BRATISLAVA 10. septembra (WEBNOVINY) – Návrh zákona o odpadoch v novej podobe síce rieši transpozície rámcovej smernice, je mu však možné vyčítať, že transpozícia ani po tomto návrhu nebude úplná.
Oprávnená organizácia Envi-Pak podala k tomuto návrhu 13 pripomienok, z toho 11 zásadných a dve obyčajné pripomienky.
Ako ďalej agentúru SITA informovala Katarína Kretter z organizácie Envi-Pak, celkovo bolo podaných 435 pripomienok, z toho 229 zásadných. V stredu 5. septembra sa skončilo skrátené medzirezortné pripomienkové konanie k zákonu o odpadoch a zákonu o obaloch.
Ministerstvo životného prostredia predložilo návrh zákona o odpadoch a zákona o obaloch do skráteného legislatívneho procesu pre hrozbu značnej hospodárskej škody v dôsledku podanej žaloby na Slovensko pre nesplnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
Transpozícia však podľa Kretter nebola úplná, na čo poukazovalo množstvo pripomienkujúcich. „Na druhej strane, niektoré časti rámcovej smernice nie je možné transponovať bez komplexnej novely zákona o odpadoch. Ako napríklad zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov si vyžaduje nielen širokú predchádzajúcu diskusiu zúčastnených subjektov, ale aj dotiahnutie praktických dôsledkov,“ priblížila.
V súlade s rámcovou smernicou dochádza k zmene v hierarchii odpadového hospodárstva. Ďalej sa v návrhu zavádzajú nové inštitúty, napríklad definícia vedľajšieho produktu či program predchádzania vzniku odpadu.
Realizovanie zákona v praxi
Slovensko však na niektoré nové prvky v zákone nie je dostatočne pripravené. Preto je podľa jej slov potrebné, aby urýchlene nasledovali diskusie, ako sa nový zákon má realizovať v praxi.
Organizácia Envi-Pak vo svojich pripomienkach poukázala na potrebu precíznejšej definície preukazovania miesta pôvodu odpadu tak, aby bolo správne prenesené znenie rozhodnutia komisie do zákona a zabránilo sa tak akýmkoľvek špekuláciám s jeho preukazovaním.
Je tiež nevyhnutné doriešiť praktické dôsledky zavedenia inštitútu opätovného použitia, ktorého zavedenie bude mať závažný vplyv na povinnosť plnenia záväzných limitov recyklácie odpadov z obalov.
„Odpad, ktorý prešiel procesom prípravy opätovného použitia, nie je možné použiť na plnenie záväzných limitov recyklácie podľa zákona o obaloch a dá sa očakávať, že sa významne eliminujú v súčasnosti využívané možnosti pre plnenie týchto limitov predovšetkým pre drevené palety, ktoré sa vo veľkej miere opravujú,“ doplnila Katarína Kretter.
Objektívna nemožnosť ich plnenia pre recykláciu sa následne prejaví v porušení záväzku Slovenskej republiky, ktorý jej vyplýva zo smernice o obaloch.
Slovensku môžu hroziť sankcie
Zákon o odpadoch v súčasnosti tiež ustanovuje, že príspevok do recyklačného fondu sa zníži o príspevok, ktorý zodpovedá množstvu odpadu z výrobkov a materiálov. Musí sa však podľa slov Kataríny Kretter preukázať, že bolo zabezpečené jeho zhodnotenie u osoby, ktorá má potrebné oprávnenie vydané orgánom štátnej správy na zhodnocovanie odpadov.
„Ide o také zhodnotenie, na ktoré vydal oprávnenie slovenský orgán štátnej správy odpadového hospodárstva,“ dodala. Takéto znenie stále nie je v súlade s požiadavkami predpisov EU opísanými v odôvodnenom stanovisku Európskej komisie adresované Slovensku pre nevyhovujúcu transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov.
„Spomínané znenie by preto v súlade s právnymi predpismi EU malo byť zmenené tak, aby Slovenskej republike nehrozili prípadné sankcie z EU,“ uzavrela Katarína Kretter z organizácie Envi-Pak.