Tvrdí, že nie je veľký rozdiel medzi intenzitou závislosti na nikotíne a heroíne. Zbaviť sa ich si vyžaduje obrovské úsilie a bez pomoci sa to podarí nanajvýš piatim ľuďom zo sto. Už viac než dvadsať rokov pomáha fajčiarom vyslobodiť sa z túžby po vražednej eufórii a nájsť cestu k zdravšiemu životnému štýlu. Pritom patrí k tej hŕstke českých a slovenských odborníkov, ktorí dokážu akceptovať aj cigaretové alternatívy. Radšej menšie zlo, než absolútne.
Profesorka MUDr. Eva Králíková, vedúca Centra pre závislých na tabaku 1. lekárskej fakulty Karlovej univerzity a Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe.
Pomáha vám pri vašej práci fakt, že ste bývalá fajčiarka?
Ak nerátam mojich pacientov, ktorých to teší a radi túto tému otvárajú, tak nie. Fajčila som od šestnástich do dvadsiatich troch rokov a dnes by som najradšej toto obdobie zo svojho života vymazala. Žiadnu výhodu v tom nevidím. Lekár predsa nemusí prekonať infarkt, aby ho mohol liečiť. Rovnako je to s diagnózou F17, čo je závislosť na tabaku. Stačí mať len pochopenie a rozumieť podstate.
Existuje spôsob ako sa zo závislosti bezbolestne dostať?
To sa podarí len výnimočne. Ťažko to ide aj „bolestne“. Z tých, ktorí sa o to pokúšajú bez odbornej pomoci, po roku nefajčia najviac traja až piati zo sto. Našim centrom prešlo takmer 7000 fajčiarov, pričom úspešnosť máme zhruba 35 percent. Lekári ponúkajú intenzívnu psychobehaviorálnu intervenciu v kombinácii s liekmi na potlačenie abstinenčných príznakov.
Podobných centier je v Česku vyše štyridsať, pomoc ponúka aj zhruba 150 lekární, existujú už mobilné aplikácie, či telefónna linka.
Zo štatistík vyplýva, že fajčiarov klasických cigariet na celom svete ubúda. Ako sme na tom v Česku a na Slovensku?
Žiaľ, v oboch našich krajinách stále fajčí takmer tridsať percent ľudí nad 15 rokov. Je to takmer dvojnásobok oproti v štátom s dobrou kontrolou tabaku – Austrálii, Spojenom kráľovstve, USA, Kanade… Vo všeobecnosti, zatiaľ čo vo vyspelých krajinách počet fajčiarov klesá, v rozvojových je na vzostupe.
Kde najviac?
V Číne. Príčinou je hlavne benevolentná legislatíva. Možno fajčiť takmer kdekoľvek, cigarety sú lacné, ich predaj ani reklama nie sú príliš obmedzené, liečba závislosti nie je pre bežných obyvateľov dostupná.
Nájdu sa doktori, ktorí hovoria, že jedna – dve cigarety denne zdravému organizmu neuškodia. Je to pravda?
Určite nie. Každá cigareta škodí. Mnoho látok z tých tisícok, ktoré cigaretový dym obsahuje, má bezprahové účinky. To znamená, že bezpečná dávka neexistuje.
Neplatí ani tvrdenie, že pre dlhoročného silného fajčiara je vo vyššom veku nebezpečné cigarety zahodiť? Zvlášť zo dňa na deň?
Je to obľúbený mýtus, ktorý nie je pravdivý. Faktom je, že silne závislí môžu mať spočiatku výrazné abstinenčné príznaky, tie sa však dajú potlačiť liekmi.
Ďalším argumentom je strach z nadváhy. Prečo je to vlastne tak, že keď sa vzdáme cigariet, priberieme, hoci nemeníme stravovacie návyky?
Čerstvý nefajčiar môže skutočne v priebehu prvého roka pribrať v priemere 4 – 5 kilogramov. Stáva sa to, aj keď si nedostatok nikotínu nekompenzuje sladkosťami. Dôvodom je zmena metabolizmu. Cigareta zvyšuje stres a tým aj bazálny metabolizmus, teda spaľovanie energie. K tomu nikotín zrýchľuje peristaltiku poslednej časti hrubého čreva.
Preto k abstinenčným príznakom patrí hlad a niekedy zápcha. Je treba sa obložiť zeleninou, hýbať sa a vydržať. Dať telu čas, aby sa s týmto problémom vysporiadalo. Po roku sa priberanie obvykle zastaví.
