Slovensko daruje nepotrebné vakcíny chudobným krajinám. Kľúčové v budúcnosti bude chrániť hranice

Koronavírus, COVID 19, očkovanie, vakcína
S počtom obyvateľov 2,6 milióna Moldavsko aktuálne eviduje celkovo 161-tisíc prípadov s ochorením COVID-19 a takmer 3 500 úmrtí. Foto: SITA/AP Photo/David Goldman, File

Väčšina vlád západnej Európy už vo veľkom očkuje proti ochoreniu COVID-19 zdravotníkov v prvej línii a postupne prechádza k druhému preočkovaniu, aj keď problémy s výrobou a dodávkami vakcín tento proces brzdia.

Avšak Moldavsko, najchudobnejšia krajina Európy, ešte nebolo schopné zaočkovať ani jediného obyvateľa, pretože nemá zdroje na kúpu vakcíny. Moldavská vláda oznámila, že neočakáva dodanie prvých dávok očkovacích látok do konca februára.

Ukrajina, Gruzínsko a Arménsko sú na tom podobne. Takto podľa Tedrosa Adhanoma Ghebreyesusa, šéfa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), vyzerá „katastrofálne morálne zlyhanie“ v distribúcii vakcín.

Iniciatíva COVAX

Ekonomicky najviac znevýhodnené krajiny v Európe sa spoliehajú na iniciatívu COVAX, ktorej cieľom je prístup k očkovacím látkam pre krajiny s nízkym príjmom. Jej hlavným koordinátorom je práve WHO, ktoré tak zaručí bezplatné vakcíny pre 20 percent populácie krajiny.

Pokiaľ ide o ďalšie vakcíny, krajiny ako Moldavsko hľadajú pomoc u bohatších susedov. V tak prepojenom svete, ako je ten náš, totiž žiadna krajina nie je v bezpečí, kým nie sú v bezpečí aj všetky ostatné. Chudobnejším krajinám sa chystá pomôcť aj Slovensko.

Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO) máme nakontrahované dostatočné množstvo vakcín. Ešte väčšie množstvo, aké potrebujeme. Počítame s tým, že nepotrebné vakcíny potom budeme odpredávať, eventuálne ich darujeme krajinám, ktoré ich budú potrebovať,“ povedal pre portál vZdravotníctve.sk.

Šokujúce prípady

Takou krajinou je určite aj Moldavsko. Celková miera úmrtnosti tam vzrástla od mája do decembra 2020 o 21 percent v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019. Miestny systém zdravotnej starostlivosti je bez preháňania extrémne preťažený.

Tamojšie médiá informujú o šesťdesiatnikovi, ktorý sa nakazil vírusom SARS-CoV-2 a musel v mraze tri hodiny čakať na posteli na nádvorí nemocnice, kým sa uvoľnilo lôžko vo vnútri. V mnohých nemocniciach kvôli preťaženiu majú problém s kúrením či čistou vodou.

Ako píše britský The Guardian, v inej nemocnici zomrel na toalete muž s ochorením COVID-19. Personál však nemal ochranné prostriedky, a tak sa k nemu báli ísť. Nakoniec, po niekoľkých hodinách, požiadali ďalších pacientov „červeného oddelenia“, aby telo vybrali a zakryli.

Bez testov a peňazí

S počtom obyvateľov 2,6 milióna Moldavsko aktuálne eviduje celkovo 161-tisíc prípadov s ochorením COVID-19 a takmer 3 500 úmrtí. Skutočné počty infekcií však budú pravdepodobne oveľa vyššie, pretože vláda testuje iba približne 1 000 až 3 000 ľudí denne.

Aj preto v decembri dosiahli mieru pozitívnych testov 58 percent. Ľuďom s ľahkými príznakmi je testovanie často odmietané celé týždne. Jedinými dôsledne testovanými zdravotníkmi sú lekári a sestry pracujúci v prvej línii na COVID oddeleniach.

Pandémia ukázala vážne dôsledky nedostatočného financovania a zlého riadenia služieb verejného zdravotníctva v tejto bývalej sovietskej republike. Svetlo na konci tunela je však v nedohľadne aj pre ďalšie problémy.

