Zastávajú lukratívne funkcie v europarlamente či v samospráve, môžu ale takto byť aj poslancami Národnej rady na 100 percent? Podľa odborníka najmä v prípade nasledujúcich politikov sa nedá sedieť naraz na dvoch stoličkách.
Podľa výsledkov predčasných parlamentných volieb sa do parlamentu prekrúžkovalo viacero takých kandidátov, ktorí zastávajú dôležité funkcie županov samosprávnych krajov, respektíve sú primátormi miest či starostami obcí. Dá sa ale skĺbiť práca v mestských a obecných zastupiteľstvách s prácou poslanca Národnej rady?
Becík hovorí o skvelej príležitosti
Viacero novozvolených poslancov Hlasu zastáva aj dôležité funkcie v samosprávnych krajoch. Branislav Becík pôsobí ako predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja, svojej funkcie sa ale vzdať neplánuje.
Viac o téme: Predčasné voľby na Slovensku 2023
Podľa vlastných slov skĺbenie funkcií predsedu kraja a poslanca parlamentu vidí ako skvelú príležitosť na pozitívne zmeny. „Posilní sa môj mandát nitrianskeho župana a budem môcť ľahšie presadzovať záujmy nášho kraja aj na štátnej úrovni,“ skonštatoval Becík.
Výsledky predčasných volieb na Slovensku 2023, zvolení poslanci a účasť (online)
Nitriansky župan sa domnieva, že ako poslanec NR SR bude mať zároveň dôkladnejší prehľad o tom, čo verejnosť potrebuje, keďže ako predseda kraja je v priamom kontakte s občanmi.
„Takže si neštudujem len štatistiky a nerozhodujem o veciach od stola, ale poznám situáciu medzi ľuďmi naozaj z prvej ruky. Takto fungujem ako predseda NSK, takto sa nám to osvedčilo a budem v tom naďalej pokračovať aj ako poslanec NR SR,“vyjadril sa.
Primátori z Hlasu a župan zo Smeru
Karol Janas (Hlas-SD) pôsobí ako primátor mesta Považská Bystrica, zároveň aj ako poslanec Trenčianskeho samosprávneho kraja. Ján Ferenčák (Hlas-SD) je primátorom Kežmarku, no aj v predošlom volebnom období pôsobil súbežne aj ako poslanec NR SR.
Podobne bol na tom aj jeho kolega Ján Blcháč (Hlas-SD), ktorý rovnako pôsobil za minulé volebné obdobie ako primátor Liptovského Mikuláša a zároveň aj ako poslanec.
Za stranu Smer-SD bol znovu zvolený do parlamentu predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška. Podobne bol opätovne zvolený aj Ján Podmanický, ktorý je tiež starostom obce Stará Bystrica (okres Čadca).
Do parlamentu sa prekrúžkovala aj bývalá primátorka a aktuálne poslankyňa mesta Humenné Jana Vaľová. Jej kolega František Petro (Smer-SD) je zas starostom obce Ploské.
Koziak: Deň má len 24 hodín
Odborníka sme sa pýtali, či môže byť problémom skĺbiť viacero funkcií naraz. „Deň má len 24 hodín pre každého jedného, či je to poslanec, župan alebo dôchodca,“ hovorí v úvode politológ Tomáš Koziak. Podľa jeho slov existujú funkcie, ktoré sú časovo náročnejšie a kde sa s dvadsaťštyrihodinovkou dá vysporiadať ťažšie. Sem patrí minimálne funkcia županov.
„Títo ľudia pokiaľ majú vykonávať svoju prácu dobre, tak by mali byť k dispozícii úradu 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Darmo sa budú vyhovárať na to, že máme aparát, ktorý to urobí za nich, ale jednoducho bez toho primátora alebo župana chod sídla nebude dobre zvládnutý,“ myslí si Koziak.
Podľa odborníka je v tomto smere najvýraznejším prípad predsedu KDH Milana Majerského, kde by mohol byť tento problém najvypuklejším.
„Milan Majerský je predsedom politickej strany, ktorá by sa rada dostala aj do vlády, z toho preto vyplývajú pre neho ďalšie povinnosti. Je predsedom strany, ktorá uspela vo voľbách, zároveň je prešovským županom, a pokiaľ KDH bude vládna strana, povinnosti pribudnú napríklad v podobe koaličných rád atď.,“ vysvetľuje Koziak.
