Zámer USA dodať Ukrajine kazetovú muníciu je krokom späť, aj keď sa zaviazala dodržiavať päť zásad pri jej používaní

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Oleksij Reznikov
Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov. Foto: archívne, SITA/AP

Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP) požiadala prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby na summite NATO hovorila o kazetovej munícii. Informuje o tom v tlačovej správe riaditeľ IĽP Peter Weisenbacher.

Američania prednedávnom oznámili, že Ukrajine poskytnú kazetové bomby, čo spôsobilo celosvetovú kontroverziu, nakoľko tieto zbrane sú zakázané vo viac ako 120 štátoch sveta. Proti dodávke sa vyslovili Nemecko, Británia, Španielsko, Švajčiarsko a Nový Zéland ako aj desiatky ľudsko-právnych organizácií. Podľa IĽP vlnu nevôle toto rozhodnutie zdvihlo aj v samotných Spojených štátoch.

„Na Slovensku sú kazetové bomby zakázané už od roku 2015. Považujeme teda za logické, že pani prezidentka bude konať v súlade s medzinárodnými záväzkami SR a na summite NATO sa pridá k tým spojencom, ktorí takúto dodávku odmietajú. Kazetová munícia je tzv. nerozlišujúca zbraň, ktorá spôsobila od 2. svetovej vojny obrovské utrpenie civilnému obyvateľstvu všade tam, kde bola použitá,“ uviedol Weisenbacher.

Päť zásad

Zámer USA je podľa neho krokom späť a podkopáva pokrok, ktorý dosiahlo medzinárodné spoločenstvo v oblasti ochrany civilného obyvateľstva počas a po vojnových konfliktoch.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Ukrajina sa minulý týždeň zaviazala dodržiavať päť zásad pri používaní kazetovej munície, ktorú jej sľúbili Spojené štáty. Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov to uviedol na sieti Twitter.

Ukrajinské sily podľa neho nepoužijú kazetovú muníciu v mestách, ale len na bojisku, kde sa koncentruje ruská armáda, aby prerazili ruské obranné línie.

Prísne záznamy o použití

Ukrajina sa tiež zaväzuje viesť prísne záznamy o použití týchto zbraní a o oblastiach, kde budú použité. Na základe daných záznamov budú tieto územia prioritnými oblasťami na odmínovanie po ich oslobodení.

„Odmínovanie oblastí, kde boli použité, je mimoriadne technicky, časovo i finančne náročné a pravdepodobnosť, že vojnou poničená Ukrajina by bola schopná efektívne to uskutočniť, je takmer nulová,“ dodal Weisenbacher, ktorý dúfa, že nakoniec kazetové bomby nepoužijú, lebo ten, kto za to zaplatí najvyššiu cenu, budú Ukrajinci.

Dohovor o kazetovej munícii (CCM) schválil Európsky parlament v novembri 2011. Vláda SR súhlasila s pristúpením Slovenska k Dohovoru v roku 2015 a zásoby kazetovej munície boli postupne zlikvidované.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Oleksij ReznikovPeter WeisenbacherZuzana Čaputová
Firmy a inštitúcie EP Európsky parlamentInštitútu ľudských práv (IĽP)NATO Organizácia Severoatlantickej zmluvyTwitterVláda SR