Svetová zdravotnícka organizácia začína testovať "nové" lieky na COVID-19. Sú dostupné všade na svete

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Remdesivir covid 19 liek výroba
Účinnosť antivirotík proti ochoreniu COVID-19 sa v predchádzajúcich štúdiách WHO nepreukázala. Foto: ilustračné, Getty Images

Presne 11. marca minulého roka prehlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) mimoriadnu udalosť verejného zdravia v súvislosti s ochorením COVID-19 za pandémiu. Odvtedy svet stihol vyvinúť niekoľko účinných vakcín.

Odborníci sa zhodujú, že aj keď sú očkovacie látky vynikajúcim víťazstvom ľudstva, na liečbu sa nemyslelo a ak aj áno, tak len v súvislosti s antivirotikami, ktoré sú však stále nedostatkový tovar.

Po 14 mesiacoch sa WHO chystá otestovať trojicu už existujúcich liekov, ktoré by mali pomôcť liečiť hospitalizovaných pacientov s diagnózou COVID-19. Zameriavať sa budú konkrétne na imunitnú odpoveď organizmu.

Klinická štúdia s názvom „Solidarita“ bude testovať tri lieky tlmiace zápal, čo je prístup, ktorý sa už ukázal sľubným u ľudí infikovaných vírusom SARS-CoV-2 s ťažkým priebehom ochorenia.

Tri lieky

Všetky tri lieky boli starostlivo vybrané na základe výsledkov z menších klinických štúdií a ich dostupnosti. Podobnú štúdiu už WHO riešila vlani v marci, vtedy sa však zamerali iba na spomínané antivírusové lieky.

Do októbra 2020 bolo do procesu zapojených viac ako 11-tisíc účastníkov hospitalizovaných s COVID-19 v 30 krajinách sveta. Avšak, žiadny zo štyroch liekov, ktoré testovali, svoju účinnosť nepreukázal.

Remdesivir, interferón, liek proti malárii hydroxychlorochín a kombinácia liekov proti HIV nazývaných lopinavir a ritonavir – žiaden z nich nezachránil životy, ani neskrátil pobyt v nemocnici.

Príliš neskoro

„Žiadne z antivirotík nepreukázalo silné účinky u hospitalizovaných pacientov. Zhodli sme sa, že boli podávané príliš neskoro. Čas, kedy môžu byť antivírusové lieky účinné, je krátko po pozitívnom teste,“ uvádza John-Arne Røttingen.

Røttingen, výskumný riaditeľ nórskeho inštitútu verejného zdravia a predseda medzinárodného riadiaceho výboru štúdie Solidarity, dúfa, že ak sa zamerajú na potlačenie imunitných reakcií organizmu, môžu ľuďom pomôcť.

Vlastné imunitné reakcie môžu totiž spôsobiť telu ujmu a poškodiť zdravé tkanivo v snahe zabiť infikované bunky. Jednou z účinných látok, ktorá už takýmto reakciám úspešne dokázala zabrániť, je dexometazón.

Štandardné postupy

Ide o syntetický steroid, ktorého účinky na hospitalizovaných pacientov s COVID-19 skúmali už minulý rok vo Veľkej Británii. Podľa dostupných dát znižoval úmrtia u ľudí, ktorí museli byť napojení na úmelú pľúcnu ventiláciu (UPV).

Ďalšia štúdia odhalila, že lieky, ktoré blokujú prozápalový cytokín Interleukín 6 (IL6), môžu tiež znížiť počet úmrtí u pacientov s ťažkým priebehom ochorenia COVID-19, ako uvádza magazín Nature.

Liečba dexametazónom alebo blokátormi dexametazónu a IL-6-receptorov sa preto stala v niektorých krajinách štandardnou starostlivosťou o hospitalizovaných ľudí s COVID-19, ktorí potrebujú pomoc s dýchaním.

Nie na 100 percent

Tieto postupy však nie sú vždy úspešné, vedci preto hľadajú ďalšie spôsoby, ako zastaviť konkrétne imunitné reakcie.

A tak testujú infliximab, ktorý sa používa na liečbu autoimunitných ochorení vrátane Crohnovej choroby a reumatoidnej artritídy. Blokuje proteín nazývaný „faktor nekrózy nádorov alfa“ (TNF-α), ktorý sa uvoľňuje imunitnými bunkami (makrofágmi) a podporuje zápal.

Viac o téme: Koronavírus

Ďalším testovaným liečivom je liek proti rakovine nazývaný imatinib. Vedci dúfajú, že sa zameria na koronavírus aj na zápal a zblokuje vírusovú infiltráciu do ľudských buniek, ako aj zníži aktivitu prozápalových proteínov (cytokínov).

Testuje sa aj artesunát, liek proti malárii s potenciálnymi protizápalovými účinkami. Každý z týchto liekov by sa mal poskytovať popri štandardnej starostlivosti, ktorá v mnohých regiónoch zahŕňa už spomínaný dexometazón, ako vysvetlil Røttingen.

Kľúčom bude nájsť správny pomer, aby lieky nepotlačili imunitné reakcie natoľko, že sa ľudia stanú zraniteľní voči iným infekciám.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe John-Arne Røttingen
Firmy a inštitúcie WHO Svetová zdravotnícka organizácia