Na druhej strane politológ vyzdvihol aj to, že je dobré, že sa v parlamente nachádzajú aj župani, ktorí disponujú znalosťami samosprávnej problematiky.
„Županmi sú predstavitelia samosprávnych krajov a oni najlepšie vedia, čo dané regióny potrebujú. Ich znalosti a skúsenosti z prvej línie sú nezastupiteľné v parlamente. Ide len o to, koľko funkcií človek na seba zoberie,“ doplnil Koziak.
Pre Drobu je prioritou kraj
Líderka kandidátky OĽaNO a zároveň predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová oznámila, že ostáva vo funkcii žilinskej županky a zvažuje, či si uplatní mandát poslankyne.
Podľa jej slov nebola splnená ani jedna z podmienok, aby z vedenia župy odišla – nezískala viac krúžkov ako Igor Matovič a OĽaNO nebude súčasťou vládnej koalície. Trnavský župan Jozef Viskupič (OĽaNO) sa vyjadrí k svojmu mandátu poslanca až po prevzatí osvedčenia o zvolení. Zatiaľ tak nepovedal, či bude pôsobiť v parlamente popri vedení samosprávneho kraja.
Medzi 11 poslancov zvolených do parlamentu za stranu SaS patrí aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.
Ako uviedol, kraj je pre neho prioritou, preto novozvolený poslanec ešte váha. Podotkol však, že postu predsedu kraja sa nevzdá. „Presne, ako som avizoval pred voľbami, určite ostávam riadiť BSK a k mandátu v NR SR sa vyjadrím po stretnutí s predsedom strany,“ povedal Droba.
Podotkol, že Bratislavský kraj je pre neho prioritou. „V tejto práci som sa úplne našiel, obyvatelia kraja to vidia a chcem dokončiť začaté projekty,“ skonštatoval.
Šimečka by mohol zostať aj v Bruseli
Do parlamentu sa prekrúžkovali aj dvaja europoslanci – Michal Wiezik a Michal Šimečka (obaja Progresívne Slovensko).
Predseda PS zastáva mimo toho aj lukratívnu funkciu podpredsedu Európskeho parlamentu. Podľa vyjadrení bývalej predsedníčky PS Ireny Bihariovej by sa ale Šimečka mal vzdať mandátu poslanca Európskeho parlamentu a nastúpiť ako poslanec do Národnej rady SR. V europarlamente by ho mal nahradiť exminister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál zo strany Demokrati.
Šimečka sa k tejto otázke ešte oficiálne nevyjadril, no naznačujú to aj jeho príspevky na sociálnej sieti. „Vyše pol milióna hlasov a 18% pre jasne liberálne, demokratické, proeurópske a zelené hnutie je historický výsledok. Dáva nám silný mandát, budeme ho využívať odhodlane a zodpovedne,“ napísal líder progresívcov. „Aj pokiaľ by PS skončilo nakoniec v opozícii, spravíme pre obranu demokracie, ľudských práv a civilizačného ukotvenia Slovenska všetko,“ doplnil ďalej Šimečka.
Podľa politológa Koziaka funkcia europoslanca a poslanca NR SR sa skĺbiť dá. Problém ale vidí pri Michalovi Šimečkovi, ktorý je podpredseda EP ale zároveň aj predsedom politickej strany, čo sú ďalšie funkcie navyše.
„V prípade politickej strany, ktorá má či už premiérske ambície, alebo ambíciu byť vládnou stranou, to môže byť problém. Pokiaľ sa PS stane vládnou stranou, v tom prípade by mal byť Šimečka na Slovensku a byť v absolútnom kontakte s tým, čo sa v krajine deje. Ak sa PS nestane vládnou stranou, tak pán Šimečka môže zostať v Bruseli a mohol by zvládať funkciu predsedu strany aj radového poslanca,“ hovorí Koziak.
Ak sa PS vládnou stranou nestane, odborník nepokladá za nevyhnutné, aby sa Šimečka svojich funkcií v európskom parlamente vzdal. „Ak to ale napriek tomu urobí, je to do určitej miery prejav úcty k voličom a politickej kultúry, a že chce vykonávať svoju funkciu naplno,“ uzavrel Koziak.
