Spojené štáty hlásili podľa Our world in data k 23. júnu celkovú zaočkovanosť proti ochoreniu COVID-19 na úrovni 53,21 percenta, zatiaľ čo Slovensko malo v tom čase zaočkovaných len 36,23 percent obyvateľov.
Američania sú teda oproti Slovensku, napriek komplikovanejšej logistike súvisiacej s tým, že tam žije takmer 330 miliónov obyvateľov, na tom výrazne lepšie. Podarilo sa im dokonca plne zaočkovať 80 percent Američanov nad 60 rokov. Ako to dokázali?
Zhruba každý tretí nezaočkovaný či nezaregistrovaný senior by sa o očkovaní proti COVID-19 chcel poradiť
Medzi jednotlivými štátmi sú síce rozdiely v ochote nechať sa zaočkovať, no napriek tomu sú mnohí odborníci prekvapení tým, ako táto liberálna krajina, ktorá má rozlohu viac ako 9,8 miliónov kilometrov štvorcových, dosiahla také skvelé a rýchle výsledky.
Na základe rozhovoru so slovenským veľvyslancom v USA Radovanom Javorčíkom, ktorý aktuálne žije vo Washington D.C., sa dá povedať, že Američania nerobia veci inak ako slovenské úrady, ale zrejme ich robia lepšie a rýchlejšie.
Deň nezávislosti
Obyvatelia Spojených štátov rozhodne patria k tým, ktorí môžu slobodne vyjadrovať svoj názor takmer kdekoľvek a akokoľvek sa im zapáči, pokiaľ je to v medziach zákona. Takmer každý má preto vlastný pohľad na očkovanie proti COVID-19.
Hlásenia z vakcinačných centier o zaočkovaných sa do NCZI nedostávajú včas, niekedy sú dokonca chybné
Pri takom širokom názorovom spektre však zákonite musí byť pomerné množstvo ľudí proti očkovaniu. Štatistiky zaočkovanosti proti koronavírusovej infekcii sú napriek tomu veľmi dobré, aj keď Javorčík vysvetľuje, že sa na to treba pozerať z nadhľadu.
„Keď sa pozriem na Spojené štáty ako celok, tak cieľ, ktorý si prezident Biden dal, zaočkovať 60 percent obyvateľstva do 4. júla, teda do Dňa nezávislosti, dosiahnutý nebude,“ uviedol pre portál vZdravotníctve.sk.
Je však tiež pravda, že 68 percent obyvateľstva bude mať aspoň jednu dávku, čo je výborný výsledok. Zároveň treba povedať, že veľmi dlho to vyzeralo tak, že garnitúra relatívne stále čerstvého amerického prezidenta Joea Bidena bude schopná tento cieľ splniť.
Distribúcia a osveta
Javorčík vidí dva dôvody, prečo sa tak nestalo. Jedným je veľkosť krajiny, a teda fakt, že tí ľudia, ktorí sa zaočkovať chceli, už tak urobili a teraz treba pracne hľadať ďalších a presviedčať ich. S tým súvisí aj druhý dôvod, a to je informačná kampaň, ktorá už nezaberá.
„Čo sa Američanom darilo v prvopočiatku brilantne, keď si zoberieme, že denne boli schopní podať tri milióny vakcín, tak to bol bezprecedentný spôsob distribúcie vakcín, prípravy masových očkovacích centier a osveta,“ uvádza Javorčík.
Na Slovensku potvrdili ďalšie prípady delta variantu koronavírusu, osoby boli nezaočkované
Kľúčová bola hlavne komunikácia, reklamu na očkovanie stále vidno na každom rohu. Pomohlo aj rozdelenie obyvateľov do skupín podľa veku, a tiež v rámci pracovného zaradenia. Podobný systém v začiatkoch očkovania fungoval aj na Slovenku, ale s jedným veľkým rozdielom.
„Nedochádzalo k excesom, že by niektoré osoby alebo osobnosti alebo profesijné skupiny sa dožadovali niečoho viac,“ vysvetľuje veľvyslanec. Mnohých až prekvapilo, akí ústretoví ľudia boli a že sa snažili dodržiavať pravidlá.
Na Slovensku za najväčší prešľap možno považovať očkovanie tenistky Dominiky Cibulkovej s manželom v čase, kedy na to nemali nárok.
Očkovacie kampane
Veľký rozdiel medzi USA a Slovenskom v súvislosti s očkovaním vidno aj v tom, že Američania mali veľmi skoro výhody v prípade, že boli zaočkovaní. Mohli sa stretávať s inými zaočkovanými, navštevovať podujatia a reštaurácie, skrátka žiť viac ako pred pandémiou.
Štát rokuje o financovaní lieku proti COVID-19. Žilka: Možno nebudeme mať svoju vakcínu, ale môžeme mať vlastný liek
Toto však podľa Javorčíka presvedčilo iba jednu časť obyvateľstva, ktorú predstavovalo približne 60 percent ľudí. Najviac ich zaujali takzvané sociálne semafóry, ktoré veľvyslanec hodnotí ako veľmi dobre zvolenú taktiku.
