Ako u detí vypestovať dobrú imunitu? Veľa z nich je neustále chorých, zmeniť to môžu len rodičia - ROZHOVOR

„Rodič má v rukách všetky tromfy, aby zabezpečil čo najlepší zdravotný stav svojho dieťaťa,“ hovorí doktor Alojz Bomba, odborník na mikrobióm.

Vedeli ste, že vývoj imunity vášho dieťaťa sa začína už v prvých hodinách po narodení? Niektoré rozhodnutia, ktoré urobíme pri pôrode alebo v prvých mesiacoch života, môžu zásadne ovplyvniť nielen zdravie dieťaťa, ale aj jeho odolnosť voči ochoreniam či poruchám imunitného systému v dospelosti.

Mikrobióm, tento fascinujúci a komplexný systém mikroorganizmov, je neoddeliteľnou súčasťou regulácie imunity, metabolizmu a celkového fungovania organizmu.

• Je normálne, že vaše dieťa chodí zo škôlky každý týždeň s novou chorobou? 
• Ako vplýva prirodzený pôrod oproti cisárskemu rezu na imunitu? 
• Aký význam má dojčenie či kvalita stravy, keď dieťa začne jesť tuhú potravu? 

Odborník na mikrobióm a imunitu s takmer 50-ročnými skúsenosťami vysvetľuje, že podporiť zdravie a imunitu detí nie je len o šťastí alebo genetike, ale o vedomých rozhodnutiach, ktoré môžu rodičia robiť už od prvých chvíľ života svojich detí.

Ako sa buduje imunita detí už od pôrodu a aký význam má pri tom mikrobióm? 

Vývoj imunity, ale zároveň aj mikrobiómu, začína ihneď prvým dňom života. Mikrobióm je totiž priamo prepojený s imunitným systémom. Mikrobióm je známy tým, že sa podieľa na regulácii takmer všetkých fyziologických funkcií nášho organizmu. Čiže nielen imunity, ale aj metabolizmu, trávenia, črevnej motility, funkcie črevnej bariéry, centrálneho nervového systému či cirkadiánneho rytmu.

Ovplyvňuje spôsob pôrodu zdravie a odolnosť dieťaťa?

Štúdie ukázali, že spôsob pôrodu veľmi významne vplýva na vývoj imunity a mikrobiómu. Počas prirodzeného pôrodu dieťa prechádza pôrodnými cestami, čím prichádza do kontaktu s mikroorganizmami matky. Tento proces umožňuje kolonizáciu tráviaceho traktu dieťaťa prospešnými baktériami. 

Rodiť na Slovensku alebo v zahraničí? Skúsenosti žien hovoria jasne, rozdiel je v prístupe

Naopak, cisársky rez narúša tento prirodzený proces, čo môže viesť k určitým nedostatkom vo vývoji mikrobiómu a imunity. Výskumy naznačujú, že deti narodené cisárskym rezom môžu byť náchylnejšie na zdravotné problémy v neskoršom veku. Samozrejme, ak je cisársky rez medicínsky nevyhnutný, je to oprávnený spôsob pôrodu, ale vždy, keď je to možné, by sa mal preferovať prirodzený pôrod.

Akú úlohu vo vývoji imunity zohráva dojčenie?

Materské mlieko obsahuje všetko, čo dieťa v prvých dňoch, týždňoch a mesiacoch života potrebuje, teda mikroorganizmy, prospešné baktérie, ktoré kolonizujú tráviaci trakt dieťaťa ihneď od narodenia.

Zároveň obsahuje aj tzv. mliečne oligosacharidy. Mliečne oligosacharidy, keď to zjednodušíme, tak to je niečo ako krmivo pre tie prospešné baktérie.

Materské mlieko navyše obsahuje ďalšie dôležité zložky ako antimikrobiálne peptidy a proteíny (napríklad laktoferín), sekrečné imunoglobulíny A, tryptofán, faktory vrodenej imunity a lipidy.

Je dôležitá aj dĺžka dojčenia?

Dojčenie by malo trvať minimálne jeden rok, ak je to možné. Materské mlieko je optimálnym zdrojom živín pre dieťa – obsahuje všetky živiny a potrebné látky pre podporu jeho zdravia v správnom pomere a zastúpení.

Skrátenie doby dojčenia môže mať vplyv na vývoj mikrobiómu a imunity. Správny vývoj mikrobiómu a imunity dieťaťa začína už od pôrodu a pokračuje prostredníctvom dojčenia. Tieto faktory majú zásadný vplyv na zdravie a odolnosť dieťaťa počas celého jeho života.