Určite aj vy poznáte príbehy o silných fajčiaroch, ktorí sa dožili v relatívne dobrom zdraví sto i viac rokov…
Hovorí sa tomu “Churchillov syndróm”. Winston Churchill nežil práve zdravo, napriek tomu dlho. Fajčenie totiž predčasne zabije “len” polovicu fajčiarov. Stratia zhruba 15 rokov života. Druhá polovica je rezistentná. Žiaľ, nikto nevie, do ktorej patrí…
Keď sme pri stratených rokoch, spomeňme Kubu, kde vek dožitia patrí k najvyšším na svete, hoci Kubánci fajčia veľa. Vysvetľuje sa to tým, že čistý tabak balia do tabakových listov, nevyužívajú chémiu ani lepidlá. Je to tak?
Priemerný vek dožitia na Kube je skutočne až osemdesiat rokov, napriek tomu že majú zhruba 38 percent dospelých fajčiarov. V Česku sa dožívame o dva, na Slovensku o tri roky menej, pričom fajčiarov nie je ani tridsať percent. Dôvodom môže byť genetika, zloženie stravy, pohyb, poludňajšia siesta… alebo chyba v štatistike. Neviem. Ale fajčenie čohokoľvek rozhodne nie. Naopak, ak by nefajčili, žili by ešte dlhšie.
Dnes už škodlivosť fajčenia nespochybňujú ani tabakové firmy. Na druhej strane, nie je boj proti cigaretovému dymu miestami preexponovaný? Môže fajčiar na autobusovej zastávke, alebo na otvorenom vlakovom nástupišti ovplyvniť zdravie okolostojacich?
Vonku je dopad na zdravie okolia minimálny. Ale zápach ľudí obťažuje.
Stretla som sa s niekoľkými prípadmi keď boli ľudia extrémne precitlivení už na samotný pach fajčiara. Alebo – manželia si za životné úspory kúpili byt s krásnou terasou. Lenže muž bol astmatik a sused na vedľajšom balkóne pravidelne fajčil. Tak tento pár nielenže nemohol terasu využívať, ale celé leto museli mať zatvorené dvere a okná. Obaja sa vždy tešia na jediný letný týždeň v roku, keď sused odíde na dovolenku.
Fajčiari obvykle nie sú bezohľadní, len si nevedia uvedomiť, ako veľmi svoje okolie ovplyvňujú.
Jedným zo spôsobov, ako odradiť závislých od fajčenia sú nechutné obrázky na cigaretových škatuľkách. Poznáte niekoho, kto kvôli nim prestal fajčiť?
Určite, aj niekoľko našich pacientov. Podľa vlaňajšieho prieskumu najmenej 14 percent českých fajčiarov uvažovalo o tom, že sa vzdajú cigariet práve pre tieto obrázky.
Kam by ste v rebríčku škodlivosti zaradili samotný nikotín?
Veľmi nízko. Určite nie je neškodný, ale jeho hlavný problém je, že vyvoláva závislosť. Je dôvodom, pre ktorý ľudia fajčia, ale umierajú kvôli látkam v cigaretovom dyme.
Takže alternatívy, ktoré produkujú paru z čistého nikotínu, alebo zahrievaného tabaku sú aj podľa vás lepšou voľbou?
Stačí sa zamyslieť zdravým sedliackym rozumom. Najväčším zdravotným problémom fajčiarov je dym. A ten v elektronických cigaretách nie je. Nie je v nich dokonca ani tabak. Nemôžu byť teda škodlivejšie ako fajčenie. V prípade zahrievaného tabaku je teplota jeho zahriatia tesne pod teplotou horenia. Ku spaľovaniu teda nedochádza, ale vzniká už viac látok ako v aerosole e-cigariet.
Ako potom vnímate, že e-cigarety a zariadenia na zahrievanie tabaku sú permanentne spochybňované? Dôsledkom je, že veľká časť verejnosti ich za škodlivejšie považuje.
V médiách a žiaľ aj v odbornej literatúre je mnoho kontroverzných tvrdení. Tí, čo ich šíria by za ne mali niesť zodpovednosť. Je celkom možné, že fámy podporujú aj tabakové koncerny, pretože e-cigarety považujú za konkurenciu. Smutné je, že sa ich držia mnohí zástupcovia inštitúcií pre kontrolu tabaku. Poviem vám príklad. V ovzduší ktorejkoľvek domácnosti môžu byť stopové hodnoty napríklad formaldehydu. Z kobercov, nábytku.
Nikto sa tým nezaoberá. Ale podobné hodnoty v aerosóle z e-cigariet sú prezentované ako alarmujúce. Alebo si vezmite štúdiu popisujúcu nebezpečný vplyv aerosólu na ľudské tkanivo. V skutočnosti, aby boli pľúca vystavené porovnateľnej dávke sledovaných látok, musel by jedinec vapovať nepretržite 450 rokov. Je ale treba rozlišovať e-cigarety od zahrievaného tabaku. Sú to celkom odlišné výrobky.
