Sociálne odvody živnostníkov a ostatných samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) sa majú od budúceho roka pre zavedenie tzv. trvalého kurzarbeitu zvýšiť. Vyplýva to z návrhu zákona o podpore v čase skrátenej práce, ktorý dalo ministerstvo práce a sociálnych vecí do pripomienkového konania.
Kým v súčasnosti platia SZČO len poistné na dôchodkové a nemocenské poistenie s celkovou sadzbou 33,15 %, od budúceho roka má k povinným sociálnym odvodom pribudnúť poistné do nového fondu zamestnanosti so sadzbou 0,5 %. Pre osem z desiatich SZČO by mali sociálne odvody stúpnuť o necelé tri eurá mesačne.
Minimálny vymeriavací základ
Vyše 80 percent SZČO totiž platí sociálne odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý v tomto roku dosahuje 546 eur. Suma budúcoročného minimálneho mesačného vymeriavacieho základu ešte nie je známa, nemala by však presiahnuť 600 eur.
Návrh slovenského kurzabeitu putuje do pripomienkového konania, spustiť by ho mohli o rok
„Očakáva sa, že zvýšenie odvodov sa v roku 2022 dotkne 184,2-tisíc samostatne zárobkovo činných osôb,“ uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí. Pri priemernom mesačnom vymeriavacom základe vo výške 650 eur by išlo o zvýšenie nákladov o 3,25 eura mesačne, resp. 39 eur ročne. Celkové priame finančné náklady súvisiace so zvýšením odvodov je podľa rezortu v prvom roku zavedenia poistenia zamestnanosti možné odhadnúť na 7,2 milióna eur.
Minimálne sociálne odvody pre samostatne zárobkovo činné osoby od 1. januára stúpli
„Nezvýšenie odvodového zaťaženia sa môže týkať iba tých, ktorí platia poistné na poistenie v nezamestnanosti,“ uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí. SZČO však nie sú povinne poistené v nezamestnanosti, pričom poistné na poistenie v nezamestnanosti dobrovoľne platí len 10-tisíc osôb. Rezort práce a sociálnych vecí pritom ako kompenzáciu za zavedenie nového poistného do fondu zamestnanosti odmietol znížiť inú sadzbu poistného pre podnikateľov. „Zníženie sadzby poistného na iné poistenie, napr. na nemocenské, je nedôvodné,“ tvrdí ministerstvo.
Reforma sociálneho poistenia z roku 2004
Upozorňuje na to, že po reforme systému sociálneho poistenia v roku 2004 sa síce zaviedla nižšia sadzba poistného na nemocenské poistenie pre zamestnávateľov, dôvodom je však to, že prvých desať dní pracovnej neschopnosti zamestnanca hradí zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu.
SZČO bude mať nárok na podporu z fondu zamestnanosti, ak jej tržby v danom mesiaci medziročne klesnú najmenej o 40 percent. Poistné bude podnikateľ platiť do nového fondu Sociálnej poisťovne, podporu však budú vyplácať úrady práce a sociálnych vecí.
Podnikatelia majú podávať žiadosti o podporu elektronicky a úrady práce budú musieť rozhodnúť o dávke a vyplatiť ju do 10 dní. SZČO budú mať nárok na príspevok vo výške 60 % svojho vymeriavacieho základu. Keďže osem z desiatich SZČO platí sociálne odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, mesačná podpora by pre nich v roku 2022 nepresiahla 360 eur mesačne.
Podpory z fondu zamestnanosti
Podnikatelia majú v čase poberania podpory z fondu zamestnanosti platiť nižšie sociálne odvody. Ich vymeriavací základ na platenie odvodov do Sociálnej poisťovne má totiž v tomto období klesnúť na 60 % z vymeriavacieho základu, ktorý im Sociálna poisťovňa určila na základe daňového priznania.
„Takýto vymeriavací základ sa použije aj za kalendárny mesiac alebo jeho časť, za ktorý samostatne zárobkovo činná osoba požiadala do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca príslušný orgán o podporu v čase skrátenej práce, a to až do rozhodnutia príslušného orgánu o podpore,“ uviedlo ministerstvo práce.
Ak príslušný orgán neprizná podporu v čase skrátenej práce, vymeriavací základ SZČO sa za tento kalendárny mesiac alebo jeho časť určí štandardným spôsobom.