Záborská a Vašečka chcú presadiť uznesenie týkajúce sa súdneho aktivizmu Európskeho súdu pre ľudské práva

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Záborská, Vašečka
Poslanci Anna Záborská a Richard Vašečka (Kresťanská únia). Foto: koláž - SITA Webnoviny
Tento článok pre vás načítala AI.

Poslanci Anna Záborská a Richard Vašečka (obaja klub hnutia Slovensko) chcú v parlamente presadiť uznesenie týkajúce sa súdneho aktivizmu Európskeho súdu pre ľudské práva.

Vysvetľujú, že problém súdneho aktivizmu je pozorovaný jav pri súdnej interpretácii ústavných textov alebo ľudskoprávnych dohovorov už niekoľko desaťročí. Tvrdia, že rôzne súdy objavujú v právnych dokumentoch interpretácie, ktoré ich pisatelia nezamýšľali a parlamenty ich neodsúhlasili.

Príklad súdneho aktivizmu

Európsky súd pre ľudské práva je podľa poslancov príkladom súdneho aktivizmu. O uznesení mal parlament rokovať na 9. schôdzi, ktorá bola ukončená v štvrtok 28. februára. K jeho prerokovaniu by tak malo prísť na najbližšej schôdzi, ktorá sa začne 16. apríla.

„Vo veciach Fedotova a ostatní proti Rusku, Buhuceanu a ostatní proti Rumunsku, Maymulakhin a Markiv proti Ukrajine, Koilova a Babulkova proti Bulharsku a Przybyszewska a ostatní proti Poľsku, Európsky súd pre ľudské práva konštatoval porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach z dôvodu, že dotknuté Vysoké zmluvné strany neposkytujú právne uznanie a ochranu zväzkov osôb rovnakého pohlavia,“ informujú poslanci okolo Igora Matoviča.

Súd ustanovený na ochranu práv a slobôd

Pokračovali, že Európsky dohovor pre ľudské práva ani staršia rozhodovacia prax samotného Európskeho súdu pre ľudské práva nedáva právny základ pre konštatovania takejto povinnosti Vysokej zmluvnej strany. Záborská a Vašečka sú presvedčení, že Európsky súd pre ľudské práva bol ustanovený na ochranu práv a slobôd, ktoré sú súčasťou Európskeho dohovoru pre ľudské práva a nie na vytváranie nových práv, ktoré Dohovor neobsahuje.

„Úlohou súdov je aplikovať právo, nie vytvárať všeobecne záväzné právne normy. Aktivistické používanie právomocí, ktoré mu boli zverené, môže byť zdrojom oslabovania právnej istoty, ako aj postupnej erózie autority Európskeho súdu pre ľudské práva,“ upozorňujú poslanci.

Čo by znamenalo prijatie uznesenia?

Poslanci tak v parlamentu predloženom materiáli chcú dosiahnuť, aby Národná rada SR vyjadrila znepokojenie nad rozhodnutiami európskeho súdu v už spomínaných veciach. Prijatím uznesenia by parlament zdôraznil, že Slovensko nepristúpilo k žiadnej medzinárodnej zmluve, ktorá by sa týkala záväzku právne uznávať registrované partnerstvá a ohradil by sa voči súdnemu aktivizmu.

Odobrením návrhu by parlament zaviazal vládu Roberta Fica (Smer-SD) a osobitne ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára (Smer-SD), aby oslovili iné členské štáty Rady Európy s cieľom požiadať európsky súd, aby sa zdržal výkladu európskeho dohovoru spôsobom obsiahnutých v už spomínaných rozhodnutiach.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Anna ZáborskáIgor MatovičJuraj BlanárRichard VašečkaRobert Fico
Firmy a inštitúcie ESĽP Európsky súd pre ľudské právaMatovičovo hnutie SlovenskoNárodná rada SRRada EurópySmer - SSD