Čo môžu rodičia robiť, keď je dieťa staršie, napríklad v prvých rokoch života, aby podporili jeho imunitu?

• Strava

Správny vývoj imunity sa začína už od narodenia, pokračuje v dojčenskom veku, obdobím batoľaťa (1 – 3 roky), predškolským (3 – 6 rokov) a školským obdobím (6 – 12 rokov) a vyvíja sa až do obdobia adolescencie (13 – 18 rokov). Počas dojčenského veku zohráva zásadnú úlohu dojčenie, ktoré dieťaťu poskytuje živiny a ochranné látky dôležité pre imunitu.

Črevo, centrum imunity: Príčinu chronických ochorení hľadajte v pokazenom mikrobióme (rozhovor)

Keď dieťa začne prijímať tuhú stravu, je kľúčové dbať na jej kvalitu. Strava by mala byť bohatá na vitamíny, zeleninu, ovocie a fermentované potraviny, ako sú jogurty s obsahom probiotických baktérií a kefír.

• Spánok

Okrem stravy je veľmi dôležitý spánok. Malé deti vo veku 1 – 2 rokov potrebujú 11 – 14 hodín spánku denne, vo veku 2 – 3 rokov 10 – 13 hodín a vo veku 6 rokov okolo 9 – 12 hodín. Spánok zabezpečuje regeneráciu organizmu a podporuje správny vývoj imunity.

• Hygiena

Hygiena hrá v ranom veku tiež významnú úlohu, pretože imunitný systém ešte nie je úplne zrelý. Je dôležité, aby bola v tomto období dodržiavaná dôsledná hygiena a dieťa nebolo vystavované znečistenému vonkajšiemu prostrediu.

Toto prichádza až po tých troch rokoch, keď dieťa začne chodiť do škôlky, prichádza do kontaktu s novými mikroorganizmami, čo je prirodzená a potrebná súčasť vývoja imunity. 

• Pohyb

Od šiestich rokov do obdobia adolescencie by sa deti mali denne pohybovať aspoň 60 minút, ideálne na čerstvom vzduchu. Vhodné sú rôzne pohybové aktivity ako sú beh, skákanie alebo plávanie.

Okrem pozitívneho vplyvu na imunitu, pohyb stimuluje aj ďalšie fyziologické funkcie nášho organizmu, napríklad metabolizmus, činnosť srdcovo-cievneho systému, svalov a znižuje aj mieru stresu, pred ktorým je potrebné detí chrániť, podobne ako pred znečisteným prostredím vnútri (fajčenie) alebo vonkajším prostredím (znečistené ovzdušie).

Je treba zdôrazniť, že imunitný systém chráni organizmus pred škodlivými mikroorganizmami a toxickými látkami, ale niektoré podnety môžu spôsobovať jeho nesprávne reakcie, čo môže vyústiť do alergických reakcií alebo vzniku autoimunitných chorôb. 

Akú úlohu zohráva strava pri podpore imunitného systému detí? Mali by rodičia zvažovať probiotiká, prebiotiká alebo iné doplnky?

Ohľadne podpory zdravia, vývoja i funkčnosti imunitného systému môžeme hovoriť o rôznych doplnkoch či liekoch, no zásadný vplyv na zdravie má naša strava. Ako už dávno povedal Hippokrates: „Nech je jedlo vaším liekom a liek vaším jedlom.“ Tento výrok potvrdzujú aj súčasné výskumy.

Strava, je najlacnejší a každodenný spôsob budovania svojho mikrobiómu a svojej imunity, pretože my každý deň konzumujeme stravu a takto postupne každým jedlom ovplyvňujeme svoj organizmus.

Aké sú zásady správneho stravovania u detí?

• Vláknina

Základom by malo byť dostatočné množstvo ovocia, zeleniny a vlákniny. Vláknina podporuje správny vývoj a funkčnosť črevného mikrobiómu a imunity, slúži ako potrava pre prospešné baktérie.

• Fermentované potraviny

Produkty ako kyslá kapusta, bryndza, kimchi, kefír či probiotický jogurt obsahujú prospešné mikroorganizmy, ktoré sú kľúčové pre zdravý mikrobióm, ktorý podporuje správny vývoj a funkčnosť imunitného systému.

• Vitamíny a minerály

Dôležité sú vitamíny C, D a A, ako aj minerály ako zinok, selén, meď, železo či horčík. Tieto látky podporujú imunitu.

