Takmer 442-tisíc Slovákov bolo podľa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) k 11. máju zaočkovaných vakcínou Vaxzevria, ktorú vyvinula spoločnosť AstraZeneca v spolupráci s Oxfordskou univerzitou.
„V máji sme AstraZenecou zaočkovali prvou dávkou len 33-tisíc ľudí z podaných 175-tisíc prvých dávok,“ uviedli matematici projektu Dáta bez pátosu s tým, že to predstavuje len 19 percent dávok.
Tretia vlna pandémie COVID-19: Prečo sa jej nedá zabrániť? Český expert vysvetľuje, ako to funguje
Celkovo druhú dávku dostalo zatiaľ iba 43 406 ľudí. Ministerstvo zdravotníctva SR v stredu oznámilo, že všetci, ktorí ešte len majú dostať druhú dávku vakcíny od AstraZeneca, ju aj dostanú. No tí, ktorí mali v najbližších dňoch dostať prvú, miesto nej dostanú inú.
Mali by byť zaočkovaní vakcínou od konzorcia Pfizer a BioNTech. Dôvodov, pre ktoré sa rezort rozhodol pozastaviť očkovanie britskou očkovacou látkou, je podľa vyjadrení na sociálnej sieti viacero.
Smrť aj počet
„Pozastavenie očkovania prvou dávkou vakcíny od AstraZeneca súviselo aj s úmrtím 47-ročnej ženy, ktoré sa stále prešetruje, ale hlavným dôvodom bolo, že máme aktuálne málo vakcín od tejto spoločnosti,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva.
Veková hranica pre Pfizer a Modernu sa opäť znížila, vakcínou zaočkujú už aj 35-ročných
Do konca mája by na Slovensko malo byť spolu dovezených takmer dva milióny vakcín od Pfizer/BioNTech, pričom tých od AstraZeneca/Oxfordská univerzita bude „iba“ niečo cez 600-tisíc, informovala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.
S vakcínou Vaxzevria naďalej v očkovacej schéme počítajú, no či bude záujem o očkovanie touto látkou, je otázne. Od prvého júna chce dať ministerstvo možnosť voľného výberu vakcíny „vrátane neregistrovaných vakcín“.
Konečne aj Sputnik V
Vakcína od AstraZeneca nie je u ľudí príliš populárna voľba, čo dokazujú viaceré prieskumy medzi Slovákmi. Preto zrejme záujem o túto očkovaciu látku bude pomerne nízky.
Neregistrovaný Sputnik dostane na Slovensku už čoskoro zelenú, zodpovedným bude štát
Dôležitá je však vo vyjadrení rezortu iná informácia. Ministerstvo počíta s tým, že začiatkom júna už bude k dispozícii aj ruský Sputnik V. Práve ten je Európskou liekovou agentúrou (EMA) stále neregistrovanou vakcínou.
Táto informácia je v súlade s tým, čo na tlačovej konferencii hovoril minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO). Začiatok očkovania vakcínou Sputnik V avizoval aj bývalý premiér Igor Matovič (OĽaNO) na sociálnej sieti.
Matovič avizuje začatie očkovania ruskou vakcínou Sputnik V na Slovensku už v najbližších dňoch
„Po výborných výsledkoch testov v certifikovanom OMCL laboratóriu v Maďarsku a po trojmesačných všemožných obštrukciách všemocných sa schyľuje v najbližších dňoch k začiatku očkovania Sputnikom V aj na Slovensku,“ uviedol 10. mája.
Očkovanie v ambulanciách
Ďalšou novou informáciou je, že od júna sa do očkovacieho procesu zapoja aj ambulancie, teda všeobecní lekári pre dospelých. Ministerstvo tento krok dlhodobo pripravovalo. Otázkou však stále zostáva, akou vakcínou sa bude v ambulanciách očkovať.
Vzhľadom na možnosti skladovania jednotlivých vakcín sa ako najvhodnejšie javia vakcíny Sputnik V, Johnson & Johnson, ktorej je však veľmi málo a najmä spomínaná AstraZeneca. Tieto vakcíny totiž stačí držať v bežnej chladničke.
