Svetová zdravotnícka organizácia začína testovať "nové" lieky na COVID-19. Sú dostupné všade na svete

Presne 11. marca minulého roka prehlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) mimoriadnu udalosť verejného zdravia v súvislosti s ochorením COVID-19 za pandémiu. Odvtedy svet stihol vyvinúť niekoľko účinných vakcín.

Odborníci sa zhodujú, že aj keď sú očkovacie látky vynikajúcim víťazstvom ľudstva, na liečbu sa nemyslelo a ak aj áno, tak len v súvislosti s antivirotikami, ktoré sú však stále nedostatkový tovar.

Po 14 mesiacoch sa WHO chystá otestovať trojicu už existujúcich liekov, ktoré by mali pomôcť liečiť hospitalizovaných pacientov s diagnózou COVID-19. Zameriavať sa budú konkrétne na imunitnú odpoveď organizmu.

Klinická štúdia s názvom „Solidarita“ bude testovať tri lieky tlmiace zápal, čo je prístup, ktorý sa už ukázal sľubným u ľudí infikovaných vírusom SARS-CoV-2 s ťažkým priebehom ochorenia.

Tri lieky

Všetky tri lieky boli starostlivo vybrané na základe výsledkov z menších klinických štúdií a ich dostupnosti. Podobnú štúdiu už WHO riešila vlani v marci, vtedy sa však zamerali iba na spomínané antivírusové lieky.

Do októbra 2020 bolo do procesu zapojených viac ako 11-tisíc účastníkov hospitalizovaných s COVID-19 v 30 krajinách sveta. Avšak, žiadny zo štyroch liekov, ktoré testovali, svoju účinnosť nepreukázal.

Remdesivir, interferón, liek proti malárii hydroxychlorochín a kombinácia liekov proti HIV nazývaných lopinavir a ritonavir – žiaden z nich nezachránil životy, ani neskrátil pobyt v nemocnici.

Príliš neskoro

„Žiadne z antivirotík nepreukázalo silné účinky u hospitalizovaných pacientov. Zhodli sme sa, že boli podávané príliš neskoro. Čas, kedy môžu byť antivírusové lieky účinné, je krátko po pozitívnom teste,“ uvádza John-Arne Røttingen.

Røttingen, výskumný riaditeľ nórskeho inštitútu verejného zdravia a predseda medzinárodného riadiaceho výboru štúdie Solidarity, dúfa, že ak sa zamerajú na potlačenie imunitných reakcií organizmu, môžu ľuďom pomôcť.

Vlastné imunitné reakcie môžu totiž spôsobiť telu ujmu a poškodiť zdravé tkanivo v snahe zabiť infikované bunky. Jednou z účinných látok, ktorá už takýmto reakciám úspešne dokázala zabrániť, je dexometazón.

Štandardné postupy

Ide o syntetický steroid, ktorého účinky na hospitalizovaných pacientov s COVID-19 skúmali už minulý rok vo Veľkej Británii. Podľa dostupných dát znižoval úmrtia u ľudí, ktorí museli byť napojení na úmelú pľúcnu ventiláciu (UPV).

Ďalšia štúdia odhalila, že lieky, ktoré blokujú prozápalový cytokín Interleukín 6 (IL6), môžu tiež znížiť počet úmrtí u pacientov s ťažkým priebehom ochorenia COVID-19, ako uvádza magazín Nature.

Liečba dexametazónom alebo blokátormi dexametazónu a IL-6-receptorov sa preto stala v niektorých krajinách štandardnou starostlivosťou o hospitalizovaných ľudí s COVID-19, ktorí potrebujú pomoc s dýchaním.

Nie na 100 percent

Tieto postupy však nie sú vždy úspešné, vedci preto hľadajú ďalšie spôsoby, ako zastaviť konkrétne imunitné reakcie.

A tak testujú infliximab, ktorý sa používa na liečbu autoimunitných ochorení vrátane Crohnovej choroby a reumatoidnej artritídy. Blokuje proteín nazývaný „faktor nekrózy nádorov alfa“ (TNF-α), ktorý sa uvoľňuje imunitnými bunkami (makrofágmi) a podporuje zápal.

Viac o téme: Koronavírus

Ďalším testovaným liečivom je liek proti rakovine nazývaný imatinib. Vedci dúfajú, že sa zameria na koronavírus aj na zápal a zblokuje vírusovú infiltráciu do ľudských buniek, ako aj zníži aktivitu prozápalových proteínov (cytokínov).

Testuje sa aj artesunát, liek proti malárii s potenciálnymi protizápalovými účinkami. Každý z týchto liekov by sa mal poskytovať popri štandardnej starostlivosti, ktorá v mnohých regiónoch zahŕňa už spomínaný dexometazón, ako vysvetlil Røttingen.

Kľúčom bude nájsť správny pomer, aby lieky nepotlačili imunitné reakcie natoľko, že sa ľudia stanú zraniteľní voči iným infekciám.