Zdravé tuky

Omega-3 polynenasýtené mastné kyseliny, ktoré sa nachádzajú v rybách, sú mimoriadne prospešné pre imunitný systém a podporujú aj funkčnosť črevnej mikrobioty.

Tromfy v rukách v starostlivosti o mikrobióm a imunitu detí majú rodičia. Je preto mimoriadne dôležité, aby rodičia vytvárali vhodné podmienky pre optimálny vývoj imunitného systému v ranom veku detí a rešpektovali zásady správnej výživy, dostatku spánku a pohybu, a vyhýbali sa spracovaným potravinám, ktoré obsahujú veľké množstvo chemických prísad, konzervantov, farbív a jednoduchých cukrov. Tieto látky majú negatívny vplyv na mikrobióm, imunitu a zdravie dieťaťa.

Ovplyvňuje životné prostredie (mesto vs. vidiek, sterilita domácnosti) imunitu detí? Je vhodné vystaviť deti prirodzeným „nečistotám“? 

Mali by sme dbať na to, aby sme chodili s deťmi čo najviac do prírody. Tu sa však vynára ďalší faktor rovnice, ktorý súvisí s modernou dobou a treba sa zamyslieť aj nad kvalitou vonkajšieho prostredia. Ukazuje sa, že životné prostredie zohráva významnú úlohu vo vývoji imunitného systému, čo je obzvlášť dôležité u detí. Znečistené ovzdušie, či už v mestách alebo na vidieku, môže negatívne ovplyvniť imunitný systém detí. 

Ako odlíšiť chrípku od prechladnutia? Hygienici upozorňujú na riziká a vyzývajú ľudí k očkovaniu

Znečistenie pochádza predovšetkým z priemyselných emisií, spaľovania rôznych látok, výfukových plynov automobilov či chemických procesov, ktoré produkujú škodlivé látky ako oxidy dusíka, ozón alebo drobné prachové častice.

Keďže detský imunitný systém je krehkejší ako imunitný systém dospelých, deti sú viac zaťažené toxínmi z prostredia. Ideálne sú preto regióny s čistým vzduchom. V Európe sú to Švédsko, Nórsko a Írsko. Slovensko spolu s Litvou a Českom patria v rámci Európy ku krajinám s najviac znečisteným vzduchom.  

Je normálne, že malé deti sú často choré, najmä po nástupe do škôlky?

Áno, je bežné, že deti po nástupe do škôlky ochorejú častejšie. Je to prirodzené, pretože prichádzajú do kontaktu s novými vírusmi a baktériami. Aj keď je to dieťa dobre živené, má správny režim spánku, všetko je v poriadku, ale keď príde do kolektívu detí, tak ochorie. S tým treba rátať. Týmto procesom si postupne budujú svoju získanú imunitu. (Máme dve časti imunity – vrodenú – tú, s ktorou sa narodíme a získanú – tú si budujeme počas života a najintenzívnejšie v prvých rokoch života.)

Pokiaľ sú to samozrejme choroby, ktoré neohrozujú život dieťa, týmto spôsobom sa vyvíja získaná imunita a vďaka nim sa zastabilizuje. Keď imunita dieťaťa prekoná vírus, zapamätá si ho a v budúcnosti naň bude vedieť reagovať. Čiže tie bežné choroby, prechladnutia, prípadne zápaly horných dýchacích ciest, či už bakteriálneho alebo vírusového pôvodu, tak s tými sa deti jednoducho musia stretnúť. 

Kedy by mali rodičia vyhľadať odborníka?

Pri bežnom nachladnutí s mierne zvýšenou teplotou, nádchou alebo kašľom postačí domáce ošetrenie a podpora imunity – dostatok tekutín, vitamín C, vitamín D a B a probiotiká.

Rodičia by mali spozornieť a vyhľadať lekára, ak má dieťa vysokú horúčku nad 38 °C, ktorá trvá niekoľko dní, ak dieťa nereaguje na liečbu, má kolapsový stav alebo febrilné kŕče. Vyhľadať lekára by mali aj v prípade, že sa u dieťaťa infekcia opakuje veľmi často a stáva sa chronickou – prípadne dieťa zle reaguje na liečbu. Imunoalergologické vyšetrenie ukáže, či dieťa potrebuje podpornú liečbu imunitného systému.

