Slovensko si 4. februára pripomína 30. výročie vstupu do Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorej úlohou je podpora zdravia, zdravotnej bezpečnosti a posilňovanie zdravotníckych systémov.
Slovensko má zároveň od minulého roka historicky prvýkrát svojho člena vo najdôležitejšom rozhodovacom orgáne tejto organizácie – Výkonnej rade WHO. V rokoch 2022 – 2025 ho zastupuje profesor Jozef Šuvada.
Globálna výzva
WHO mala po vypuknutí celosvetovej pandémie COVID-19 pred sebou obrovskú globálnu výzvu. Spolupracovala s 1600 technickými a operačnými partnermi a pomohla zorganizovať najväčšie, najrýchlejšie a najkomplexnejšie očkovanie v histórii.
Slovensko patrí medzi najhoršie krajiny v poskytovaní interrupcií v Európe, WHO odporúča konečne odstrániť prekážky
„Aj posledné skúsenosti medzinárodného spoločenstva s mimoriadnymi situáciami, ktoré sa týkali pandémie ochorenia COVID-19 či vojnového konfliktu na Ukrajine a utečeneckej krízy, ukázali význam dobre prispôsobených opatrení a medzinárodnej koordinácie,“ uviedol poverený minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Je preto presvedčený, že veľký význam majú investície, ktoré zabezpečia pripravenosť zdravotných systémov na mimoriadne udalosti v oblasti verejného zdravia.
Problematika
WHO ako medzivládna organizácia systému OSN, ktorá sa zaoberá problematikou zdravia, bola založená 7. apríla 1948. Práve 7. apríla si celý svet tento deň pripomína ako Svetový deň zdravia. WHO založilo 61 signatárskych krajín vrátane bývalého Československa, ktoré podpísali Ústavu Svetovej zdravotníckej organizácie.
V dvoch krajoch Slovenska pomáha zlepšovať zdravotnú starostlivosť iniciatíva Európskej komisie
V súčasnosti má WHO 194 členov, Slovenská republika sa stala členom 4. februára 1993. Úlohy a činnosť WHO sa postupom rokov menili. Kým zo začiatku sa organizácia zamerala na zdravie žien a detí, výživu, hygienu či boj proti malárii a tuberkulóze, postupne sa jej činnosť rozširovala na ďalšie oblasti.
Zlepšenie zdravia
V európskom regióne sa WHO venuje aktivitám a témam zameraným na zlepšovanie zdravia, ako je napríklad obezita a výživa, duševné zdravie a alkohol, prenosné ochorenia – detská obrna, osýpky a rubeola, tuberkulóza, HIV/AIDS, malária, medzinárodné zdravotné predpisy či environmentálne zdravie.
Spolupracuje aj pri posilňovaní zdravotníckych systémov a rieši krízové situácie. Svetová zdravotnícka organizácia výrazne prispela k programom očkovania detí, ktoré viedli napríklad k vyhubeniu kiahní v roku 1979 a v posledných desaťročiach aj k 99-percentnému zníženiu výskytu detskej obrny. V súvislosti s migračnou krízou venuje pozornosť aj problematike tuberkulózy v Európe z hľadiska liečby, multirezistencie a očkovania.