„Predstavovali rozdiel v prístupe k sociálnemu životu u tých, čo sú vakcinovaní a u tých, ktorí nie sú vakcinovaní,“ uvádza Javorčík. Rozdiely sa týkali napríklad prístupu do fitness centier, ale aj nosenia rúšok vo verejných priestoroch.
Seniorov je na Slovensku zaočkovaných najviac. Stále je to však príliš málo na to, aby ich neohrozila tretia vlna pandémie
V americkej spoločnosti následne fungovala aj samoselekcia na rodinnej úrovni. Vzhľadom na to, kto mal povinnosť nosiť rúško, každý hneď vedel, či bol úplne zaočkovaný alebo prekonal ochorenie, a podľa toho sa k nemu ľudia správali, a to aj tí najbližší.
Počas sviatkov Slováci ukázali, že takýto zodpovedný prístup im je cudzí. Analytici spätne hodnotia oslavy Vianoc a nového roka ako ten dôvod, pre ktorých sa v januári začali kriticky plniť slovenské nemocnice.
Kríza
Aj v USA však v rámci tempa očkovania proti COVID-19 prichádza kríza. Javorčík to demonštruje štatistikou, ktorá hovorí, že vo vekovej kategórii nad 40 rokov si je už len 50 percent obyvateľov istých, že sa chce dať zaočkovať.
Od júla vás proti koronavírusu zaočkujú aj v ambulancii, objednať sa dá telefonicky aj e-mailom
U mladých ľudí vo veku 18 až 24 rokov je miera záujmu ešte nižšia. Tu však opäť narážame na rozdiel v riešení problému v Spojených štátoch a u nás, nakoľko americké úrady sa rozhodli veľmi trefne motivovať práve tam, kde je záujem o očkovanie najnižší.
„Napríklad študenti k očkovaniu dostanú istý finančný obnos, nie veľký, ktorý môžu využiť na zaplatenie časti svojho štúdia, ale aj iným spôsobom,“ vysvetľuje Javorčík. Úrady sa teda pri odmeňovaní orientujú podľa cieľových skupín.
Slovensko platí za nájdenie jedného pozitívneho na COVID-19 aj desaťtisíce eur, vo februári to bolo "len" niekoľko stoviek
Na Slovensku zatiaľ neexistuje žiaden spôsob, ktorým by boli zaočkovaní ľudia zvýhodňovaní okrem možnosti cestovania do zahraničia bez dodržiavania karantény či neustáleho testovania na prítomnosť vírusu SARS-CoV-2.
Boj s hoaxmi
Okrem výhod sa Američania zamerali aj na opakovanie, ktoré je „matkou múdrosti“. Pozitíva očkovania, negatíva neočkovania sa, nebezpečenstvo pre blízkych ľudí – to všetko je neustále zdôrazňované. Osobitnou kategóriou je rozsiahly boj proti hoaxom.
„Práve v tých skupinách, ktoré sú najmenej pozitívne naladené na vakcináciu, opätovne musí prichádzať k opakovaniu toho, že vakcína nie je nanočip, že to nie je experimentálne testovanie, že to nie je výmysel farma-priemyslu,“ dodáva veľvyslanec.
Generické lieky môžu byť prospešné nie len pre pacientov, ale aj celý zdravotnícky systém
Doslova sa tak vracajú na začiatok cyklu vakcinácie. Avšak, ako Javorčík podotkol, ako úspešní v USA ďalej budú, to sa ešte uvidí. Najväčší problém v dosiahnutí stanoveného levelu zaočkovanosti okrem antivaxerov a konšpirátorov totiž predstavujú sociálne slabší obyvatelia.
„Sociálne slabšie skupiny, ktoré predstavujú Afroameričania, Latinoameričania, pôvodní Indiáni alebo Aziati, sú problémom od začiatku,“ vysvetľuje Javorčík s tým, že veľkú úlohu v tomto smere zohráva aj jazyková bariéra.
Sociálne slabší
Aj z tohto dôvodu mali niektoré skupiny ľudí spočiatku problémy s registráciou na očkovanie. K tomu sa pridal ekonomický faktor, nakoľko v USA sa ľudia takisto registrovali cez elektronický formulár. Nie všetky rodiny však mali dostatok prístrojov na zahlásenie celej rodiny.
Variant Delta na nás číha z oboch strán. Takto nás štát pripravuje na tretiu vlnu pandémie
„Keď máte rodinu, ktorá je trochu väčšia a máte len jeden alebo dva mobilné telefóny a ste odkázaný na dáta, tak nemáte šancu sa tak rýchlo zaregistrovať ako v bohatších rodinách,“ uvádza slovenský veľvyslanec.
Súvisí s tým aj veľký level nedôvery, ktorí títo ľudia vzhľadom na krivdy z minulosti voči vláde Spojených štátov majú. „Toto je veľký problém a ťažko sa s ním Američanom vyrovnáva,“ dopĺňa Javorčík.
Ministerstvo spustilo očkovanie proti COVID-19 v ambulanciách, dostupné nebude vo všetkých
Najúčinnejšou zbraňou v tomto čiastkovom boji proti koronavírusu sú v zámorí praktickí lekári, ktorí pracujú práve v týchto komunitách a komunity im dôverujú. Na Slovensku sa očkovanie v ambulanciách začne 1. júla.