Ministerstvo chce proti COVID-19 očkovať v ambulanciách praktických lekárov. Akou vakcínou a ktoré ročníky?
mRNA vakcíny, aké reprezentujú Pfizer/BioNTech a Moderna, však musia byť skladované pri omnoho nižších teplotách. Minister Lengvarský už potvrdil, že vakcínu Comirnaty praktickí lekári k dispozícii mať nebudú.
AstraZeneca
Je však AstraZeneca skutočne nebezpečnou vakcínou? Podľa informácií Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) bolo k piatku 7. mája pri vakcíne Vaxzevria zo 423 022 podaných dávok nahlásených 2 213 nežiaducich účinkov, z toho 125 závažných a jedno úmrtie.
Je to porovnateľné číslo s tým, koľko nežiaducich účinkov bolo hlásených pri vakcíne Comirnaty. Z celkovo 642 514 podaných dávok ŠÚKL eviduje 1 718 hlásení, z toho 104 závažných a rovnako jedno úmrtie.
Z piatich dovezených vakcín sa používajú len tri. Kedy začneme očkovať americkou Johnson & Johnson?
V súvislosti s vymenovanými najčastejšími závažnými nežiaducimi účinkami sa pri oboch vakcínach spomína aj trombóza a flebotrombóza. A práve trombóza mozgových žilových sínusov bola stanovená ako príčina smrti u 47-ročnej ženy.
Nežiaduce účinky
Táto príčina úmrtia, stanovená pitvou, patrí „medzi možné zriedkavé nežiaduce účinky danej vakcíny“, ako uviedol ŠÚKL vo svojom stanovisku. Pripomenul tiež, že výskyt a intenzita nežiaducich reakcií závisia od celkového zdravotného stavu daného človeka.
Závisia tiež „od veku, všeobecne sú nežiaduce reakcie po očkovaní u ľudí vo vyššom veku menej časté a menej intenzívne, od iných súbežne užívaných liekov, imunitnej odpovede, ale v niektorých prípadoch aj od psychického nastavenia človeka“.
Vakcíny sa na Slovensku nateraz kombinovať nebudú, niektoré krajiny už k tomu pristúpili
Na výskyt kardiovaskulárnych a hemostatických príhod po očkovaní vakcínou AstraZeneca/Oxfordská univerzita sa podrobnejšie pozreli aj dánski vedci. V minulom týždni publikovali štúdiu robenú na 148 792 Dánoch a 132 472 Nóroch.
Porovnali očkovaných ľudí s bežnou populáciou, aby zistili, či je riziko vzniku arteriálnych príhod, venózného tromboembolizmu, trombocytopénie (stav, keď je v krvi nedostatok krvných doštičiek, čo býva príčinou zvýšeného krvácania), porúch zrážania krvi a krvácania po očkovaní vyššie.
Veľká štúdia
„V očkovanej skupine bolo pozorovaných 59 venóznych tromboembolických príhod v porovnaní s 30 očakávanými na základe miery výskytu v bežnej populácii, čo zodpovedá štandardizovanému pomeru chorobnosti,“ uvádzajú autori.
Svetová zdravotnícka organizácia začína testovať "nové" lieky na COVID-19. Sú dostupné všade na svete
Pozorovali ale vyššiu než očakávanú mieru práve pri trombóze mozgových žíl. Napriek tomu sa zhodli, že výsledky boli v značnej miere upokojujúce, zrejme aj preto, že v skupine očkovaných bolo zaznamenaných 15 úmrtí v porovnaní so 44 očakávanými.
„Absolútne riziká venóznych tromboembolických príhod boli malé a nálezy by sa mali interpretovať na základe preukázaných priaznivých účinkov vakcíny, kontextu danej krajiny a obmedzení zovšeobecniteľnosti nálezov štúdie,“ doplnili na konci.
Napriek pozitívnym výsledkom štúdie Dáni už od polovice apríla svojich obyvateľov vakcínou AstraZeneca neočkujú.
