Lekár pri príležitosti Svetového dňa obezity: Obmedzením transmastných kyselín by sme dokázali predísť 1 200 úmrtiam

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Obezita
Foto: ilustračné, Thinkstock.
Tento článok pre vás načítala AI.

Slovensko je krajinou, kde má obezita vysoký podiel na úmrtiach súvisiacich so stravou. Dosiahnutím relatívne malých zmien v stravovaní obyvateľstva by sa pritom dalo každoročne zabrániť tisíckam úmrtí. Pri príležitosti dnešného Svetového dňa obezity na to upozorňuje lekár internista, profesor Jozef Novotný z Fakultnej nemocnice Agel Skalica.

Obmedzením transmastných kyselín a ďalším monitorovaním by sa dalo predísť až 1 200 úmrtiam ročne. Znížením príjmu sodíka, ktorý je dostupný najmä vo forme kuchynskej soli, by sa dalo predísť ďalším 1 600 úmrtiam. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča štátom zaviesť dotáciu na ovocie a zeleninu vo výške 10 – 30 percent na prevenciu chronických ochorení.

Obmedzenie sladených nápojov

Desaťpercentná dotácia na ovocie a zeleninu by mohla mať u nás dopad na 460 preventabilných úmrtí. „Pridanie už len jednej porcie ovocia denne do jedálnička znižuje riziko vzniku srdcovocievnych ochorení o osem percent,“ poukazuje Novotný.

Pozitívne výsledky by prinieslo aj obmedzenie sladených nápojov. Zavedenie 30 percentnej dane zo sladených nápojov by mohlo znamenať oddialenie alebo zabránenie až 500 úmrtiam.

„Okrem zachránených životov by tieto postupy mohli každoročne priniesť úsporu v zdravotníctve približne 40 miliónov eur. Dodatočné vylepšenia stravovania, ako napríklad priblíženie sa k stredomorskej strave, by mohli priniesť až 200 miliónov eur ročne v oblasti zdravotnej starostlivosti v súvislosti s kardiovaskulárnymi ochoreniami a zmierniť tlak na rastúci rozpočet na zdravotnú starostlivosť,“ poukázal Novotný.

Čo sú transmastné kyseliny?

Celkové úspory by pritom boli pravdepodobne ešte vyššie, pretože kvalitnejšia strava zabráni aj množstvu iných chorôb, ako je obezita, cukrovka a rakovina. Transmastné kyseliny sú nenasýtené tuky, ktoré sa nachádzajú v mäse, napríklad hovädzom a jahňacom, a ktoré sa priemyselne vyrábajú v čiastočne hydrogenovaných rastlinných olejoch.

Potravinársky priemysel podporoval používanie takýchto rastlinných olejov a bránil sa ich regulácii z dôvodu ich nízkej ceny, dlhej skladovateľnosti a odolnosti voči opakovanému zahrievaniu. „Transmastné kyseliny však okrem iného zvyšujú riziko kardiovaskulárnych ochorení, neplodnosti, Alzheimerovej choroby a rakoviny a ich pravidelnou konzumáciou vedú k zvyšovaniu čísla na váhe – k obezite,“ poukazuje lekár.

Odporúčania WHO

V roku 2003 Dánsko prakticky zakázalo používanie transmastných kyselín v krajine. Zatiaľčo Európska únia bola najprv proti zákazu pre obavy z obmedzenia voľného pohybu tovaru, neskôr nariadenie schválila a propagovala postup Dánska ako plán pre iné krajiny.

„V súčasnosti WHO odporúča úplné odstránenie priemyselných trans-tukov zo stravy. Práve obsah transmastných kyselín v potravinách, po ktorých je na Slovensku vysoký dopyt, môže mať súvis s rozmachom obezity na Slovensku,“ poukazuje profesor Novotný.

Keby sa celosvetovo znížil príjem sodíka o 30 percent, teda o 3,15 gramu na deň, dokázali by sme oddialiť až 40 miliónov úmrtí do roku 2040. Takéto zníženie už dosiahli svojimi intervenciami krajiny ako Fínsko, Japonsko a Turecko. „Na Slovensku by sme týmto opatrením mohli predísť nielen obezite, ale aj ďalším kardiovaskulárnym ochoreniam, ako napríklad vysokému tlaku,“ doplnil Novotný.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Jozef Novotný
Firmy a inštitúcie Fakultná nemocnica Agel SkalicaWHO Svetová zdravotnícka organizácia