Vyhľadať lekára je potrebné aj v prípadoch, ak dieťa pociťuje výraznú bolesť hlavy s pocitom na vracanie, má stuhnutú šiju a k tomu sa začnú objavovať na koži aj nezvyčajné vyrážky, má výraznú bolesť hrdla a nemôže prehĺtať, výraznú bolesť uší, sťažené dýchanie, je dehydratované, má výraznú bolesť bruška, krv v stolici, pálenie pri močení, ak je malátne, spavé, alebo naopak, výrazne predráždené a pozorujeme u neho zmenu správania aj pri poklese teploty.

U detí do troch rokov treba vyhľadať lekára aj v prípade, ak sa u nich objaví vodnatá hnačka viac ako trikrát denne, alebo ak vzniknú ďalšie komplikácie, ako sú bolesti uší či výrazná únava. 

Ako si rodičia môžu vybrať správne probiotiká?

Výber probiotík môže byť pre rodičov náročný, pretože na trhu existuje množstvo rôznych prípravkov. Kľúčovým pravidlom je vedieť, že účinok probiotík je kmeňovo špecifický – závisí od konkrétnych bakteriálnych kmeňov v prípravku. Rodičia by si preto mali probiotiká vyberať podľa účinku probiotických mikroorganizmov, ktoré obsahujú, napríklad na podporu imunity, trávenia alebo na užívanie počas antibiotickej liečby.

Probiotikum môže obsahovať jeden bakteriálny kmeň alebo kombináciu viacerých kmeňov. Od ich vlastností závisí, aké sú ich účinky. Budem to ilustrovať na troch probiotických kmeňoch, ktoré boli dôkladne preštudované vo výskume a sú vhodné pre deti: 

Na základe uvedených príkladov, podľa presného názvu kmeňa a jeho označenia, sa môžu rodičia ľahšie zorientovať pri výbere probiotík pre svoje deti. Dôležité je vždy zistiť, ktoré konkrétne kmene probiotických mikroorganizmov uvedený probiotický prípravok obsahuje. Názov kmeňa doplnený o označenie písmenami a číslom by mal byť uvedený v popise prípravku na obale a príbalovom letáku. Podľa údajov o účinkoch uvedeného kmeňa, ktoré je možné vyhľadať, to uľahčí rodičom vybrať vhodné probiotikum, ktoré najlepšie zodpovedá potrebám dieťaťa.

Kedy sú potrebné antibiotiká?

Antibiotiká sú účinné iba pri bakteriálnych infekciách, nie pri vírusových. Pred ich nasadením by mal lekár urobiť test CRP, ktorý ukáže, či ide o bakteriálnu infekciu. Ak antibiotiká nie sú potrebné, ich zbytočné užívanie môže zaťažiť organizmus a narušiť črevný mikrobióm dieťaťa, a preto je dôležité riadiť sa odporúčaniami lekára a nežiadať antibiotiká pri každom ochorení. Samozrejme, ak sa bakteriálna infekcia potvrdí a aplikácia antibiotík je nevyhnutná, ich podanie je opodstatnené.

Je pravda, že na Slovensku sa antibiotiká používajú častejšie, než je potrebné?

Na Slovensku je spotreba antibiotík pomerne vysoká a možno predpokladať, že sa niekedy používajú zbytočne. Ak sa predpisujú aj v prípadoch, keď to nie je nutné, môže to viesť k vzniku antibiotickej rezistencie. Táto situácia nastáva, keď baktérie prestanú reagovať na liečbu antibiotikami, čo komplikuje liečbu závážných infekcií.

Časté ochorenia u detí sú súčasťou prirodzeného procesu budovania imunity. Je dôležité si uvedomiť, že detský organizmus si imunitu musí postupne vybudovať prostredníctvom „stretnutí“ s infekciami. Tento proces je nevyhnutný, aby sa imunita vyvíjala správne a bola schopná účinne reagovať.

Rodičia by mali pediatrom dôverovať pri rozhodovaní, či sú antibiotiká potrebné. Antibiotiká by sa mali používať cielene. Lekár zvolí úzkospektrálne alebo širokospektrálne antibiotiká v závislosti od toho, o aké ochorenie ide a je dôležité, aby sa antibiotiká podávali po celú dobu, na akú boli lekárom predpísané.

Vzhľadom na nežiadúce účinky antibiotík na črevnú mikrobiotu, je vhodné súbežne s nimi podávať aj probiotiká podporujúce črevnú mikrobiotu a aplikovať ich 2 – 3 hodiny po užití antibiotík. V podávaní probiotík je žiadúce pokračovať ešte 3 – 4 týždne po ukončení liečby.