Odliv mozgov

Priemerná mesačná mzda moldavského lekára je v súčasnosti v prepočte asi 490 eur. Mnohí zdravotníci preto hľadajú lepšie príležitosti a spravodlivejší systém v zahraničí. Ako sa však „vďaka“ pandémii ukázalo, problémom je celková migrácia Moldavčanov.

Keďže doma nemajú pracovné príležitosti ani dostatočné finančné ohodnotenie, lepšiu životnú úroveň hľadajú nielen na západe, ale aj v Rusku alebo v Izraeli. Z krajiny odišlo už viac ako milión Moldavčanov. Za posledný rok sa však desaťtisíce vrátili.

Najmä tí, ktorí kvôli pandémii nového koronavírusu prišli o prácu alebo, naopak, sú dostatočne privilegovaní, aby mohli pracovať na diaľku, tí sa vrátili domov. Doma však žiadnu ekonomickú podporu nedostávajú, a to ani malí či strední podnikatelia.

Opatrenia a očkovanie

Povinné nosenie rúšok na uliciach či meranie teploty v obchodoch nestačí, očkovanie je jediná možnosť. Avšak nie všetci ľudia sa riadia vládnymi odporúčaniami a skepticizmus voči očkovacím látkam je tu veľmi vysoký, dokonca aj medzi zdravotníkmi.

V prieskumoch verejnej mienky ľudia tvrdia, že sa skôr zaoberajú hospodárskou krízou. Ochorenie COVID-19 sa nedostalo ani medzi päť najväčších starostí, ktoré Moldavcov trápia. Na vrchole rebríčka je budúcnosť ich detí, vysoké ceny, chudoba, nezamestnanosť a korupcia.

Novú nádej obyvatelia Moldavska videli v novej prezidentke, ktorá mala inauguráciu minulý rok na Štedrý deň. Maia Sanduová stihla vybaviť u Rumunov darovanie 200-tisíc dávok vakcíny a finančnú injekciu vo výške 15 miliónov eur od Európskej únie (EÚ).

Ohrozenie Európy

Avšak, keďže vláde chýba legitímna parlamentná väčšina a potrebuje zorganizovať rýchle voľby, očkovací plán je v úzadí. A práve komplikovaná situácia v Moldavsku a podobných štátoch predstavuje hrozbu aj pre Slovensko a celkový vývoj pandémie.

Zrejme nielen európske krajiny budú musieť pristúpiť k prísnej politike v rámci cestovného ruchu. Myslí si to aj bývalý riaditeľ Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Jaromír Pastorek.

„Poviem príklad, keby sem prišiel niekto z Moldavska, tak mu musíme spraviť rýchly PCR test, aby sme ho mohli pustiť ďalej. Alebo si musí on doniesť čerstvý test, a to je jedno, či antigénový alebo PCR test,“  tvrdí biochemik.

Vrátiť späť alebo karanténa

Jedným z faktorov, ktorý bude dôležitý pri vstupe občanov cudzích krajín na naše územie, je podľa neho aj miera zaočkovanosti v štáte, v ktorom majú trvalý pobyt. Teda zaujímať by nás malo konkrétne to, či bola človeku, ktorí sa snaží prekročiť hranicu, podaná vakcína.

V zornom poli by mali byť hlavne tie krajiny, ktoré sú na tom v súvislosti s tempom očkovania najhoršie a u ktorých bude zjavne vysoká premorenosť. Jediné možnosti, ako uspieť, sú podľa Pastoreka okamžite testovať a následne „vrátiť naspäť alebo dať do karantény“.

Budúcnosť je teda v súvislosti s vývojom globálnej pandémie neistá aj pre Slovenko, ešte viac pre chudobné krajiny vo svete. „Ja si myslím, že v súčasnej situácii je lepšie sa s vírusom naučiť žiť, ako s ním bojovať,“ dodal na záver Pastorek.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Jaromír PastorekMaia SanduovaMarek KrajčíTedros Adhanom Ghebreyesus
Firmy a inštitúcie WHO Svetová zdravotnícka organizácia