Mor má podľa historikov v európskych dejinách výnimočné postavenie. Chorobami podľa nich ľudia trpeli už od čias, keď sa z pôvodných pravekých zberačov a lovcov stali roľníci. Spolužitie so zvieratami totiž spôsobilo prenos patogénov.
Od hovädzieho dobytka mohli ľudia dostať tuberkulózu, kiahne či osýpky, od ošípaných a hydiny zas chrípku a od koní nádchu. Mačky, psy, kačky, myši a krysy môžu na ľudí preniesť napríklad baktérie salmonely a voda znečistená ich výkalmi môže byť zamorená cholerou, týfusom, hepatitídou, čiernym kašľom a záškrtom.
„Evolúcia spôsobila, že kým lovecké družiny dokázali týmto chorobám vďaka malej koncentrácii ľudí v rámci jednej družiny alebo kmeňa odolávať, usadení poľnohospodári žijúci v trvalo osídlených sídlach v každodennom kontakte s hospodárskymi zvieratami, sa im už vyhnúť nedokázali. Tak sa už v raných societach objavujú epidémie, ktoré spôsobujú, že časť spoločnosti vďaka nim získala imunitu, no zároveň obchodnými kontaktmi či vojenskými ťaženiami boli zárodky prenášané do iných nedotknutých oblastí,“ uviedla Diana Duchoňová z Historického ústavu SAV.
Magnetom pre patogény boli mestá
Magnetom pre všetky patogény boli pritom podľa nej najmä mestá, ktoré boli až do 19. storočia pre život mimoriadne nezdravé. Tým, že obyvateľstvo miest neustále potrebovalo doplňovať svoje počty prisťahovaním sa z vidieka, prichádzali do miest noví ľudia bez nadobudnutej imunity a náchylní na ochorenia.
Podľa slov Duchoňovej, citujúcej britského historika Roya Portera, sa z obyvateľstva miest, ktoré dokázalo prežiť nájazdy rôznych epidémií, stávala „imunologická elita“.
Chorobe pomohla zlá hygiena
Výnimočné postavenie v dejinách Európy si vzhľadom na svoj dosah a katastrofický dopad na vtedajšiu spoločnosť získal mor.
„Pôvodcom tejto choroby je bacil Yersiniapestis, ktorý žije v tráviacom trakte svojho hostiteľa, krysej blche, a tá na nosičovi nákazy, samotnej kryse ako takej. Krysy boli dlhodobo súčasťou ľudských domácností – v mestách, ktoré boli postihované viac ako vidiek, boli veľmi nízke hygienické pomery. Odpadky sa povaľovali voľne na uliciach, splašky sa vylievali na nespevné zablatené cesty a v úzkych dvoroch domov boli chlievy. Studne boli často vedľa septiku, remeselníci zase prispievali odpadom zo svojej pracovnej činnosti a také mäsiarske jatky uprostred mesta boli vítaným zhromaždiskom všetkých krýs z okolia,“ ozrejmil Michal Duchoň z Archívu mesta Bratislavy.
Krysy behali aj po spiacich ľuďoch
Bežne sa zároveň podľa neho stávalo, že krysy behali po izbách, alebo aj po spiacich ľuďoch, ktorí, keďže posteľ bola v stredoveku luxusom, spávali zvyčajne na matracoch na zemi.
„Vši a blchy boli síce nevítanou, ale bežnou súčasťou každodennosti šľachtica, mešťana alebo sedliaka. Priebeh ochorenia a najmä rýchlosť šírenia a zomierania prekvapila aj samotných súčasníkov. Jeden kronikár napísal: ‚Ľudia ráno vstávali tešiac sa zdraviu a večer ich už odvážali na márach.‘ To zatriaslo aj stredovekým človekom, ktorý bol inak na všadeprítomnú smrť pripravený,“ usúdil Duchoň.
Morové epidémie zmenili podľa historikov celkovú mentalitu ľudstva, vniesli do nej koncept strachu z neočakávanej a neustále prítomnej smrti, pred ktorou nie je možný únik. V súvislosti s aktuálnou pandémiou koronavírusu je preto podľa nich nesmierne dôležité pripomínať si tieto historické súvislosti.
Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa Slovenskej akadémie vied Monika Hucáková.
