroch je to vážny problém.
Napríklad v zubnom lekárstve, musíme si povedať narovinu, že je asi atraktívnejšie byť už v praxi zubným lekárom, ako ísť, aj pri tom finančnom ohodnotení, na doktorandské štúdium. Neskôr na to budú nadväzovať aj problémy v zabezpečovaní akreditácii. Toto všetko musíme riešiť. Máme pred sebou významné eurofondové výzvy. To poviem rovno.
Čaká nás výzva týkajúca sa simulačných centier, to je inovácia zdravotníckych študijných programov. Chceme viac ako 50 miliónov eur investovať do podpory virtuálneho a simulovaného tréningu našich medikov a budúcich zdravotníckych zamestnancov.
Veľmi si uvedomujeme úroveň a potrebu podpory duševného zdravia aj na vysokých školách, tam pôjde tiež masívna investícia z eurofondov práve na podporné opatrenia, to znamená zvýšenie, či už počtu zamestnancov psychologických poradní, konkrétne aktivity, ktoré sú dôležité, aby ste svoje duševné zdravie nejakým spôsobom vedeli upevňovať.
Určite ste zaznamenali, že sa v Národnej rade SR rieši zákon o vzdelávaní dospelých. Toto je veľmi zásadná zmena, ktorá sa dotkne aj vysokých škôl.
Potrebujeme na to nadviazať tak, aby si vysokoškoláci v rámci štúdia mohli časť svojho štúdia, to znamená napríklad 180 kreditov, ktoré potrebujete na ukončenie, tak veľmi významnú časť z toho si budete môcť, ako keby dovzdelať a priniesť si kredity v rámci celoživotného vzdelávania. Do toho potrebujeme otvoriť systém, aby ste mohli svoje vzdelávanie nadobudnúť možno na inej fakulte, v inej vzdelávacej ustanovizni, ktorá má možnosť prideľovať kredity.
Krátkodobé terciárne štúdiá, iné programy chceme zaviesť, a to je dôležité práve pre prax, pre zamestnávateľov. A množstvo takýchto opatrení. Chceme zlepšovať podnikavosť mladých ľudí, prostredníctvom zakladania start-upov pri vysokých školách. To všetko je, na čom by sme chceli a radi pracovali ďalej.