Na Slovensku sa prvá vlna pandémie ochorenia COVID-19 takmer ani neprejavila, v Spojených štátoch však už počas jari a leta v roku 2020 koronavírus ukázal, čo dokáže. Sedemdňový priemer nových prípadov na Deň detí bol vtedy 19-tisíc.
Najnovšia štúdia Národného zdravotníckeho inštitútu (NIH) poukaze na dôvod, pre ktorý mali americkí zdravotníci plné ruky práce. Z dostupných údajov vyplýva, že päť zo šiestich infekcií totiž úrady vôbec nezachytili.
Zmutovaný koronavírus z Kalifornie je zrejme odolný voči vakcínam. Odborník tvrdí, že za to môžu nezaočkovaní ľudia
Americkí vedci odhadujú, že do júla 2020 tak bolo v Spojených štátoch neobjavených celkovo 17 miliónov prípadov nákazy. Vírus SARS-CoV-2 sa tak mohol nepozorovane šíriť a páchať škody na zdraví i životoch.
Diagnostika
V začiatkoch pandémie nemali úrady ešte adekvátne diagnostické nástroje, aby mohli zachytiť väčšie množstvo infikovaných. Tím imunológov, inžinierov, lekárov a štatistikov z NIH sa preto rozhodol zistiť, ako veľmi sa vtedy mýlili.
Preto začali v krvných vzorkách hľadať protilátky proti koronavírusu, ktoré by boli nevyvrátiteľným znakom toho, že imunitný systém človeka sa už stretol s týmto vírusom. Krv pritom zbierali poštou.
Nový senzor na rúšku či oblečení rýchlo odhalí koronavírus aj chrípku. Pomôže bežným ľuďom aj zdravotníkom
Účastníci štúdie používali odberovú sadu, pri ktorej sa pichli do prsta, a to v domácom prostredí bez návštevy kliniky či lekára. Odobrané a vysušené vzorky následne zasielali kuriérom priamo do NIH.
Tento spôsob zbierania údajov sa ukázal ako úspešný. Do štúdie sa prihlásilo cez 240-tisíc ľudí, od Havaja po Aljašku, čo umožnilo tímu z NIH vybrať reprezentatívnu vzorku 11-tisíc dobrovoľníkov.
Odborníci vo svete zvažujú podávať tretiu dávku vakcíny proti COVID-19 ešte tento rok. Kedy ju plánuje Slovensko?
Naspäť sa k nim dostalo celkovo niečo cez 9 000 vzoriek, približne 1 000 z nich neobsahovalo kompletné informácie.
Závery
Výsledky zisťovania prítomnosti vírusu SARS-CoV-2 boli podľa Los Angeles Times jednoznačné. Vedci vypočítali, že na každú infekciu, ktorá sa oficiálne potvrdila, pripadá 4,8 ďalších infekcií, na ktoré sa neprišlo.
Prišli aj na iné zaujímavé údaje.
Prítomnosť protilátok bola napríklad oveľa vyššia u žien ako u mužov. Zistilo sa aj to, že ľudia vo veku od 18 do 44 rokov mali najvyššiu prevalenciu protilátok.
Potvrdil sa tiež predpoklad, že ľudia žijúci v mestských oblastiach mali oveľa väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať protilátky v porovnaní s tými, ktorí žijú vo vidieckych oblastiach. Vedci z NIH odhalili aj to, kde sa vírus najviac pohyboval.
V USA potvrdili dôležitosť očkovania, viac ako 99 percent nových úmrtí na COVID-19 bolo medzi nezaočkovanými
Ľudia v stredoatlantických (štáty New Jersey, Delaware, Maryland, Washnigton, D.C.) a severovýchodných oblastiach USA mali najvyššiu prevalenciu protilátok, zatiaľ čo najnižšia miera bola zaznamenaná na stredozápade.
Sociálna nerovnosť
Osobitne autorov štúdie publikovanej v odbornom magazíne Science Translational Medicine zaujali výsledky v súvislosti s výskytom infekcie u rôznych v Amerike žijúcich rás a etník.
Najvyššiu mieru prekonanej infekcie zaznamenali u černošských Američanov (14,2 percenta), nasledovali pôvodní obyvatelia Ameriky či Aljašky (6,8 percenta), Latinskoameričania (6,1 percenta), bieli (2,5 percenta) a ázijskí (2 percentá) účastníci štúdie.
Američania majú zaočkovaných viac ako 53 percent obyvateľov. Veľvyslanec prezrádza recept na úspech
Čím sú tieto rozdiely spôsobené? Odborníci majú viaceré teórie. Podľa tej napravdepodobnejšej čísla odrážajú sociálne nerovnosti v rámci dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
„Tento model vidíme aj v diagnostikovaných prípadoch a úmrtiach, je to odraz nerovností, ktoré bránia rovnakému prístupu k diagnostike, starostlivosti a liečbe,“ uviedla hlavná autorka štúdie, imunologička a bioinžinierka NIH Kaitlyn Sadtlerová.
Viac o téme: Koronavírus
Sadtlerová spolu so svojím tímom bude vzorky naďalej skúmať s cieľom pomôcť lepšie odhadovať vznik budúcich ohnísk nákazy.
