Sociálni pracovníci čelia tichej pandémii vyčerpania, Vagus a Hedepy spájajú sily na podporu ich duševného zdravia

Únava z pomáhania, známa aj ako syndróm súcitu, sa čoraz častejšie objavuje medzi pracovníkmi v pomáhajúcich profesiách, ale aj medzi rodičmi či empatickými ľuďmi. Napriek tomu, že viac ako polovica sociálnych pracovníkov čelí tomuto problému, často zostáva nepovšimnutý. Občianske združenie Vagus sa preto spojilo s online terapeutickou platformou Hedepy, aby otvorili diskusiu o tejto prehliadanej téme a aktívne podporili duševné zdravie tých, ktorí pomáhajú druhým.

Vysoké riziko medzi sociálnymi pracovníkmi

Sociálni pracovníci sú jednou z najviac ohrozených skupín. Každodenne pomáhajú ľuďom a čelia emočne náročným situáciám. Ich práca si vyžaduje empatiu, trpezlivosť a psychickú odolnosť. „Únava z pomáhania sa objavuje v zdravotníctve, sociálnych službách, na úradoch aj v pedagogickom sektore. Všade tam, kde sa pracuje s ľuďmi,“ uviedol terapeut Igor Krivošík.

Petra Červená, programová riaditeľka OZ Vagus, priblížila náročnosť práce sociálnych pracovníkov: „Evidujeme ju najmä u našich sociálnych pracovníkov, ktorí sú v priamom kontakte s klientmi. Niektorí sa denne stretnú až so 120 ľuďmi bez domova, pričom vo väčšine ide o dlhodobú, niekoľkomesačnú až niekoľkoročnú spoluprácu.“

Podpora pre tých, ktorí podporujú

Cieľom terapeutickej platformy Hedepy je podporiť tých, ktorí zvyčajne poskytujú podporu iným. V rámci partnerstva majú preto sociálni pracovníci OZ Vagus k dispozícii terapie, ktoré slúžia ako prevencia pred únavou z pomáhania a následným vyhorením.

„Chceme, aby ľudia v pomáhajúcich profesiách mohli hovoriť o svojich pocitoch bez výčitiek. Aby vedeli, že aj oni majú právo na pauzu, starostlivosť o seba a profesionálnu pomoc. Práve preto spoluprácu s OZ Vagus vnímame ako veľmi zmysluplnú, a to nielen preto, že podporujeme ich pracovníkov, ale aj preto, že spoločne šírime dôležité posolstvo a tým možno dodáme odvahu aj ďalším ľuďom požiadať o podporu, ktorú sami potrebujú,“ vysvetlil Lukáš Krčil, CEO online terapeutickej platformy Hedepy.

Ako sa prejavuje únava z pomáhania

Únava z pomáhania je špecifický druh emočného vyčerpania, ktorý sa objavuje u ľudí, ktorí dlhodobo poskytujú starostlivosť, podporu alebo pomoc iným v náročných alebo traumatických situáciách. Prejavuje sa zníženou empatiou, podráždenosťou, únavou, pocitmi bezmocnosti či vyhýbaním sa ľuďom. Najčastejšie zasahuje práve ľudí v pomáhajúcich profesiách. Viaceré štúdie ukazujú, že viac ako polovica sociálnych pracovníkov čelí strednej úrovni únavy z pomáhania.

V určitej miere sa s únavou z pomáhania môžu stretnúť aj empatickí ľudia či rodičia, ktorí dlhodobo „držia všetko pokope“ bez podpory. Často sa prejavuje aj u žien v strednom veku, ktoré sú pritlačené medzi starostlivosť o dospievajúce deti a starnúcich rodičov.

Prevencia: sebareflexia, supervízia a vzdelávanie

Predchádzať únave z pomáhania a vyhoreniu pomáha psychohygiena a stanovenie si hraníc. Zuzana Šofraneková z Hedepy odporúča pravidelnú sebareflexiu – pýtať sa seba samého, ako sa cítim, kde prekračujem svoje limity; supervíziu a podporu od kolegov; terapiu, respektíve prácu so svojimi myšlienkami a emóciami; a vzdelávanie o únave zo súcitu, aby človek vedel pomenovať, čo prežíva.

„V OZ Vagus sme ako opatrenia pred únavou z pomáhania, či celkovo podporou duševného zdravia, zaviedli pravidelné supervízie, individuálne rozhovory a podporu zdravého pracovného prostredia. V spolupráci s Hedepy poskytujeme našim pracovníkom možnosť terapií a tiež navyšujeme počet dní dovolenky po 3 a 5 rokoch v organizácii,“ vysvetlila riaditeľka OZ Vagus prístup k podpore duševného zdravia sociálnych pracovníkov.

Terapeutka z Hedepy uzatvára: „Pomáhať druhým je krásne, ale len ak v tom nestratíme sami seba. Starostlivosť o seba nie je sebeckosť, ale zodpovednosť, ak chceme pomáhať dlhodobo a kvalitne.“