Takmer polovica zdravotníckeho personálu, ktorý pracuje na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) počas pandémie koronavírusu, čelí riziku úzkosti či posttraumatickej stresovej poruchy (PTSP).
Vyplýva to z najnovšej štúdie z dielne King’s College London, ktorú publikovali v žurnále Occupational Medicine.
Matovič: Ak si niekto myslí, že si urobí biznis z protekčného očkovania svojich známych, tak je na veľkom omyle
Zistili, že zamestnanci JIS musia čeliť psychickým problémom, pričom horšie sú na tom zdravotné sestry ako lekári.
Avšak ani tí to nemajú v žiadnom prípade jednoduché a podľa Britskej lekárskej asociácie sa zvýšil počet lekárov, ktorí potrebujú psychologickú pomoc. Len počas novembra ju vyhľadalo 371 doktorov.
Depresie i alkohol
Analýzu vykonali na základe anonymného prieskumu medzi júnom a júlom 2020 s viac ako 700 respondentmi z deviatich anglických JIS.
Viac ako polovica respondentov z nich uviedla, že sa cítia „dobre“, no 45 percent vykazovalo klinické príznaky rôznych problémov. Šesť percent sa týkalo depresie, jedenásť percent úzkosti a 40 percent PTSP. Sedem percent má problémy s pitím alkoholu.
O vakcínu proti koronavírusu už požiadali tisíce Slovákov, nemocnice očkujú zamestnancov
PTSP môžu spôsobiť stresujúce či desivé zážitky a medzi príznaky patria napríklad opakujúce sa nočné mory.
Každý ôsmy respondent uviedol, že počas uplynulých dvoch týždňov často myslel na to, že by bol radšej mŕtvy alebo si ublížil.
Vedúci štúdie Neil Greenberg z psychiatrického ústavu povedal, že výsledky sú dôkazom o značných problémoch v oblasti duševného zdravia.
„Je vysoko pravdepodobné, že závažnosť symptómov, ktoré sme identifikovali, značne ovplyvní schopnosť pracovníkov na JIS poskytovať vysoko kvalifikovanú pomoc a tiež negatívne zasiahne do kvality ich života,“ uviedol.
Za vysoko stresujúce faktory označil vysokú úmrtnosť pacientov na JIS, problémy s komunikáciou a poskytovaním adekvátnej pomoci ľuďom, ktorým hrozí smrť, a tiež ich najbližším v čase obmedzených návštev.
Prevencia
Greenberg vyhlásil, že ho výsledky štúdie neprekvapili, no jej veľkým posolstvom je pripomenúť kompetentným úradom, aké je dôležité chrániť psychické zdravie pracovníkov JIS a zabezpečiť tak, aby boli schopní náležite sa postarať o pacientov.
Zdôraznil, že je to otázka udržateľnej vysoko kvalitnej starostlivosti pre veľké množstvo pacientov s COVID-19.
Zdravotníci môžu požiadať o očkovanie proti koronavírusu, je potrebné vyplniť formulár
Na výskume sa podieľali aj odborníci z University College London a Univerzity v Oxforde.
„Bezprecedentný dopyt po zdravotníkoch v čase pandémie má obrovský dopad na ich vlastné blaho. Sestry, s ktorými sa každý deň rozprávam, hovoria, že už nemajú silu,“ povedala Donna Kinnair z odborovej organizácie Royal College of Nursing.
Hovorkyňa Národnej zdravotnej služby (NHS) potvrdila, že zdravotníci v prvej línii zažívajú mimoriadne náročné obdobie a preto na ich podporu investovali 15 miliónov libier.
Tie putovali aj do 38 lokálnych centier na podporu psychického zdravia a tiež pre „zamestnancov s komplexnými potrebami v oblasti duševného zdravia spojenými napríklad s traumou alebo závislosťami“.
Dodala, že výrazne môže pomôcť aj verejnosť, a to dodržiavaním pandemických opatrení.
USA hlásia zlé správy
Podobné správy prichádzajú aj zo Spojených štátov amerických. Najnovší tamojší výskum viedli odborníci z University of Utah Health, podľa ktorých hrozia psychické problémy viac ako polovici lekárov, sestier i záchranárov.
Uviedli, že situácia je podobná ako po útokoch z 11. septembra alebo hurikáne Katrina.
Ako lockdown vplýva na zdravie ľudí. Viac holdujú alkoholu, ukázala štúdia
Ich štúdia sa zamerala na 571 zdravotníkov, vrátane 473 záchranárov – hasičov či policajtov a 98 lekárov a sestier. Zistili, že 56 percent z nich čelí minimálne jednej psychickej poruche.
Najčastejšie sú spojené s alkoholom, nespavosťou a depresiou. Napríklad 36 percent z nich má problémy s pitím alkoholu. Menej ako 21 percent lekárov a 23 percent záchranárov pije alkohol v rovnakej miere.
Najviac ohrození sú zamestnanci poskytujúci priamu pomoc pacientom alebo ľudia na vedúcich pozíciách.
Situácia na Slovensku
Hovorca Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Lukáš Kober pre Webnoviny.sk uviedol, že situáciu u nás zatiaľ zmapovanú nemajú. „Zatiaľ nemáme konkrétne informácie o takýchto diagnózach. Vieme, že v zahraničí sa takémuto výskumu venujú, u nás však zatiaľ nie,“ povedal.
Zároveň podotkol, že kompetentní sa nedostatočne venujú prevencii, ktorá by zabránila vzniku psychických problémov u slovenských zdravotníkov.
„Upozornili sme aj na to, aký bude mať pravdepodobný vplyv plošné testovanie na sestry a pôrodné asistentky. Sestier máme neskutočne málo a pracovná záťaž je naozaj výrazná,“ uviedol.
Verte vakcíne, vyzývajú svetové celebrity i politici. Tom Jones, Joe Biden či Alžbeta II. majú očkovanie proti covidu za sebou
Predpoklad nárastu duševných ochorení je podľa jeho slov veľký práve pre nedostatok personálu, ktorý Slovensko výrazne pociťuje. „Keď máte veľa práce, pravidelne sa opakujúcich smien a veľmi málo personálu v nemocniciach, tak prirodzene narastá aj riziko stresu a následne ochorení v oblasti duševného zdravia,“ povedal.
Varoval aj pred problémami z dlhodobého hľadiska, keďže ročne odchádzajú na dôchodok stovky sestier a nových absolventiek prichádza veľmi málo. „Často ani nenastúpia na Slovensku do praxe a odchádzajú do zahraničia. Dôvodom sú lepšie pracovné podmienky,“ uzavrel.
