Mnoho seniorov ostáva v zimných mesiacoch zavretých vo vnútri a dôvodom zďaleka nie je iba chladné počasie. Nie bez dôvodu sa boja pádov a zranenia, ale pohybovou pasivitou sa fyzické aj duševné zdravie ešte viac zhoršujú.
S pribúdajúcimi rokmi je čoraz náročnejšie zostať aktívny. Zároveň je to však nesmierne dôležité. Aspoň krátka prechádzka by mala byť dennou rutinou, pretože má mnoho blahodarných účinkov. Stačí odstrániť prekážky, ktoré sa vo vyššom veku doslova aj v prenesenom zmysle slova pletú seniorom pod nohy.
„V geriatrickom veku sú časté poruchy rovnováhy a chôdze. Vekom sa chôdza prirodzene mení, spomaľuje, skracuje sa dĺžka kroku, a to aj vplyvom zhoršeného zraku či oslabeného svalstva,“ vysvetlila rehabilitačná lekárka MUDr. Zuzana Hromjaková zo Senior Agapé Park.
Výsledkom zhoršenej rovnováhy, oslabeného svalstva či zhoršeného zraku bývajú pády – a to zďaleka nielen na prechádzke. „Pády sú časté pri vstávaní z postele, pri chôdzi po schodoch, v kúpeľni na mokrej podlahe, ale aj pri snahe o rýchle načiahnutie sa za nejakou vecou. Medzi faktory vplývajúce na vyššie riziko pádov patria prekonané neurologické ochorenia, psychiatrické ochorenia, nežiaduce účinky niektorých liekov či ochorenia pohybového aparátu,“ spresnila odborníčka z Agapé Senior Park.
Okrem závažných dôsledkov (zlomenina stehennej kosti, stavca, dlhodobá bolesť) čelia seniori po páde strachu z pohybu, preto ho obmedzujú na minimum. Podľa dostupných údajov až 35 % žien a 23 % mužov vo veku nad 80 rokov vôbec nevychádza zo svojho bytu!
Ako chodiť bezpečne
Hýbať sa a chodiť je však prospešnejšie ako zostať zavretý vnútri! „Správne zvolená pohybová aktivita je zásadná pri udržaní dobrej fyzickej kondície a mentálneho zdravia. Pozitívne vplýva na posilnenie imunitného systému, prevenciu osteoporózy, znižuje lipidy, zabraňuje oslabeniu svalstva, zlepšuje sociálne kontakty, sebavedomie a istotu seniora. Pri udržiavaní motorických a kognitívnych funkcií sa zároveň znižuje pravdepodobnosť pádov,“ vyratúva MUDr. Zuzana Hromjaková.
Ako teda seniora povzbudiť, aby vyšiel von a trochu sa prešiel, aj keď prší alebo mrzne? Aké opatrenia môže urobiť sám, aby bol pri chôdzi v bezpečí?
Rehabilitačná lekárka zo zariadenia pre seniorov odporúča pevnú obuv bez opätkov a šnúrok a v interiéroch podlahu bez nestabilných kobercov a prahov. Dôležité je aj dobré osvetlenie a držadlá do kúpeľne a WC. „Pri chôdzi alebo cvičení odporúčam vyhýbať sa prudkým a švihovým pohybom. Vhodné nie sú ani silové cvičenia so zadržiavaním dychu a izometrické cvičenia. Naopak, výborná je chôdza, ale napríklad aj bicyklovanie na rotopede, ktoré má priaznivý účinok na osteoartrózu bedrových kĺbov,“ dáva dobré rady rehabilitačná lekárka.
Pri „jazde“ na rotopede odporúča kontrolovať pulzovú frekvenciu. Ideálna sa dá vypočítať ľahko, od čísla 220 treba odrátať vek. Pre sedemdesiatnikov je tak správna frekvencia pulzov pri cvičení v rozmedzí 112 – 136 pulzov za minútu. Pre osemdesiatnikov 105 až 128 úderov srdca za minútu.
„V niektorých prípadoch môže zlepšenie hybnosti zhoršiť prejavy iného ochorenia. Je preto vždy namieste poradiť sa so svojím lekárom, ktorá pohybová aktivita je pre vás najvhodnejšia,“ odporúča MUDr. Z. Hromjaková.
7 potravinových intolerancií, o ktorých mnohí z nás netušia, trpíte nimi aj vy?
S čím treba rátať
Kým nulová telesná aktivita je pre seniorov škodlivá, správne dávkované cvičenie významne znižuje počet hospitalizácií pacientov s kardiálnym zlyhaním.
„Pacienti s Parkinsonovým syndrómom by mali mať cvičenie ako súčasť rutinnej aktivity. Reedukácia chôdze, aktívne vzpriamovanie pri chôdzi, dlhšie kroky, nácvik rovnováhy či cvičenie končatín so zameraním na udržanie rozsahu hybnosti sú kľúčové,“ dodala lekárka. „Treba však brať do úvahy primeranosť aktivity v súvislosti so zdravotným stavom. Pacienti s dekompenzovanými ochoreniami by nemali cvičiť vôbec, prípadne len pod lekárskym dohľadom.“
Chôdza pre všetkých
Čo však môžu robiť všetci bez rozdielu, to je chodiť. Chôdza je telu prirodzená aktivita. Podporuje imunitný systém a do istej miery je aj prevenciou takzvaných zimných smútkov či depresie.
Ideálne v spoločnosti iných ľudí, lebo viacerým sa lepšie kráča, ale čo je ešte dôležitejšie, socializácia je tiež súčasťou dobrej staroby a predchádza mnohým fyziologickým a duševným chorobám. Samozrejme, s vhodnou obuvou a vhodnými pomôckami na udržanie rovnováhy.
Po spoločnej prechádzke „chutia“ spoločenské hry ešte lepšie. A tí vitálnejší a odvážnejší nech si z času na čas aj zatancujú. Veď parádnu dávku endorfínov môžu dostať aj bez prudkých pohybov a pokusov o akrobatické kúsky.
Sedieť sám doma, lebo je to bezpečné, je smutné a neprináša to ani zdravie, ani duševnú pohodu. Naopak, spoločné aktivity zamerané na rozhýbanie tela a potechu ducha sú v zime ešte žiaducejšie než v lete. Nedostatok denného svetla a slnka si totiž vyberá svoju daň na ľuďoch každého veku. Kto sa tomu nepostaví čelom a aktívne, ten len ťažko v dobrej nálade a primeranej sile privíta jar.