Aký je medzi nimi rozdiel?
V e-cigaretách sa čistý nikotín v tekutine zahrieva na približne 150 stupňov, čím vzniká aerosol. V zariadeniach ako IQOS, GLO, či PLOOM sa zahrieva tabak na zhruba 350 stupňov, čím konzumenti do seba dostávajú viac látok ako vaperi. V tomto prípade nám ale chýbajú dlhodobé štúdie. Zatiaľ vieme, že vaperi vdychujú menej ako päť percent toho, čo fajčiar klasických cigariet, pri zahrievanom tabaku záleží na konkrétnej látke.
V drvivej väčšine z nich je to menej, aj keď u niektorých aj viac ako v klasických cigaretách. Navyše je IQOS pravdepodobne silne návykový. Naši pacienti majú väčší problém prestať ho užívať, než predtým fajčiť.
Je zvláštne, že napriek množstvu štúdií je prístup k fajčiarskym alternatívam diametrálne odlišný. Zatiaľ čo napríklad v Spojenom kráľovstve sú e-cigarety oficiálne považované za pomôcku pre odvykanie od fajčenia, v mnohých krajinách sú naopak zakázané…
Máte pravdu, tie rozdiely sú zásadné. Žiaľ aj medzinárodná zdravotnícka organizácia WHO nedávno vydala prehlásenie proti e-cigaretám, čo sa stretlo s vlnou odbornej kritiky. Napríklad Dr. Nicolas Hopkinson z Royal Brompton Hospital v reakcii uviedol: „Vieme, že e-cigarety sú podstatne bezpečnejšie, než bežné, pretože toxické látky, prítomné v cigaretovom dyme v nich buď úplne chýbajú, alebo sú na oveľa nižšej úrovni.
Navyše, dôkazy z kontrolovaných štúdií jasne ukazujú, že e-cigarety môžu pomôcť fajčiarom prestať fajčiť.“ Profesor Peter Hajek z Queen Mary University v Londýne zase tvrdenia WHO označuje za dezinformácie a tiež zdôrazňuje, že používanie elektronických náhrad je oveľa menej riziková alternatíva. „WHO má za sebou celú históriu antivapingového aktivizmu, čo poškodzuje jej povesť.“
Nemali by ministerstvá zdravotníctva a rešpektované zdravotnícke organizácie ďalší výskum v tomto smere skôr podporovať, prípadne aj robiť osvetu?
Áno, mali. Určite je nezodpovedné ignorovať jasné fakty…
Na základe úmrtí spôsobených vapovaním liquidov kontaminovaných THC v niektorých štátoch USA výrazne obmedzili predaj e-cigariet. Ako tento postup vnímate?
Doteraz je známych takmer 3000 prípadov a 60 úmrtí. Asi deväťdesiat percent postihnutých priznalo užívanie olejov s výťažkami marihuany (THC, CBD), navyše s acetátom vitamínu E. Keď sa to neskôr skúmalo podrobnejšie, aj vo zvyšných desiatich percentách išlo o to isté, ale báli sa priznať. Ochorenia a úmrtia teda nesúvisia s vapovaním legálnych nikotínových liquidov.
V nich ani oleje nie sú. Používajú ich desiatky miliónov ľudí, takže podobná epidémia by musela vypuknúť už dávno. V tejto súvislosti sa žiada pripomenúť, že práve v USA na následky fajčenia zomrie 1300 ľudí denne…
Ďalším opatrením, ktoré hrozí aj u nás je zákaz príchutí…
Pokiaľ ich skutočne zakážu, je možné, že niektorí užívatelia e-cigariet sa vrátia ku klasickému fajčeniu. To by určite nebolo dobré.
V prípade cigariet a zahrievaného tabaku sa hovorí o mentole. Je nebezpečnejší ako samotný tabak?
Sám o sebe nebezpečný nie je. V rámci EÚ ale bude od mája v klasických cigaretách zakázaný, pretože dráždi chladové receptory v krku a fajčiar má pocit, že namiesto dymu vdychuje chladný a čistý vzduch. Čo, samozrejme, nie je pravda. Vdychuje teda hlbšie a vo väčšom množstve. S tým súvisí i vážnejší dopad na zdravie.
Odporúčate fajčiarom, ktorí nedokážu prestať, aby prešli na alternatívy?
Spočiatku nie. Snažíme sa praktizovať liečbu, aby sa nikotínu vzdali úplne. Pokiaľ sa im to nepodarí, potom je nikotín z e-cigarety určite neporovnateľne menším zlom. To ale neznamená, že je neškodný. Taký je len čistý vzduch.
